Medzi kvapkami dažďa

Ako lektor fotografie na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity Sv.Cyrila a Metoda v Trnave sa pokúša vo svojom ateliéri s asistentom Romanom Pavlovičom priblížiť mladým ľuďom fotografiu ako médium, s ktorým môžeme narábať nielen reportážne, ale emocionálne v ňom nachádzať podstatu dokumentárnu, prepojeného s výtvarným umením. 

Projekt, ktorý vyšiel v knižnej podobe pod názvom Medzi kvapkami dažďa, je ročníkovou prácou študentov, hľadajúcich tajomnosť fotografie cez dokumentárny pohľad na život autistických detí. Čierno-biela výpoveď, zameraná na individualitu vo svete farieb a snov, korešponduje s textami publicistu Jozefa Bednára a umožňuje nám spoznať súdržnosť autistických detí a ich rodičov či pedagógov. 

Autori fotografií sa usilovali zblížiť so svetom autistov cez rôzne zátišia, hry a najmä prostredníctvom portrétu, ktorý nás sprevádza po všetkých cestičkách a zákutiach detského pohybu. Z fotografií študentov presakuje osobnosť Tibora Huszára, a to najmä jeho prístupu k fotografovaným. Zo snímok cítiť vzájomnú komunikáciu a dlhodobé hľadanie správneho motívu. Tibor Huszár neučí len techniku, svojich študentov naučil, naopak, to najdôležitejšie:  ľudskosť, s ktorou môžu vniknúť do súkromia domácností či vnútorných priestorov škôl a tak s pokojom skúmať zvláštny život autizmom  postihnutých detí.  

Snímky majú jednotný rukopis, sú ucelené, citlivo poskladané do príbehu, a ťažko v nich vyzdvihnúť jednotlivcov. Nejde o príbeh so sociálnym aspektom, autori skôr vyhľadávajú  činnosť jednotlivcov v kolektíve, v prostredí tried, chodieb a ihrísk. V prostredí plnom kvetín, papierov, hračiek, svetla. Áno, svetlo preniká aj do najtmavších kútov uzavretého priestoru detskej duše. Pohľad, komunikácia očí s hľadáčikom, nám umožňuje spoznávať tento výnimočný svet a aspoň trochu ho pochopiť.                                                                                        

V dnešnej dobe, plnej násilia či nízkeho a bezcharakterného presadzovania celebrít, pre ktoré sa stáva fotografia len nástrojom sebapresadzovania, je tento projekt balzamom pre dušu. Tibor Huszár sa pustil do náročnej misie, nasledujúc Jindřicha Štreita, ktorý so svojimi študentmi urobil v Opave niekoľko projektov zo života nevidomých detí, vozíčkarov a z prostredia starobincov a nemocníc. Je len dobre, že aj na Slovensku konečne máme možnosť vidieť v knižnej podobe takýto silný cyklus fotografii od mladých začínajúcich autorov, akými sú Martin Bystriansky, Katarína Acélová, Filip Rozman a Helena Varečková.