.vy v súčasnosti bádate na ministerstve zahraničia a zaoberáte sa slovensko-africkými vzťahmi. Ako sa zmenili od roku 1993, prípadne 1989?
Politicky sú vzťahy oveľa pragmatickejšie ako pred rokom 1989, keď boli veľmi ideologizované. Dnes ide najmä o zmapovanie možností pre export.
.prečo však klesol už aj tak malý počet ambasád?
Prvoradý bol nedostatok peňazí. Ale likvidovanie ambasád bol aj signálom, že tento región nie je v popredí slovenskej zahraničnej politiky a že sme fixovaní na európske krajiny. Keď vznikne štát, ktorý nemá tradíciu vlastnej zahraničnej politiky, vznikne personálny problém. Ambasády sa, skrátka, nedajú obsadiť kariérnymi diplomatmi. Napríklad prvý veľvyslanec v Zimbabwe Ján Voderadský bol afrikanista zo SAV. Slovensko nemohlo aktivovať nejakú rezervu, ale muselo hľadať ľudí, ktorí sa v tom regióne vôbec vyznajú.
.nie je škoda, že tie kontakty už nie sú také intenzívne?
Slovensko podľa mňa nevyužíva svoje možnosti. Bolo tu veľa študentov, ktorí majú na túto krajinu dobré spomienky a Slovensko to nevyužíva. Tí ľudia určite nie sú nezamestnaní či bezdomovci. Dos Santos, ktorý často navštevoval Československo, je ešte stále angolským prezidentom. Časť angolskej elity chodila do školy v Československu. Oni sú nám vďační, že sme im pomohli k nezávislosti. No a teraz si zoberte, že Angola predbehla Nigériu v ťažbe ropy a Luanda je najdrahšie africké mesto...
.ako je to so vzťahom Nemcov k tomuto regiónu?
Namíbia bola nemecká kolónia. Preto tam máme špeciálne vzťahy. Tam funguje nemecké gymnázium, nemecké denníky a jetam možnosť dohovoriť sa. V programe pre rozvojovú pomoc je aj Mozambik. To je síce bývalá portugalská kolónia, ale presadzujú good governance, takže im pomáhame.
.o Namíbiu sa zaujímala ČSSR aj NDR. Ako to bolo?
Predseda SWAPO sa začiatkom osemdesiatych rokov obrátil na komunistický blok, či by si nezobrali na výchovu siroty po padlých bojovníkoch. NDR i ČSSR zobralo niekoľko desiatok detí. Rozdiel bol v tom, že deti, ktoré boli v NDR a vrátili sa do Namíbie, aspoň vedeli po nemecky a mohli si aspoň nájsť prácu, kdežto deti, ktoré vyrastali v Československu, hovorili po česky alebo po slovensky. Tie deti vyrastali dlhé roky v Európe, boli zvyknuté na európsky štandard v doprave, v hygiene, a v Namíbii im potom hovorili, že nie sú z Namíbie, ale z Československa. Pôvodný plán bol taký, že z tých detí v NDR a ČSSR vyrastie namíbijská komunistická elita, ale komunizmus padol. Tak to bol pre nich druhý veľký problém.
Politicky sú vzťahy oveľa pragmatickejšie ako pred rokom 1989, keď boli veľmi ideologizované. Dnes ide najmä o zmapovanie možností pre export.
.prečo však klesol už aj tak malý počet ambasád?
Prvoradý bol nedostatok peňazí. Ale likvidovanie ambasád bol aj signálom, že tento región nie je v popredí slovenskej zahraničnej politiky a že sme fixovaní na európske krajiny. Keď vznikne štát, ktorý nemá tradíciu vlastnej zahraničnej politiky, vznikne personálny problém. Ambasády sa, skrátka, nedajú obsadiť kariérnymi diplomatmi. Napríklad prvý veľvyslanec v Zimbabwe Ján Voderadský bol afrikanista zo SAV. Slovensko nemohlo aktivovať nejakú rezervu, ale muselo hľadať ľudí, ktorí sa v tom regióne vôbec vyznajú.
.nie je škoda, že tie kontakty už nie sú také intenzívne?
Slovensko podľa mňa nevyužíva svoje možnosti. Bolo tu veľa študentov, ktorí majú na túto krajinu dobré spomienky a Slovensko to nevyužíva. Tí ľudia určite nie sú nezamestnaní či bezdomovci. Dos Santos, ktorý často navštevoval Československo, je ešte stále angolským prezidentom. Časť angolskej elity chodila do školy v Československu. Oni sú nám vďační, že sme im pomohli k nezávislosti. No a teraz si zoberte, že Angola predbehla Nigériu v ťažbe ropy a Luanda je najdrahšie africké mesto...
.ako je to so vzťahom Nemcov k tomuto regiónu?
Namíbia bola nemecká kolónia. Preto tam máme špeciálne vzťahy. Tam funguje nemecké gymnázium, nemecké denníky a jetam možnosť dohovoriť sa. V programe pre rozvojovú pomoc je aj Mozambik. To je síce bývalá portugalská kolónia, ale presadzujú good governance, takže im pomáhame.
.o Namíbiu sa zaujímala ČSSR aj NDR. Ako to bolo?
Predseda SWAPO sa začiatkom osemdesiatych rokov obrátil na komunistický blok, či by si nezobrali na výchovu siroty po padlých bojovníkoch. NDR i ČSSR zobralo niekoľko desiatok detí. Rozdiel bol v tom, že deti, ktoré boli v NDR a vrátili sa do Namíbie, aspoň vedeli po nemecky a mohli si aspoň nájsť prácu, kdežto deti, ktoré vyrastali v Československu, hovorili po česky alebo po slovensky. Tie deti vyrastali dlhé roky v Európe, boli zvyknuté na európsky štandard v doprave, v hygiene, a v Namíbii im potom hovorili, že nie sú z Namíbie, ale z Československa. Pôvodný plán bol taký, že z tých detí v NDR a ČSSR vyrastie namíbijská komunistická elita, ale komunizmus padol. Tak to bol pre nich druhý veľký problém.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.