Cítim vyčerpanosť a ľútosť

Robili sme to, čo robíme po festivale každý rok. Balili sme festivalové stavby, balili sme festivalový areál, upratovali sme ho. Určite to bolo najťažšie a najsmutnejšie balenie z celej histórie festivalu. 

Vyšetrovanie sa rozbieha. Pokiaľ viem, bol vypočutý zástupca firmy Bossert, bol som vypočutý ja. Čo sa nás týka, snažíme sa vystupovať aktívne. Napríklad požiadali sme expertízny ústav Žilinskej univerzity o to, aby urobili expertízu všetkých častí stanu vrátane kotvení, látok, materiálov a vôbec celého stanu a stavby. Chceme, aby sa vec prešetrila, či už šlo o niečiu chybu, alebo šlo o nejaký prírodný úkaz. Aj k tomuto všetkému by mala smerovať expertíza. Určite chceme, aby sa tá vec objasnila čo najrýchlejšie. 

Viete, vzápätí po tragédii sme sa tomu človeku nevedeli dovolať. Potom sme sa mu krátko po štvrtej dovolali, povedal, že je v Trenčíne, musí si niečo vybaviť. Kolegyňa Veronika mu  však povedala, že tu padol stan, on na to povedal, že vlastne nie je v Trenčíne, ani na Slovensku a že príde v nedeľu. V nedeľu povedal, že príde v pondelok, v pondelok povedal, že príde v utorok a v utorok, že v stredu. V stredu povedal, že príde vo štvrtok alebo v najbližšom čase a že sa mu zdá, že proti nemu vedieme nejaké reči a nech si dávame pozor, lebo on zvolá tlačovku a budeme sa diviť.  Pričom my by sme boli najradšej, keby tlačovku zvolal hneď v sobotu, hneď po tragédii. Sme šokovaní z toho, že človek, ktorému spadne na festivale stavba, sem nie je schopný prísť za taký dlhý čas. Pre nás je to večnosť a človek, ktorý je zodpovedný, tu nie je. 

Len čo prišli nepríjemnejšie otázky, začal jeho zástupca hovoriť, že nie je kompetentný. Kým hovoril o tom, že mu je to všetko ľúto a že príroda je mocná, dovtedy sa s nami bavil. Len čo prišlo k niečomu závažnejšiemu, tak sa komunikácii bránil a tvrdil, že nie je kompetentný. My sme najprv chceli celú knihu o stavbe. Tú nám dovolil odkopírovať, ale notársku kópiu nám už nedovolil urobiť. Od druhého dňa tvrdí, že je nekompetentný, že vlastne zodpovedá len za odvoz materiálu. Padli nejaké návrhy... Neviem, nakoľko vám to mám prezrádzať...

Padli nejaké návrhy na nejaké rozhovory a dohody. Ale sprostredkovane, cez jedného známeho, čo sme my ignorovali. 

Expertízu by mali privítať aj oni. Keď dodám stavbu, o ktorej tvrdím, že je bezchybná, tak expertízu privítam. Dali sme ho strážiť týmto spôsobom a dali sme žiadosť na súd, aby ho tu zadržali, pretože od začiatku boli požiadavky na odvoz podlahy. Ja som si však nevedel predstaviť, že ten stan odíde predtým, než sa zistí, aký ten bol. Treba povedať, že polícia urobila nejaké vzorky. Tieto naše aktivity nie sú nejakým nahrádzaním práce polície, sú len doplnením. Myslíme si, že by to mala polícia privítať tak, ako my vítame ich vyšetrovanie. Dúfam, že polícia chápe naše kroky ako doplnok k vyšetrovaniu. 

Ozvala sa nám súkromná firma, ktorá má údajne nejakú technológiu, ktorou sa dá zoskenovať to miesto, urobia z neho model a ten priestor akoby zaznamenajú. My sme o tom rokovali aj s expertíznym ústavom. Oni povedali, že áno, že nie je na škodu to urobiť. Dohodli sme sa na tom, že to bude urobené vo všetkej diskrétnosti a dnes ráno prišla firma a urobila z toho mediálnu šou. Napriek tomu, že vítame každú vec, ktorá by pomohla, toto nechcem strpieť. Aj keď sa bavíme s expertíznym ústavom, bavíme sa bez médií. Tam ide o prácu, a nie o akékoľvek mediálne výstupy. To miesto, kde sa to stalo, je pre mňa stále ešte pietnym miestom. Nepáči sa mi, keď si tam niekto zvolá reklamnú akciu. Takže sme to zastavili. Skontaktovali sme sa s expertíznym ústavom, povedali, že to nie je nevyhnutné a že si vystačia sami. 

Mali sme s nimi dobré skúsenosti. Vo festivalovom živote sa stretávate rôzne typy ľudí. To je na tom festivalovom živote najlepšie. Firma Bossert vychádza z cirkusantskej tradície, čiže komunikácia bola občas svojská, ale firma vyzerala absolútne v poriadku. Kým tohto roku tu ich odborný dozor nebol, minulý rok tam dva dni doslova sedeli. Nechali si tam dokonca nosiť jedlo. My máme stovky stavieb. Len stanov máme vyše 250. A predpokladáme, že každý majiteľ si tú svoju stavbu stráži. My napríklad strážime trafostanicu esbéeskou, ale jej stav stráži firma Enermont. Aj v tom stane sme mali esbéesku, ale samotný stan mala strážiť firma Bossert. 

Sledujeme to v minimálnej miere, pretože stále riešime balenie a iné veci, ktoré súvisia s tragédiou. Mário (Gešvantner, hovorca Pohody – pozn. aut.) to sleduje, ale ja v minimálnej miere.

Áno, ale nielen tu. Celý štáb býva tu v penzióne na letisku, už máme za sebou dva týždne a odchádzame zajtra. Väčšina ľudí rieši veci priamo na letisku, niektorí, ktorí riešia veci súvisiace s prípadom, aj mimo. 

Viete čo, no ja sa tu cítim úplne vyčerpaný, ale cítim hlavne obrovskú ľútosť. Ja mám celý tento priestor veľmi rád, ale teraz je to o to smutnejšie. 

Cítime ľudskú zodpovednosť určite, alebo... Neviem, ako to mám povedať... My si vyberáme našich dodávateľov a snažíme sa ich vyberať dobre. Robíme festival s vášňou, robíme ho bezpečným a dobre zabezpečeným miestom v ponímaní letných festivalov. Ľudia tu pri príprave idú nechať samých seba. Som presvedčený, že sme urobili maximum, nikto nič nepodceňoval, nikto nič nezanedbal a som presvedčený, že sme urobili najlepšiu prácu, akú sme mohli. Napriek tomu je výsledkom to, že nám padla najväčšia stavba na festivale. Takže sa s tým nevyrovnáva ľahko. Necítim sa zodpovedný v miere nejakej viny, ale zodpovedný v tom, že robíme festival. Sme zodpovední za to, ako ten festival vyzerá. 

Je to predčasná otázka. Chcem zdôrazniť, že to nie je nejaká hra, nie je to hra na ľudí, ktorí nám vyjadrujú podporu, aby sme potom akože vyhoveli hlasu ľudí a urobili festival. Je to tak, že sa ťažko hľadá sila vôbec rozmýšľať o ďalšom roku, keď je pár dní po tom, ako jeden človek na festivale zomrel.

Nie som. Rešpektujem ich rozhodnutie. Toto by som najradšej nechal tak. O akomkoľvek kontakte, či už s pozostalými, alebo zranenými by som nerád hovoril pred médiami. Lebo všetko, čo sa deje, sa v súčasnosti akoby muselo udiať pred médiami. Môžem vás ubezpečiť, že sa snažíme komunikovať aj s pozostalými, aj so zranenými, aj s ich príbuznými, ale snažíme sa to robiť diskrétne a snažíme sa vyhýbať médiám.