Majáles sa skončil, študenti sa rozutekali a on stál osamelý na zastávke električky. Vtom k nemu ráznym krokom pristúpil policajt a so slovami: „Občan, rozíďte sa!“ ho pretiahol po chrbte obuškom. Ten policajt ako z iného sveta mal skrat. Drilovali ho, aby zaútočil s naučenou formulkou na každý živý objekt, a tak si udrel. Ale predstava rozchádzajúceho sa občana mi pripadala úplne absurdná.
Potom som si v roku 1969 odniesol spolu s ďalšími Bratislavčanmi obuškovú modrinu na chrbte po zápase československých a ruských hokejistov. Boli to zasa čudní policajti v čudných časoch a v čudnom štáte.
Vybavilo sa mi to znovu pri čítaní kratučkej správy, že Ondrej Dostál dostal pokarhanie Obvodného úradu za to, že pri proteste proti porušovaniu ľudských práv v Číne počas júnovej návštevy čínskeho prezidenta neuposlúchol výzvu verejného činiteľa.
Za čo vlastne to pokarhanie dostal? Za to, že k ľuďom, ktorí prišli protestovať a pokúšali sa rozvinúť transparent, prišla skupinka dobre oganizovaných Číňanov, postavila sa pred nich so svojím transparentom, aby ten protestný nebolo vidieť a niektorým ich letáky Číňania rovno vytrhli alebo roztrhali? Alebo za to, že sa pridal k okolostojacim ľuďom a snažil sa spolu s nimi policajtom zabrániť v tom, aby odviedli jedného z protestujúcich občanov, na čo ho policajti zrazili na zem a dali mu putá?
Je to zvláštna škola práva a poriadku, zvláštna polícia, ktorá nechráni brániacich sa občanov vlastného štátu, ale napadajúcich príslušníkov cudzieho štátu. A je to zvláštny štát, ktorého inštitúcia jedného z brániacich sa promptne pokarhá.
Ja viem, každý môže namietať, že Obvodný úrad rozhodol formálne správne. Že Ondrej Dostál napokon nedostal ani pokutu, pretože doteraz „nebol prejednávaný za priestupok“ a že Obvodný úrad týmto rozhodnutím jedným okom žmurká na nadriadených a druhým na nás. Máme na to vypestovaný historický cit. Ale čo nabudúce? Dostane Dostál pokutu, lebo už prejednávaný bol? A potom väčší trest? Má to byť upozornenie nám všetkým, aby sme si nabudúce dobre rozmysleli, či pôjdeme verejne protestovať?
A čo s tými policajtami, ktorí „dosť brutálne“ odvádzali jedného z protestujúcich občanov, Dostála zrazili na zem a nasadili mu putá? Čo s tými záhadnými Čiňanmi v okuliaroch, zasahujúcimi násilne proti protestujúcim?
Bol by som ochotný pripustiť, že celé je to také typické slovenské riešenie, aby ostal vlk sýty a koza celá. Keby nebolo toho, že teraz už je Dostál „prejednaný za priestupok“, že má u štátnej inštitúcie vrúbik, ktorý sa môže zmeniť na vrub. Keby štát nepoužíval represívne metódy proti svojim občanom, ale proti narušiteľom základných občianskych práv. Keby policajti nechránili záhadných Čiňanov, ale našich občanov.
V tom spočíva jadro problému. Zákonnosť nie je v právnom štáte len súborom formálnych pravidiel. Ústava demokratického štátu nie je čírym vymedzením inštitúcií a procesov, ale včleňuje do svojho textu aj isté idey, vyjadrujúce základné nedotknuteľné hodnoty demokratickej spoločnosti. To je skutočný rozdiel medzi štátom, ktorý sa skrýva za formálnu platnosť zákonov a za ich širokým chrbtom si robí s občanom, čo chce, a demokratickým štátom, ktorý si ctí občana a jeho slobody.
Keby policajti nezrážali protestujúcich občanov na zem a neodvádzali ich v putách, ale chránili ich pred narušiteľmi poriadku, nemusel by Obvodný úrad vymeriavať ako typické slovenské riešenie pokarhanie či pokutu. A možno by sme konečne zmenili nedôverčivý postoj k štátnej moci, inštitúciám a orgánom a začali ich vnímať ako to, čím majú v skutočnosti byť - ako nástroj, ktorý nás chráni.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.