.hoci je hospodárska kríza, náš premiér si nedá kaziť náladu a naďalej prichádza iba s populárnymi opatreniami. Predposlednú júlovú stredu prikázal ministrovi dopravy stiahnuť návrh, ktorý predpokladal zvyšovanie cestovného vo vlakoch. A v ten istý deň akčne zakročil aj proti dotieravému hmyzu. Ale nebuďme voči premiérovi stále uštipační. To, že napokon práve on pomohol Záhorákom, ktorých dovtedy kompetentné úrady prehliadali, bolo úplne v poriadku. To, že mal potrebu o svojom zásahu proti komárom informovať verejnosť na mimoriadnej tlačovej konferencii, bol už klasický marketing (deň pred mimoriadnou tlačovkou vysielala šot o záhoráckej kalamite TV Markíza...).
Zaujímavejšie je však spätne sledovať, prečo pri riešení lokálneho problému muselo prísť k záchrannej iniciatíve samotného premiéra. A prečo sa v štáte, ktorý napriek prudkému prepadu HDP a daňových príjmov naďalej rozhadzuje peniaze ako pred krízou, celé mesiace nenašlo zopár miliónov pre oblasti, kde mali komáre svoje eldorádo. V štyroch postihnutých obciach pri rieke Morave sme sa preto boli pozrieť, ako to vidia Záhoráci, ktorí si v posledných dňoch užívali postrekový boj proti komárom.
.aké komáre?
Od Bratislavy 25 kilometrov vzdialený Zohor bol nedávno populárny najmä vďaka šrotovisku, pred ktorým vodiči so svojimi „vrakmi" prečkali kvôli dotácii na nové auto aj celú noc. Jarný nápor starých áut vystriedal letný nápor komárov. Hoci prví Zohorčania, ktorých stretávame, to až tak dramaticky nevidia. Pri krčme neďaleko Obecného úradu stojí skupinka Rómov, ktorú kalamita s komármi vôbec nevzrušuje. „Ale čo komáre! Veď to nie je žiadny problém! Sú to vyhodené peniaze, komáre budú furt. Mali to dať žobrákom, alebo na kultúru, na kino!,“ hovorí štyridsiatnik, ktorý sa pasuje za hovorcu skupiny. Týchto Rómov viac trápi, že ich gadžovia nepustia do inej zohorskej krčmy alebo to, že tunajšie deti fetujú.
Ideme teda ďalej. Na zástavke nás prekvapí skúsenosť obyvateľky Heleny Petrekovej. „Nepoviem možno, čo očakávate. Komárov bolo tento rok u nás menej než po minulé roky, v bratislavskej Dúbravke sa mi to zdalo podstatne horšie. Ale možno je to iba môj pocit.“ Žeby si z nás zahorácki starostovia, ktorí pred dvoma týždňami vyhlasovali mimoriadnu situáciu, trochu vystrelili? Podozrenie čoskoro vyprchá. Ďalší Zohorčania potvrdzujú, že sa to s komármi ráno ani po večeroch nedalo vydržať, nepomáhali nijaké spreje. Asi osemročný chlapec ukazuje nohy, ktoré sú až hrozivo doráňané od štípancov.
„Už od mája to bolo zlé,“ hovorí starostka obce Eva Michalinová. „Stále sa striedalo slnko a dažde, už vtedy sa malo začať s postrekmi. Oslovili sme aj ministerstvo životného prostredia, žiadali sme o štátne prostriedky, keďže naše obce na to rozpočet nemajú. Hovorili nám, že sa to vybavuje, ale nič z toho nebolo.“ Michalinová je rada, že starostom, proti ktorým sa dvíhala nevôľa občanov, napokon pomohol premiér. „Predtým sme boli na záhradách plných komárov. Dnes je to stopercentne lepšie.“ Starostka opisuje, kedy postrekovali vozidlá a kedy lietadlá, ktoré leteli tesne nad domami. Pracovníčka firmy, ktorá zabezpečuje postreky, vraj starostke povedala, že v tíme majú aj nejakého európskeho komisára, ten vraj na všetko dohliada. Naozaj európskeho komisára? Starostka si všimne našu nedôverčivosť a dá nám k telefónu dotyčnú pracovníčku, ktorá potvrdzuje, že išlo o človeka priamo z EÚ: „Jeho meno je doktor Jalili. Monitoruje všetko, čo sa deje pred a po postrekoch. Nájdete ho hocikde, v Záhorskej Vsi, Zohore, Suchohrade. Včera bol za nami päťkrát, kontroluje nás.“ Kto je záhadný doktor Jalili a čo tu vlastne robí? V ten deň sa však údajného komisára Únie na Záhorí nedarí vypátrať...
.na vine je štát
Jednou z najpostihnutejších obcí bola Vysoká pri Morave. V tejto oblasti tvorí rieka Morava spolu s bažinami, mokraďami a jazierkami dokonalú liaheň komárov. Dozvedáme sa, že ľudia sa tu chránili pred komármi nielen repelentmi, ale aj užívaním B-vitamínu, ktorý je aj v pive. „Ale nie, tu nikto nepije pivo kvôli komárom, to je blbosť," smeje sa krčmár Ľudovít Ulehla. Krčmár vidí perspektívy boja s komármi skepticky. „Pravdaže, postreky sa mali urobiť už dávno. Trochu sa to teraz zlepšilo, keď však bude pršať, opäť sa to vráti."
Anna Poláková, ktorá nás privíta na miestnom úrade, je veselá a akčne pôsobiaca komunálna politička. Prednostka je hrdá na to, že obci sa nedávno podarilo prekročiť hranicu dvoch tisícok obyvateľov, čo jej umožní čerpať z eurofondov. A komáre? „Teraz je to už lepšie, komáre nám aspoň nelezú do očí ani do uší. U nás sa totiž nadránom ani večer nedalo vyjsť von kvôli komárom, u lekárky skončili aj niektoré alergické prípady." Ak bola situácia od mája taká zlá a štát nepomáhal, nemohli postihnuté obce samy vyzbierať nejaké peniaze na postreky? Prednostka namieta: „Ani v minulosti sme proti komárom nevyčleňovali vlastné peniaze. My máme iba podielové dane za obyvateľstvo, pre nás je problém zohnať peniaze aj na obnovu cyklistického chodníka. Navyše, to liahnutie komárov sa odohráva mimo územia našej obce. Máme tu dve prírodné štátne rezervácie, aj parcely okolo rieky Morava sú v štátnom vlastníctve. Je to teda parketa štátu." Prednostka Poláková kritizuje, že neexistuje systém prevencie. Podľa nej by sa mali územia monitorovať a keď sa niekde zistí hromadný výskyt komárov, začalo by sa s postrekom. „Stálo by to v prvej etape trebárs 50-tisíc korún. Keď sa to však nechá len tak tri mesiace, stojí to potom takéto sumy ako teraz". Podľa prednostky napokon donútil štát k jeho zodpovednosti veľký tlak starostov. „Náš starosta Dušan Dvoran napísal premiérovi list. Na ministerstve prostredia starostovia zas povedali, že ak sa nič neudeje, vyhlásime krízový stav a povieme, že štát sa o nás nezaujíma. Asi aj takéto vyhlásenia zabrali..."
.pasivita úradníkov
Presúvame sa do Záhorskej Vsi, najzápadnejšieho kúta Slovenska. V máji 1848 tadiaľto cez Moravu utekal Ľudovít Štúr pred zatykačom uhorských úradov. O tom, či ho tu vtedy nenaháňali aj domáce komáre, sa v legendách nepíše.
O tunajšom starostovi Borisovi Šimkovičovi započujete aj v susedných dedinách, vraj vybaví všetko. Bol to Šimkovič, ktorý sa spolu so starostom Dvoranom dostal až k premiérovi Ficovi. „Postavil sa k tomu veľmi striktne," chváli premiéra Šimkovič, s ktorým sa zhovárame pri kompe, premávajúcej medzi Vsou a rakúskym Angernom. „Viete, my sme na komáre zvyknutí, patria k nášmu životu. Ale to, čo sme tu teraz zažívali, bolo neúnosné. Vyhlásili sme mimoriadnu situáciu, lebo sa tu už nedalo žiť. Naša dedina je na tom najhoršie, pretože Morava ju obmýva z troch strán." Podľa Šimkoviča zavinila kalamitnú situáciu pasivita úradníkov: „Od mája sme komunikovali s Obvodným úradom v Malackách, s krajským úradom a ministerstvom životného prostredia. Lenže úradníci sa k tomu všade stavajú papierovo, nežijú tu, absolútne nepoznajú život v našej obci, čo je veľká hanba. Hoci nám veľmi pomáhala pani Hanzová z Obvodného úradu v Malackách, nepomohlo to."
V susednom Suchohrade, malej dedinke s vyše 600 obyvateľmi, sa podľa jej internetovej stránky otáčajú nielen autobusy, ale aj vrany. No nie komáre. Pracovník Povodia Moravy, ktorý si želá, aby sme ho nemenovali, pretože má od šéfstva zakázané vyjadrovať sa pre médiá, ukazuje svoje doráňané ruky. „S komármi to bolo niečo strašné, ale vďaka postrekom sa situácia zlepšila. Robím tu už takmer 40 rokov, ale niečo také som nezažil. Za komunistov sa tu pravidelne striekalo, teraz v demokracii na to kašlú."
Nezlyhala však demokracia, ale ministerskí úradníci, ktorí záhoráckym starostom tvrdili, že zákon im umožňuje vyčleniť prostriedky na postreky proti komárom až vtedy, keď je vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Tak sa stalo napríklad v roku 2006, keď sa na Záhorí naposledy neúnosne rozmnožili komáre. Tie však na svoj hromadný výskyt nepotrebujú tretí povodňový stupeň. Napokon, aj inkriminovaný zákon o ochrane pred povodňami umožňuje, aby sa začalo striekať už pri hromadnom výskyte komárov. Bol teda problém v zákone, alebo v neochote štátnych orgánov? Dlhé nekonanie spôsobilo zrejme aj podstatne vyššie náklady. Keby sa s postrekom začalo v máji, nemuselo sa na elimináciu komárov minúť dnešných deväť miliónov, čo pripustil aj sám premiér.
V tejto súvislosti sa natíska ešte iná otázka: prečo má vlastne riešenie takýchto výsostne lokálnych a nenákladných problémov na starosti štát, ak existujú vyššie územné celky? Predseda bratislavského VÚC Vladimír Bajan hovorí, že Záhorákom nemohli veľmi pomôcť, pretože v tomto prípade prináležali kompetencie štátu. „Nebránime sa však tomu, aby príslušná kompetencia v budúcnosti prešla na samosprávny kraj."
.epilóg
Záhadného doktora Jaliliho sme napokon zastihli telefonicky. Našťastie nejde o nijakého komisára z EÚ, ale Násira Jaliliho z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK, odborníka na tropické choroby, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu komárov. Jalili trávil posledné dni na Záhorí, no upozorňuje, že katastrofická situácia s komármi je aj vo viacerých dedinách okresu Dunajská Streda. Jalili formuluje základný problém: „Žiaľ, na Slovensku sa úplne zanedbáva monitoring, vďaka ktorému by sa mohlo včas a lacnejšie zasiahnuť." A bez záverečných fanfár na Úrade vlády, žiada sa dodať.
Video o živote Záhorákov s komármi nájdete na www.tyzden.sk
Zaujímavejšie je však spätne sledovať, prečo pri riešení lokálneho problému muselo prísť k záchrannej iniciatíve samotného premiéra. A prečo sa v štáte, ktorý napriek prudkému prepadu HDP a daňových príjmov naďalej rozhadzuje peniaze ako pred krízou, celé mesiace nenašlo zopár miliónov pre oblasti, kde mali komáre svoje eldorádo. V štyroch postihnutých obciach pri rieke Morave sme sa preto boli pozrieť, ako to vidia Záhoráci, ktorí si v posledných dňoch užívali postrekový boj proti komárom.
.aké komáre?
Od Bratislavy 25 kilometrov vzdialený Zohor bol nedávno populárny najmä vďaka šrotovisku, pred ktorým vodiči so svojimi „vrakmi" prečkali kvôli dotácii na nové auto aj celú noc. Jarný nápor starých áut vystriedal letný nápor komárov. Hoci prví Zohorčania, ktorých stretávame, to až tak dramaticky nevidia. Pri krčme neďaleko Obecného úradu stojí skupinka Rómov, ktorú kalamita s komármi vôbec nevzrušuje. „Ale čo komáre! Veď to nie je žiadny problém! Sú to vyhodené peniaze, komáre budú furt. Mali to dať žobrákom, alebo na kultúru, na kino!,“ hovorí štyridsiatnik, ktorý sa pasuje za hovorcu skupiny. Týchto Rómov viac trápi, že ich gadžovia nepustia do inej zohorskej krčmy alebo to, že tunajšie deti fetujú.
Ideme teda ďalej. Na zástavke nás prekvapí skúsenosť obyvateľky Heleny Petrekovej. „Nepoviem možno, čo očakávate. Komárov bolo tento rok u nás menej než po minulé roky, v bratislavskej Dúbravke sa mi to zdalo podstatne horšie. Ale možno je to iba môj pocit.“ Žeby si z nás zahorácki starostovia, ktorí pred dvoma týždňami vyhlasovali mimoriadnu situáciu, trochu vystrelili? Podozrenie čoskoro vyprchá. Ďalší Zohorčania potvrdzujú, že sa to s komármi ráno ani po večeroch nedalo vydržať, nepomáhali nijaké spreje. Asi osemročný chlapec ukazuje nohy, ktoré sú až hrozivo doráňané od štípancov.
„Už od mája to bolo zlé,“ hovorí starostka obce Eva Michalinová. „Stále sa striedalo slnko a dažde, už vtedy sa malo začať s postrekmi. Oslovili sme aj ministerstvo životného prostredia, žiadali sme o štátne prostriedky, keďže naše obce na to rozpočet nemajú. Hovorili nám, že sa to vybavuje, ale nič z toho nebolo.“ Michalinová je rada, že starostom, proti ktorým sa dvíhala nevôľa občanov, napokon pomohol premiér. „Predtým sme boli na záhradách plných komárov. Dnes je to stopercentne lepšie.“ Starostka opisuje, kedy postrekovali vozidlá a kedy lietadlá, ktoré leteli tesne nad domami. Pracovníčka firmy, ktorá zabezpečuje postreky, vraj starostke povedala, že v tíme majú aj nejakého európskeho komisára, ten vraj na všetko dohliada. Naozaj európskeho komisára? Starostka si všimne našu nedôverčivosť a dá nám k telefónu dotyčnú pracovníčku, ktorá potvrdzuje, že išlo o človeka priamo z EÚ: „Jeho meno je doktor Jalili. Monitoruje všetko, čo sa deje pred a po postrekoch. Nájdete ho hocikde, v Záhorskej Vsi, Zohore, Suchohrade. Včera bol za nami päťkrát, kontroluje nás.“ Kto je záhadný doktor Jalili a čo tu vlastne robí? V ten deň sa však údajného komisára Únie na Záhorí nedarí vypátrať...
.na vine je štát
Jednou z najpostihnutejších obcí bola Vysoká pri Morave. V tejto oblasti tvorí rieka Morava spolu s bažinami, mokraďami a jazierkami dokonalú liaheň komárov. Dozvedáme sa, že ľudia sa tu chránili pred komármi nielen repelentmi, ale aj užívaním B-vitamínu, ktorý je aj v pive. „Ale nie, tu nikto nepije pivo kvôli komárom, to je blbosť," smeje sa krčmár Ľudovít Ulehla. Krčmár vidí perspektívy boja s komármi skepticky. „Pravdaže, postreky sa mali urobiť už dávno. Trochu sa to teraz zlepšilo, keď však bude pršať, opäť sa to vráti."
Anna Poláková, ktorá nás privíta na miestnom úrade, je veselá a akčne pôsobiaca komunálna politička. Prednostka je hrdá na to, že obci sa nedávno podarilo prekročiť hranicu dvoch tisícok obyvateľov, čo jej umožní čerpať z eurofondov. A komáre? „Teraz je to už lepšie, komáre nám aspoň nelezú do očí ani do uší. U nás sa totiž nadránom ani večer nedalo vyjsť von kvôli komárom, u lekárky skončili aj niektoré alergické prípady." Ak bola situácia od mája taká zlá a štát nepomáhal, nemohli postihnuté obce samy vyzbierať nejaké peniaze na postreky? Prednostka namieta: „Ani v minulosti sme proti komárom nevyčleňovali vlastné peniaze. My máme iba podielové dane za obyvateľstvo, pre nás je problém zohnať peniaze aj na obnovu cyklistického chodníka. Navyše, to liahnutie komárov sa odohráva mimo územia našej obce. Máme tu dve prírodné štátne rezervácie, aj parcely okolo rieky Morava sú v štátnom vlastníctve. Je to teda parketa štátu." Prednostka Poláková kritizuje, že neexistuje systém prevencie. Podľa nej by sa mali územia monitorovať a keď sa niekde zistí hromadný výskyt komárov, začalo by sa s postrekom. „Stálo by to v prvej etape trebárs 50-tisíc korún. Keď sa to však nechá len tak tri mesiace, stojí to potom takéto sumy ako teraz". Podľa prednostky napokon donútil štát k jeho zodpovednosti veľký tlak starostov. „Náš starosta Dušan Dvoran napísal premiérovi list. Na ministerstve prostredia starostovia zas povedali, že ak sa nič neudeje, vyhlásime krízový stav a povieme, že štát sa o nás nezaujíma. Asi aj takéto vyhlásenia zabrali..."
.pasivita úradníkov
Presúvame sa do Záhorskej Vsi, najzápadnejšieho kúta Slovenska. V máji 1848 tadiaľto cez Moravu utekal Ľudovít Štúr pred zatykačom uhorských úradov. O tom, či ho tu vtedy nenaháňali aj domáce komáre, sa v legendách nepíše.
O tunajšom starostovi Borisovi Šimkovičovi započujete aj v susedných dedinách, vraj vybaví všetko. Bol to Šimkovič, ktorý sa spolu so starostom Dvoranom dostal až k premiérovi Ficovi. „Postavil sa k tomu veľmi striktne," chváli premiéra Šimkovič, s ktorým sa zhovárame pri kompe, premávajúcej medzi Vsou a rakúskym Angernom. „Viete, my sme na komáre zvyknutí, patria k nášmu životu. Ale to, čo sme tu teraz zažívali, bolo neúnosné. Vyhlásili sme mimoriadnu situáciu, lebo sa tu už nedalo žiť. Naša dedina je na tom najhoršie, pretože Morava ju obmýva z troch strán." Podľa Šimkoviča zavinila kalamitnú situáciu pasivita úradníkov: „Od mája sme komunikovali s Obvodným úradom v Malackách, s krajským úradom a ministerstvom životného prostredia. Lenže úradníci sa k tomu všade stavajú papierovo, nežijú tu, absolútne nepoznajú život v našej obci, čo je veľká hanba. Hoci nám veľmi pomáhala pani Hanzová z Obvodného úradu v Malackách, nepomohlo to."
V susednom Suchohrade, malej dedinke s vyše 600 obyvateľmi, sa podľa jej internetovej stránky otáčajú nielen autobusy, ale aj vrany. No nie komáre. Pracovník Povodia Moravy, ktorý si želá, aby sme ho nemenovali, pretože má od šéfstva zakázané vyjadrovať sa pre médiá, ukazuje svoje doráňané ruky. „S komármi to bolo niečo strašné, ale vďaka postrekom sa situácia zlepšila. Robím tu už takmer 40 rokov, ale niečo také som nezažil. Za komunistov sa tu pravidelne striekalo, teraz v demokracii na to kašlú."
Nezlyhala však demokracia, ale ministerskí úradníci, ktorí záhoráckym starostom tvrdili, že zákon im umožňuje vyčleniť prostriedky na postreky proti komárom až vtedy, keď je vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Tak sa stalo napríklad v roku 2006, keď sa na Záhorí naposledy neúnosne rozmnožili komáre. Tie však na svoj hromadný výskyt nepotrebujú tretí povodňový stupeň. Napokon, aj inkriminovaný zákon o ochrane pred povodňami umožňuje, aby sa začalo striekať už pri hromadnom výskyte komárov. Bol teda problém v zákone, alebo v neochote štátnych orgánov? Dlhé nekonanie spôsobilo zrejme aj podstatne vyššie náklady. Keby sa s postrekom začalo v máji, nemuselo sa na elimináciu komárov minúť dnešných deväť miliónov, čo pripustil aj sám premiér.
V tejto súvislosti sa natíska ešte iná otázka: prečo má vlastne riešenie takýchto výsostne lokálnych a nenákladných problémov na starosti štát, ak existujú vyššie územné celky? Predseda bratislavského VÚC Vladimír Bajan hovorí, že Záhorákom nemohli veľmi pomôcť, pretože v tomto prípade prináležali kompetencie štátu. „Nebránime sa však tomu, aby príslušná kompetencia v budúcnosti prešla na samosprávny kraj."
.epilóg
Záhadného doktora Jaliliho sme napokon zastihli telefonicky. Našťastie nejde o nijakého komisára z EÚ, ale Násira Jaliliho z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK, odborníka na tropické choroby, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu komárov. Jalili trávil posledné dni na Záhorí, no upozorňuje, že katastrofická situácia s komármi je aj vo viacerých dedinách okresu Dunajská Streda. Jalili formuluje základný problém: „Žiaľ, na Slovensku sa úplne zanedbáva monitoring, vďaka ktorému by sa mohlo včas a lacnejšie zasiahnuť." A bez záverečných fanfár na Úrade vlády, žiada sa dodať.
Video o živote Záhorákov s komármi nájdete na www.tyzden.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.