Slováci a nacionalizmus VII

Prešli dva dni odvtedy, čo sa na úrovni predsedov vlád prijali návrhy del'by kompetencií medzi federál a republiky. Päť dní po vyvrcholení koaličnej krízy medzi VPN a KDH, ktorú vyvolalo Mečiarovo ultimatívne odvolanie ministra vnútra. Štyri dni odvtedy, čo na sneme KDH zaznelo z úst Jána Čarnogurského (vtedy predsedu KDH) spochybnenie koalície, spochybnenie „národnej“ tváre VPN, spochybnenie stability federácie. Tri, resp. dva dni odvtedy, čo „nezávislá“ tlač – takisto aj rozhlas a televízia – na Slovensku zavelila „Pál'!“ zo všetkých zbraní. Dezorientovaného občana v jeden-jediný deň zavalili informácie o tom, že má premiéra, ktorého niekto podozrieva zo spolupráce s KGB, že mal ministra vnútra, ktorý kašľal na bezpečnosť, že má kresťanských demokratov, ktorí klamú a VPN-ku, ktorá je protinárodná a kryptokomunistická. Sám som si začal zvykať, že noviny (ako napríklad Nový Slovák) prinášajú urážlivé texty a básničky na moju adresu, že okoloidúci občan vedľa mňa utrúsi poznámku „zradca národa“, že sa mi na výťahu zjaví nápis „VPN fuj“ so židovskou hviezdou, že na sídlisku, kde mám rodinu, ktosi vyzdobil dom nápisom „Gál je kokot“.

Je 15. november. Udalosti sa valia jedna za druhou. Pred budovou Slovenskej národnej rady a neskôr na Námestí SNP začína sa kolektívna hladovka prívržencov matičnej verzie jazykového zákona. Denne sa konajú mítingy, na ktorých sa dostávajú k slovu ľudia s výrazne fašizujúcimi sklonmi. V Harmónii pri Bratislave sa pred niekoľkými dňami (10. a 11. novembra) stretla celá reprezentácia výkonnej, zákonodarnej a politickej moci, ktorá vznikla na báze VPN a OF. 

Diskutujeme o návrhu novely ústavného zákona o federácii. Spor dvoch koncepcií (federácie „zdola“ a „zhora“) sa zdá vyriešený. Deň nato vystúpi predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s prejavom, v ktorom horuje za federáciu zhora. Ďalší deň sa v Prahe koná porada predstavitel'ov vlád a parlamentov nad konečným znením kompetenčných zákonov. 

Podarilo sa nájsť konsenzus, ale slovenský premiér dáva ešte počas rokovania médiám znepokojujúce informácie. Z nich je zjavné, že sa k postoju federálnej vlády – a najmä jej predsedu – stavia negatívne. Neistota rozporuplne informovanej verejnosti vrcholí a navyše sa blíži prvé výročie novembrovej revolúcie. Dôjde ku konfrontácii?

Dňa 17. novembra 1990, niekol'ko hodín pred mítingom k prvému výročiu revolúcie, zaujali miesta okolo tribúny militantní prívrženci Slovenskej národnej strany, Matice Slovenskej a ďalších nacionálne orientovaných zoskupení. Okrem hesiel „Nech žije Matica“, „Nech žije Markuš“ som si vypočul: „Židoboľševici“, „Totalita VPN“, „Budapešť – Praha, Slovenská zrada“ a mnohé iné. Niekol'kokrát som bol opl'utý a všetci (vrátane príslušníka vlády i parlamentu) sme boli bombardovaní kadečím. Keď som však vyšiel na tribúnu, uvidel som, že za touto skupinou stojí dav ľudí, ktorí vo vztýčených rukách držia papiere s nápisom „Slušnosť – ľudskosť – znášanlivosť“. V tej chvíli som si uvedomil, že nacionalizmus na Slovensku tento zápas prehral.

V dňoch 23. a 24. novembra prebehli na Slovensku komunálne voľby, ktoré potvrdili moje predtuchy. Podľa prvých výsledkov sčítania hlasov komunálne voľby vyhralo Kresťanskodemokratické hnutie. Nebola to však celkom pravda. 

Dňa 21. februára 1991 (t. j. tri mesiace po voľbách) som dostal zo Slovenského štatistického úradu fax s výsledkami komunálnych volieb, ktoré jeho pracovníci urobili z trocha „iného pohľadu“. Keď vzali do úvahy počty zapísaných voličov v jednotlivých mestách a obciach, ku ktorým pripočítali politickú stranu, ktorej kandidát voľby v danom sídle vyhral a stal sa starostom alebo primátorom, vyšlo im totiž, že najviac (35,08 percenta) voličov zastupujú starostovia VPN, potom nasledujú starostovia KSS-SDĽ, ktorí zastupujú 14,55 percenta voličov a až potom starostovia KDH s 12,43 percenta. 

Tieto výsledky však potvrdili aj čosi iné: Eskalácia národnostného napätia slovenskými „národovcami“ vyvolala vcelku prirodzenú reakciu maďarských nacionalistov a príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny vôbec. Názorne to ilustruje fakt, že Slovenská národná strana získala v komunálnych voľbách 3,1 percenta poslaneckých kresiel, zotiaľ čo hnutie Egyuttélés 6,3 percenta. Iba na okraj dodávam, že vládna koalícia získala 50,3 percenta, z čoho sa dá I'ahko usúdiť, že názor, podľa ktorého „celé Slovensko odsúdilo vládnu koalíciu za jej protinárodný postoj vo veci jazykového zákona“ stojí na vode.