Maďarsko a Česko, ktoré sú o krok „vpred“ a majú čerstvú skúsenosť s viacerými vražednými útokmi proti Rómom, pritom vystríhajú, že práve takéto akcie, podporené možnosťami internetu, bývajú sudom s pušným prachom. To, čo si hovorí Slovenská pospolitosť, síce budí väčšmi ľútosť než hrôzu, ale to bol spočiatku i prípad Maďarskej gardy či Dělnickej strany.
Sociálno-politické príčiny týchto patologických javov sú v celom regióne spoločné. Trpké dedičstvo komunizmu, ktorý začal so sťahovaním Rómov do mestských get typu Lunik IX, neriešenie problému demokratickými vládami, rozkrádanie peňazí na akože rómske programy, politická korektnosť znemožňujúca slobodnú diskusiu, sa muselo vypomstiť. Tragický nástup rasového teroru v Maďarsku má súvis s ekonomickou krízou, ktorá južného suseda postihla najhoršie. Avšak súvisí aj s katastrofálnym výkonom troch socialistických vlád, ktorých zlyhávanie nenasledovali politické konzekvencie, ale predlžovanie pobytu pri koryte, z čoho narastala spoločenská frustrácia a aj radikalizácia na okrajoch. Neschopnosť zastaviť neuveriteľný seriál desiatok atentátov proti rómskym obydliam, ktorý si vyžiadal už šesť zmarených životov, dnes rozkladá celé Maďarsko. V atmosfére šíriaceho sa strachu tiež pripravuje o rozum, o čom svedčia najnovšie teórie, že „komando smrti“ útočí zo zahraničia, pričom medzi podozrivými objednávateľmi je na prvom mieste slovenská (a ruská) tajná služba. Niežeby sa po skúsenostiach s nájomným vrahom Roháčom a Lexovou SIS fantáziám nemohla pustiť uzda, ale toto je už prejav zúfalstva.
Šialený pokus o upálenie rómskeho dievčatka v obci Vítkov je zatiaľ vrcholom násilností v Česku. Brutálnemu zločinu predchádzali podujatia podobného typu, aké sa chystalo v Michaľanoch. V Ústí nad Labem či Litvínove nacionalisti predvádzali „pripravenosť brániť Čechov pred rómskym zločinom“. Doslova pikantné v súvislosti s nedávnym zavedením vízovej povinnosti Česku zo strany Kanady pritom je, že slovenskí Rómovia boli pred šiestimi rokmi treťou najpočetnejšou skupinou žiadateľov o politický azyl v – Českej republike! Hrozila vraj akási invázia po „Kaníkových“ reformách, Grossova vláda vtedy dokonca vypracovala operatívny plán proti exodu zo Slovenska. Z nespornej skutočnosti, že životné podmienky Rómov v Česku sú predsa len o čosi lepšie ako slovenských, sa teda dá usudzovať, že medzi rozšírením nacionálnych radikálov a správaním sa rómskej menšiny nie je priama súvislosť. Avšak nemožno ignorovať, že práve tragické pomery v najzaostalejších častiach rómskeho spoločenstva, príliš časté asociálne správanie či neochota prijať civilizovanejšie štandardy rozdúchavajú averzie vo väčšinovej spoločnosti a zvyšujú riziko násilností.
Najmä Maďarsko však jasne ukazuje, že schopnosť či neschopnosť štátnej moci zvládať problém je kľúčová. Presne toto je dnes potrebné prízvukovať u nás. Hlučný „boj s extrémizmom“ slovenská vláda doteraz využívala najmä na propagandistickú vojnu s Maďarskom a tiež ako marketingovú clonu skutočnosti, že extrém má Ficova vláda priamo vo svojom vnútri. Dnes je násilie pred bránou. A riziko zlyhania tvárou v tvár iskre, ktorá môže preskočiť od susedov v plnej sile, už nie je malé.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.