Médiá

Možno tolerovať agentov tajnej služby medzi novinármi? Na Slovensku sme sa po kauze Petra Tótha, ktorý mal vysokú funkciu v SIS a zároveň rozohrával hry proti vtedajšiemu ministrovi vnútra, dohodli, že nie a zákon to odvtedy zakazuje. Je však problémom aj spolupráca s komunistickou tajnou službou v minulosti? Zdá sa, že vo viacerých krajinách áno. O téme sa pravidelne hovorí v Maďarsku, Poľsku a najnovšie aj Bulharsku. 

V Bulharsku bol schválený lustračný zákon, vznikla vládna komisia a tá postupne lustruje osobnosti verejného života narodené pred rokom 1973. Týka sa to aj novinárov a pri lustráciách vyše 2 300 novinárov boli objavené záznamy spolupráce až v 102 prípadoch. Zaujímavé je, že ide o prominentné a populárne postavy, najmä zo sveta súkromných médií. Medzi komunistickými špiónmi sú zakladatelia a vlastníci dvoch súkromných televízií, dvoch počúvaných rádií či tlačovej agentúry. Agenti bulharskej tajnej služby, ktorá mala prsty aj v atentáte na pápeža Jána Pavla II. či zorganizovala zavraždenie bulharského disidenta Georgija Markova v Londýne, sa však našli aj medzi populárnymi moderátormi, frekventovanými komentátormi či politológmi. Druhé kolo lustrácie médií a novinárov, tentoraz zamerané na tlačené a internetové médiá, bude nasledovať na jeseň. Stojí celá akcia zato? Zdá sa, že áno. Pomer agentov v elektronických médiách je síce iba päť percent, ale keďže mladšia generácia narodená po roku 1973 tvorí v bulharských médiách iba tretinu a bývalí komunistickí agenti zastávajú kľúčové posty, informácia o ich minulosti je pre spoločnosť dôležitá. 

Začína byť akýmsi zvykom, že keď sa Mirek Topolánek vyberie na dovolenku, bude o čom písať. Najprv predvádzanie nahého tela v Berlusconiho vile, potom náhodné dovolenkové stretnutia s podnikateľskými bosmi a lobistami v toskánském letovisku. Zverejnenie celej kauzy má však niekoľko rozmerov – ekonomický, politický i mediálny. České média sa však zamerali najmä na to, ako a prečo sa fotografie do médií dostali. Ponúkol ich bývalý šéf rozviedky Karel Randák, ktorého od funkcie odstavil práve Topolánek. On však tvrdí, že fotografie neurobil on, bol iba poverený dať ich médiám. Svoj zdroj odmietol prezradiť. Ekonomický komentátor Jan Macháček sa však na české média nahneval a pre Respekt napísal: Zdá se mi, že Česko je jedna z mála zemí na světě, kde se málem více novinářské pozornosti soustředí na to, jak a proč byly získány materiály (fotky a videa) jejichž pravost ani nikdo nezpochybňuje. Novináři si stěžují na špinavost kampaně, servilně přisluhují politikům a šéfům státních firem a veřejně odhalují své zdroje, čímž poškozují novinářskou profesi a její úlohu ve svobodné společnosti. Troufám si tvrdit, že v Americe – protože ji dobře znám – by se novináři soustředili výhradně na to, co je na fotkách. Kam by asi vyústila aféra Watergate, kdyby žurnalisté z Washington Post odhalili identitu „hlubokého hrdla“ s tím, že patrně pracuje pro Demokratickou stranu a chce špinavě ovlivnit volby a politickou scénu?“

Zdá sa, že na zvýšený záujem ľudí o počasie zareagovala najsprávnejšie TV JOJ. Rozlúčila sa s dlhonohými „rosničkami“ a povolala do služby profesionálnych meteorológov – Petra Jurčoviča a Miriam Jarošovú. Navyše Jojka predĺžila čas vysielania počasia takmer na päť minút a poskytuje najpodrobnejší servis. Pre Medialne.sk šéfredaktor spravodajstva TV JOJ Roland Kubina povedal, že toto rozhodnutie neľutuje. S výsledkom sú vraj na Kolibe spokojní. 

Zanikne teraz hádam povolanie „televízna rosnička“? Urobia takýto krok aj ostatné televízie a presedlajú na profesionálov, ktorí možno nie sú takí fotogenickí, ale prinášajú viac dôveryhodnosti a kompetentnosti? Ako zistilo Medialne.sk, ostatné televízie sa na to zatiaľ nechystajú. Ale z diskusií, ktoré sa na túto tému objavili na internete, sa dá vydedukovať, že TV JOJ naozaj zabodovala. Výhrady sú asi tieto: meteorológ by svojím telom nemal zakrývať východné Slovensko, mal by mať lepší oblek a pani meteorologička by mohla hovoriť menej monotónnym hlasom. Ale inak zväčša pochvaly. 

Iste, dnešná internetová generácia nebude čakať v stanovený čas pred televízorom, aby sa dozvedela, aké bude počasie. Lenže je tu veľká skupina ľudí, ktorá bežne nepoužíva počítač a v televízii ocení podrobné informácie o počasí. Nie je predsa od veci vedieť, či sa treba pripraviť na silné búrky, víchrice alebo záplavy. A naozaj vyznieva lepšie, keď nám to hovorí skúsený meteorológ. Už stačí iba jedno: pridať do štúdia meteorológie moderátorské kurzy.