Čakanie na Viktora

Jednou z najzaujímavejších bude otázka menšinových strán. Po vyše 10 rokoch sú Maďari na Slovensku opäť rozdelení a „koaličná“ SMK čelí výzve Bélu Bugára a jeho novej strany Most. Budúcnosť vzťahov Csáky-Bugár v mnohom spoluurčí aj budúcnosť slovenskej politiky. Tak pravicovej, ako tej ľavicovej. Pravica od roku 1990 bez Maďarov nikdy nevládla a jej návrat k moci si bez Maďarov v podstate nie je možné predstaviť. Ľavica síce dokázala vládnuť s Maďarmi aj bez nich, v jednom aj druhom prípade si však ťažko predstaviť vládu s maďarskou stranou aktívne presadzujúcou autonómiu na juhu Slovenska. Maďari sú, skrátka, korením slovenskej politiky. 

Nová situácia a konkurencia na domácej maďarskej politickej scéne však otvára aj ďalšiu otázku. Zahraniční Maďari sú pre Budapešť tradične určujúcou témou zahraničnej politiky, osobitne v prípade národnopopulistického Fideszu, a preto bude zaujímavé sledovať, ako sa jeho vodca Viktor Orbán bude v novej situácii na Slovensku správať. Povedané na rovinu, koho podporí a čo to bude pre slovenskú politiku znamenať.

Orbánovu dôležitosť si dobre uvedomujú aj slovenskí Maďari, aj keď volia opačnú stratégiu. Miklós Duray z SMK v rozhovore pre .týždeň potvrdil, že Orbána pozvali na jesenný snem strany, Orbán účasť potvrdil a Duray si s jeho návštevou spája otvorenejšiu podporu SMK. „Maďari žijúci na Slovensku majú Orbána radi, najmä jeho otvorené prejavy a čiastočne jeho antikomunizmus,“ hovorí Duray. SMK je oficiálnym partnerom Fideszu, spoločne patria do Európskej ľudovej strany a dlhodobo spolupracujú. Napokon, Duray aj Csáky pomerne často vystupujú na akciách Fideszu a obidvaja majú k Orbánovi veĺmi blízko. Určite bližšie ako Béla Bugár, ktorý ešte ako predseda SMK s Orbánom udržiaval dobré vzťahy, svoju popularitu však viac zakladal na témach spolužitia so Slovákmi. Novozaložená strana Most síce používa farby Fideszu a oficiálne hovorí o potrebe spolupráce, zatiaľ však so žiadnou stranou v Maďarsku vzťahy nenadviazali. Navyše, priameho vplyvu Viktora Orbána sa skôr obávajú. „Maďarská politika, bohužiaľ, využíva zahraničnú politiku najmä na domáce ciele, a to nie je dobré pre Budapesť ani pre menšiny,“ hovorí pre .týždeň Gábor Gál z Mostu. Na otázku, či očakáva aktívne angažovanie Orbána v slovenskej menšinovej politike a prípadne jeho podporu, odpovedá odvolaním sa na Rumunsko. „Keď v Rumunsku vznikla druhá maďarská menšinová strana, Orbán to privítal ako pozitívny krok a ocenil možnosť voľby, ktorú tým maďarskí voliči získali. Ak bude zásadový, rovnako sa bude správať aj voči Slovensku,“ dodáva Gál. SMK a Most si teda od Orbána sľubujú dve úplne odlišné veci. 

Za pozornosť však stojí aj spomínaný rumusnký príklad. V 20-miliónovom Rumunsku žije zhruba 1,5-miliónová maďarská menšina a vo viacerých oblastiach ponúka zaujímavé porovnanie s tou slovenskou. Hlavnou maďarskou stranou je Demokratická únia Maďarov v Rumunsku (v rumunskej transkripcii UDMR). Táto strana v rokoch 1996 – 2008 bola buď súčasťou vládnej koalície, alebo vládu aktívne podporovala. Stranu, či skôr politické združenie, ktoré nemá celkom formálnu podobu strany, vedie umiernený intelektuál Béla Markó, ktorý bol v predchádzajúcej vláde ministrom školstva a podpredsedom vlády pre európsku integráciu. Program strany oficiálne presadzuje autonómiu, v roku 2001 sa však od UDMR odtrhla radikálnejšia skupina, ktorá Marka kritizovala za nedostatočnú dôraznosť. Dôsledkom bol vznik Maďarskej občianskej strany vedenej Jenő Szászom. Proti UDMR aktívne vystúpil aj známy maďarský líder László Tőkés, bývalý čestný predseda UDMR, dôležitá postava rumunskej antikomunistickej revolúcie a vplyvný protestantský biskup. Tőkés, ktorý stojí napravo od Duraya, opustil UDMR, v roku 2007 v eurovoľbách kandidoval samostatne a s aktívnou podporou uspel a stal sa europoslancom. Mimochodom, aj tu niekde je dôvod, prečo Orbán podporoval pluralitu maďarských politických strán v Rumunsku. Viac ako o „možnosť voľby“ mu išlo o podporu nacionalistických politikov a ich podporou aj o zmenu dominantnej UDMR. Výsledok sa dostavil, Szászova strana v posledných voľbách už nekandidovala a biskup Tőkés obhájil kreslo europoslanca, tentoraz na kandidátke UDMR. 

Vzťahy UDMR a Fideszu sú však naďalej pomerne napäté. Viktor Orbán a Béla Markó napríklad v polovici júla navštívili spoločný festival a letnú univerzitu v Transylvánii, obidvaja síce vystúpili s prejavmi, s Orbánom sa však Markó odmietol stretnúť. Dôvodom je okrem iného aj nový partner, ktorého si Orbán v Rumunsku našiel. Ide o rumunského prezidenta Traiana Băsescu, s ktorým vystúpil v rámci jedného diskusného panela. Orbán sa síce v prejave venoval najmä kritike trhu, pomenoval doktrínu „kišgazdu“ (maloroľníka), ktorá spočíva v skoncovaní ideologickej politiky, ktorá ignoruje Boha, vlasť a rodinu, pre nás však bola najzaujímavejšia jeho geopolitická úvaha o strategickom partnerstve medzi Rumunskom a Maďarskom. Pilierom tejto spolupráce by mala byť spolupráca v oblasti energetiky, zachovanie európskych dotácií pre poľnohospodárstvo, a najmä spoločné vystupovanie v otázke menšín na území tretích krajín. Pre Rumunov je to najmä podpora ich politiky voči Moldavsku, kde by Bukurešť rada uplatnila model rozdania pasov spriaznenému obyvateľstvu susediaceho štátu, ako to urobili Rusi v Abcházsku. Pre Budapešť by profit, samozrejme, spočíval v tlaku na Slovensko a na všetky krajiny s maďarskou menšinou vrátane Rumunska samotného. Pravicový prezident Traian Băsescu síce Orbánovu ponuku priamo neodmietol, vyhlásil však, že Rumunsko je národný štát a krajina, ktorá má zavedenú samosprávu, žiadnu ďalšiu autonómiu nepotrebuje. Orbán ho napriek tomu pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami priamo podporil bez ohľadu na to, že na prezidenta kandiduje aj maďarský kandidát Hunor Kelemen. Maďarská menšinová tlač v Rumunsku, denníky Új magyar szó a Szabadság,  Viktora Orbána obvinili z politického rozdeľovania Maďarov a toho, že zahraniční Maďari sú pre Fidesz iba prostriedkom na dosahovanie vnútropolitických politických cieľov. Skutočnosť je však trochu iná: Orbánovi sa rok pred voľbami darí ovplyvňovať charakter menšinovej politiky za hranicami Maďarska a dokáže v politike udržať ľudí, ktorí sú mu názorovo blízki.

Čo to teda znamená pre Slovensko? V prvom rade to, že Orbán sa nebude báť otvorene podporiť SMK. Vystaví tým test popularity Bélu Bugára medzi slovenskými Maďarmi. Keby v ňom Bugár uspel, bez mihnutia oka bude tlačiť na predvolebnú koalíciu Csákyho s Bugárom, vďaka čomu Csáky ani Duray nestratia tvár pred voličmi, ani straníkmi. Tak vyzerá politika, keď sa snúbi nacionalizmus s pragmatizmom.