Na túto tému ma priviedla jedna bruselská tlmočníčka. Hovorila o tajnom programe Európskej komisie. Tlmočníci Ľudovej republiky Čína vraj prekladajú podľa selektívnych požiadaviek svojich mocipánov, a preto EÚ teraz školí vlastných tlmočníkov z čínštiny.
Asi som tej tlmočníčke nemal veriť. Päťsto stabilne zamestnaných tlmočníkov a ďalších 2 700 na voľnej nohe predstavuje v eurobubline osobitý kmeň. Je to nervózny, nevyrovnaný národ túžiaci po pokoji; v hlavách mu strašia odborné výrazy 135 000 dní tlmočenia ročne.
Vybral som sa do Crowne Plaza, na „policy dialogue“ EÚ – Čína. Na programe bol len veľvyslanec Číny pri Európskej únii, no nátresk bol ako na Noemovej arche. Presne o 10:30 sa dvere na sále zatvorili, čínsky veľvyslanec chcel pred zástupmi prehovoriť nerušene. Vymknutie prihlásených účastníkov pripomínalo hierarchickú, panovačnú, spiatočnícku Čínu. Krátko nato som zažil Čínu dynamickú.
Yin Zonghua, ekonomický špecialista veľvyslanectva s pestrými space-bubbles na kravate, vyzeral ako byrokrat. A potom spustil, bez papiera, s iskrivým humorom obchodného zástupcu. Poslucháčov oslovoval ako „významných think-tank-tank-thinkerov“. Ako zdvorilí úradníci Komisie odrapotal win-win-čísla tretieho najväčšieho hospodárstva na svete. „Moje čísla neberte veľmi vážne,“ upresnil veselo, „doktorát som dokončíl len prednedávom.“ Výčitku Európy, že Čína robí veľa dumpingu a málo na ochranu klímy, rozprášil jediným vtipom: „Čínske bicykle Vám môžu pomôcť pri dosiahnutí klimatických cieľov. A stoja len tretinu.“ Svoje vystúpenie zakončil slovami: „Čína vás víta.“
Druhá časť bola venovaná ochrane klímy. Mnohí opustili sálu. Mladá Číňanka, študentka na Collège d´Europe v Brugách, položila na záver tri otázky. Pýtala sa horlivo, otázky boli úplne všeobecné, to bola zase tá spiatočnícka Čína.
Na ukážku som išiel na hodinu čínštiny. Moja učiteľka bola Dinah, malá krehká Bruselčanka. Jej obočie bolo ako krátka tenká čiarka. Študovala čínštinu – prekladateľstvo. Tlmočníctvo žiadna z bruselských vysokých škôl neponúka. Začala spolu so šesťdesiatimi kolegami, vo štvrtom ročníku ich bolo už iba trinásť. „Polovica to vzdá, pretože pochopí, že nikdy nebude rozumieť po čínsky.“ Čínština nemá skloňovanie, rody, časovanie, ako som sa naučil, ale zato päť tónov a desať sykaviek. Písmo však aspoň rozpráva príbehy. „Žena“ pod „strechou“ znamená „mier“. Myslí sa tým, že so ženou v dome muž nachádza svoj pokoj.
Dinah sa štyri roky tvrdo bifľovala. Zaskočila ma informáciou, že v Európe si sotva nájde prácu. Študovala semester v Číne a tam videla perspektívu uplatniť sa. „Keďže viem po čínsky, správali sa ku mne v Číne ako k princeznej. Bol to úžasný pocit.“ Hor sa do Číny – znelo to nákazlivo. Číňana za muža však Dinah nechcela. Číňania vraj nie sú romantickí.
Vybral som sa na čínske oddelenie Európskej komisie. Privítali ma Nemka a Ír, Ír mal dieťa adoptované z Číny. Opýtal som sa na tajný program. Tajomstvo sa scvrklo na semester v Číne financovaný EÚ pre 8 študentov tlmočníctva, väčšina z nich už prepadla. Áno, mali by sme sa učiť po čínsky. No predtým ešte musíme trochu popracovať. Popracovať na našej láske k Číne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.