Na tieto a mnoho iných otázok hľadá odpoveď ruský historik, žijúci v USA, Konstantin Plešakov. Úvod knihy čitateľa naladí na to, že sa dozvie o myšlienkových pochodoch sovietskeho vodcu za prvých desať dní nemeckej invázie. Zvyšok knihy ho však v tomto očakávaní sklame. O rozmýšľaní červeného diktátora je tam len málo statí a autor čitateľa zahltí podrobným opisom vývoja na východnom fronte, ktorý sa nedá poriadne sledovať bez neustáleho pozerania sa do mapy. Napriek tomu sa človek dozvie veľa zaujímavých vecí o osudoch neúspešných a úspešných sovietskych generálov. Autor potvrdzuje, že katastrofálne porážky Sovietov v prvých dňoch vojny boli spôsobené Stalinovými čistkami v armáde z konca 30. rokov, technickým zaostávaním výzbroje, ale aj nerozhodným vyčkávaním vodcu. Stalina totiž v prvých dňoch útoku prepadala depresia, utiahol sa na daču a vyčkával. Jeho generáli mali šancu zbaviť sa ho. Neurobili to, lebo sa ho báli. Keď sa vodca otriasol, zobral opraty do svojich rúk a obetoval veľa vojakov v nezmyselných protiútokoch proti postupujúcim Nemcom. Obetoval aj pár nešťastných generálov. Autor tvrdí, že ak by sa Stalin držal starej ruskej taktiky – stiahnuť sa pred nepriateľom do vnútrozemia veľkého Ruska, vyhol by sa veľkým stratám. Lenže jemu na ľuďoch veľmi nezáležalo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.