Majú cestovné kancelárie budúcnosť?

Kríza teraz ohrozuje najslabšie z cestoviek, ale nielen tie. Krachujú cestovné kancelárie iba vinou krízy alebo sa pod vplyvom internetu menia aj cestovateľské trendy?

V polovici júla, uprostred dovolenkovej sezóny, ohlásila krach česká cestovná kancelária Tomi Tour, ktorá patrila k desiatke najväčších na českom trhu. Podľa šéfa Asociácie českých cestovných kancelárií Tomio Okamura je bankrot Tomi Tour najväčším prípadom za posledných dvanásť rokov od krachu CK Travel v roku 1997. Tomi Tour však nebola jediná. Druhý júlový víkend skrachovala aj CK Retur, ktorá mala problémy už dlhšie a začiatkom júna zbankrotovala aj cestovná kancelária Balkan Travel. 

Hneď po krachu Tomi Tour sa objavili v českej tlači dohady, prečo skončila. Názory odborníkov na cestovný ruch sa krútili v podstate okolo finančnej krízy. Cestovka nemala dostatok hotovosti, banky jej neboli ochotné požičať a navyše stratila dôveru hotelierov. Podľa jej obchodného riaditeľa Václava Fischera dôveru hotelierov nalomil záhadný neznámy, ktorý rozoslal e-maily všetkým hotelom, s ktorými Tomi Tour spolupracovala a očiernil ju. „Väčšina hotelov sa zľakla a začala požadovať od Tomi Tour platenie pobytov vopred. Dopredu bolo treba platiť aj lety leteckým spoločnostiam,“ uviedol Fischer. 

Neprajníci však tvrdia, že e-maily napísali iba pravdu o finančných problémoch kancelárie. Tá už dlhodobo ponúkala veľmi nízke ceny zájazdov, ktorými podliezala ceny konkurencie a mala problémy so splácaním svojich záväzkov. O jej nekorektných zámeroch svedčí aj to, že zájazdy predávala do poslednej chvíle pred krachom. Podľa Fischera však spoločnosť určite nespáchala trestný čin. Prípad českej cestovky vyvoláva otázku, či podobný osud nehrozí v čase krízy aj  slovenským sprostredkovateľom dovoleniek.

Na Slovensku v 90. rokoch pôsobilo viac ako tisíc cestovných kancelárií. Ich založenie bolo veľmi jednoduché – dalo sa to urobiť na voľnú živnosť.  Počet cestoviek však postupne klesal a výrazne ich redukoval aj zákon (281/2001 zz) spred ôsmich rokov, ktorý ich rozdelil na cestovné kancelárie, ktoré organizujú a predávajú vlastné zájazdy, a cestovné agentúry, ktoré zájazdy iba predávajú. Podľa evidencie Štatistického úradu je dnes ešte na Slovensku viac ako 800 cestoviek, ale skutočne činných je podľa Jaroslava Komoru, podpredsedu Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr, asi okolo 250. Podľa neho väčšine krach nehrozí, lebo dokázali krízu predvídať a pripravili na túto sezónu o15 percent menej zájazdov, ktoré dokázali vypredať. „Za posledných desať rokov skrachovalo asi iba desať cestoviek,“ odhaduje. Oslovení majitelia slovenských cestovných kancelárii však tvrdia, že hospodárska kríza ovplyvňuje aj slovenské cestovky. Keďže ľudia šetria, prejavuje sa to aj na nákupe dovoleniek a prepade ich tržieb či obsadenosti zájazdov. 

Podľa Luboša Fellnera, riaditeľa Bubo Travel Agency, je na Slovensku pár veľkých hráčov, ktorých kríza až tak nepoškodí. Hoci aj veľkí, ktorí sa zameriavajú na predaj zájazdov pre nízkopríjmovú skupinu obyvateľov, môžu tento rok stratiť. Práve tento segment zákazníkov na dovolenku tentoraz nebude mať. Podľa neho sú na tom lepšie tie cestovky, ktoré majú majetnejších klientov. „Tí, hoci aj prerobili na akciách či klesla cena ich nehnuteľnosti, na dovolenku ešte mať budú,“ hovorí.  Horšie na tom môžu byť menšie cestovky, ktoré kopírujú produkty veľkých cestoviek, ale ponúkajú nekvalitné služby a sem-tam klienta aj oklamú. „Podvod a kopírovanie nápadov je na Slovensku bežná záležitosť a táto kríza ukáže, kto to myslí čestne a vyzná sa. V kríze sa silní posilnia a slabí ešte viac upadnú,“ myslí si Fellner. Veľká cestovka dokáže garantovať vysoký obrat a vďaka tomu môže ponúknuť klientovi viac služieb. Ale môžu zakopnúť aj veľkí hráči, napríklad ak objednajú veľké ubytovacie kapacity, ktoré nedokážu zaplniť. Na druhej strane malá kancelária môže ísť s cenou dole, ale na úkor kvality služieb, čo je z dlhodobejšej perspektívy neudržateľné. „Malým cestovkám však o dlhodobejšiu perspektívu často ani nejde,“ myslí si Fellner. 

Veľkosť cestovky podľa Jaroslava Komoru až tak nesúvisí s jej úspechom a odolnosťou proti kríze. Na jednej strane je väčšia cestovka stabilnejšia, ale na druhej strane menšia je flexibilnejšia a dokáže sa prispôsobiť trhu rýchlejšie. Dôležitejšia je jej vnútorná sila, dostatočné finančné krytie, dobrý a predateľný produkt a dobré meno na trhu. 

Zdá sa teda, že kríza oddelí na trhu s dovolenkami zrno od pliev. Trh je totiž dosť plný a musí sa preosiať. Elena Gregová, riaditeľka CK Ferrotour, si však myslí, že na trhu je stále dosť prehnaných optimistov, ktorí si myslia, že by vedeli  podnikať vo všetkom, a nie sú im jasné pravidlá a riziká. „Stále vznikajú nové agentúry a cestovné kancelárie s nereálnymi očakávaniami alebo také, ktoré si chcú iba privyrobiť počas letnej sezóny. Tie sú rizikom pre cestovateľov,“ dodáva. 

Hospodárska kríza sa dá prežiť a tí šikovnejší sa aj posilnia. Riaditeľ Bubo Travel Agency dokonca tvrdí, že kríza ich agentúre pomohla. Jednak mohli vyhodiť zlých sprievodcov, ktorí nespĺňali ich štandardy, a jednak sa mohli zamerať na nové projekty. Agentúra nedávno otvorila nové cestovateľské centrum, spustila novú internetovú stránku, zmenila databázu klientov a vypravuje viac skupín s menším počtom klientov. Tiež sa rokmi posunula od organizovania zájazdov pre batôžkarov k luxusnejším spoznávacím zájazdom. Fellner hovorí, že to nebola náhoda, ale ich dlhodobý zámer. „Keďže narábame s vlastným kapitálom, ide to možno pomalšie, ale zato máme firmu pevne v rukách,“ dodáva. Bubo investoval aj do školení pracovníkov a rozbehli ďalšiu cestovku zameranú na kongresy a konferencie. Podľa neho sú v súčasnosti systematické kroky a znižovanie nákladov základom každého biznisu. „Keď nebude kríza trvať desať rokov, tak výsledky čoskoro prídu,“ myslí si riaditeľ Buba. Úspech na trhu a prežitie krízy podľa Fellnera napomôže aj morálka firmy, ktorá je dôležitá najmä pre dlhodobú perspektívu firmy. Šéf asociácie cestoviek Jaroslav Komora konštatuje, že úspešná cestovná kancelária by mala byť opatrná pri objednávaní zájazdov, neprehnať svoje očakávania a radšej kapacity neskôr dokúpiť ako ich mať nepredané. „Cesta k úspechu, samozrejme, vedie aj cez oživenie ponuky o rôzne novinky a hľadanie nových trhov,“ dodáva.

.dovolenka cez internet 

Cestovné kancelárie si nekonkurujú len navzájom, ale do ich košiara vstúpil aj internet, ktorý podnecuje mnohých ľudí na nákup a zabezpečenie si individuálnych dovoleniek. Mnohým vyhovuje voľnosť pohybu, možnosť vlastnej voľby a trochu dobrodružstva. Elena Gregová z Ferrotouru si však myslí, že internet cestovné kancelárie neohrozí, pretože ceny ubytovania sú individuálne drahšie ako ceny dohodnuté cestovkou. Navyše, ľudia budú mať čoraz menej času, aby si sami manažovali trasu dovolenky, aby trávili hodiny pri vyhľadávaní vhodného ubytovania, logistiky a všetkých informácií súvisiacich s dovolenkou a s cestou. 

Jaroslav Komora však pripúšťa, že individuálna turistika bude rásť, pretože sa jazyková, ale aj internetová zdatnosť cestovateľov zlepšuje a navyše, cestovanie na vlastnú päsť napomohli aj nízkonákladové letecké spoločnosti.  Podľa neho však internet negatívne biznis cestovných kancelárií až tak neovplyvňuje, pretože tie sa internetu dokázali prispôsobiť a oslovujú klientov aj prostredníctvom tohto média. Dobrým príkladom je Bubo, ktorý spustil novú internetovú stránku, kde ponúka plavby po moriach a oceánoch. 

Zdá sa, že cestovné kancelárie o svoju klientelu celkom neprídu, ale popri ich biznise sa bude rozvíjať aj individuálna turistika. Oba spôsoby trávenia voľna majú totiž svoje cieľové skupiny, ktoré sa iba čiastočne prekrývajú.