Českí disidenti (a nielen o nich)

Noviny robia novinári a dobré noviny možno rozoznať podľa zaujímavých ľudí, ktorí ich píšu. Tak napríklad David Rennie. Má 38 rokov, jeho otec riadil britskú MI6, žena má vzťah k Prahe a on sám je hlavným bruselským komentátorom vplyvného Economistu. Predtým písal pre konzervatívny Daily Telegraph a dnes tvrdí, že v Bruseli sa cíti ako skeptik a v Londýne ako eurofil. Rozhovor s Renniem vyšiel v poslednom českom Respekte a okrem iného v ňom anglický novinár s imidžom vyrasteného Harryho Pottera povedal pochvalné slová na adresu českých disidentov: „Vo vláde Mirka Topolánka sedelo niekoľko veľmi rozumných, inšpiratívnych osobností, ktoré v časoch totality stáli na správnej strane. Pre mňa to nie je málo. Napríklad Karel Schwarzenberg, Alexandr Vondra alebo Václav Bartuška boli ľudia, s ktorými hovoriť bola pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť,“ povedal Respektu.  Kedysi prevládajúci mýtus, že disidenti sú pre politiku nepoužiteľní, a že nerozumejú moci, dnes naozaj pôsobí skôr smiešne. Najsilnejšie strany vo východnej Európe založili práve bývalí disidenti, rovnako presadili najväčšie reformy a stále dokázali trvať na rovnakých názoroch a byť zaujímaví pre médiá aj pre svet.

.kritika zo Švédska
Nemenej zaujímavou tvárou je aj sympatická Švédka s pekným menom Maria Rankka, ktorá vedie liberálny think-tank Timbro. Rankka v minulosti písala prejavy Carlovi Bildtovi, švédskemu ministrovi zahraničných vecí, a mužovi, ktorý raz navrhol, že hlavným mestom Únie by nemal byť Brusel, ale Bratislava. Pri príležitosti švédskeho predsedníctva vydala brožúru o tom, ako Brusel vytvoril propagandistický stroj, ktorým nelegitímne masíruje verejnú mienku a obmedzuje diskusiu a demokraciu. Používa na to milióny eur, všetky dostupné médiá a existuje jediný cieľ: či už sa dotuje mlieko pre školské deti, film, alebo mimovládne organizácie, všetci musia podporovať prehlbovanie integrácie EÚ. Švédka tým okrem iných kritizovala aj vlastnú krajanku, komisárku Margot Wallström, ktorá tak bojuje práve s imidžom Únie a názormi verejnosti. Televíznemu kanálu Euronews sa Rankka posmieva za novinársku neobjektivitu, mimovládnym organizáciám pre závislosť od vlády a nadnárodným demokratom pre ich neschopnosť uznať výsledok referenda.

.čína v Európe
Už to tak býva, že kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí. Najnovšie sa to týka Moldavska. Moskva si túto krajinu „blízkeho pohraničia“ dlhodobo drží vo sfére vplyvu so všetkým, čo k tomu patrí. Brusel a Washington jemne flirtujú a Bukurešť zvažuje odvážnejšiu hru na ruský spôsob: rozdať Moldavanom pasy a urobiť z nich občanov EÚ. Na piesok však prišiel tretí hráč a vyložil tromfy. Ide o Čínu, ktorá – ako napísal pre Financial Times bývalý veľvyslanec OBSE v tejto krajine Louis O’Neill – za mimoriadne výhodných podmienok ponúkla Moldavsku jednu miliardu dolárov na najnevyhnutnejšie investície. Nehovorí pritom o ľudských právach, ani o iných reformách. A o tom, že ide o pôžičku, za ktorú si Peking môže dovoliť takpovediac „kúpiť celú krajinu,“ svedčí najlepšie to, že miliarda dolárov predstavuje trojnásobok zahraničného dlhu, osminu celého HDP a dve tretiny moldavského štátneho rozpočtu. Číňania teda rozťahujú krídla nielen v Afrike, ale už aj v Európe a celkom zaujímavé je, že tak robia v konflikte s Rusmi. Ambasador O’Neill pripomína, že Rusi nie sú v jednoduchej situácii. Dlho hovorili o potrebe viacpolárneho sveta a oslabenia moci Ameriky a teraz pociťujú, že odvrátenou stranou je rastúca moc Číny. Moldavsko však bojuje najmä samo so sebou. V minulotýždňových voľbách síce vyhrali komunisti, ale väčšinu v parlamente získali proeurópske strany.  Švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt vyslal do Kišiňova špeciálneho vyslanca, poľského ministra Radka Sikorskeho, ktorý krajine predostrel plán, ako získať pomoc Európy. Podmienkou je však dodržiavanie ľudských práv. Moldavsko sa teda musí rozhodnúť, asistenciu ponúka Moskva, Brusel aj Peking.