Príchodom starostu Giulianiho nastala radikálna zmena a dnes je New York mesto priam idylické. V metre vám nehrozí nič, z Times Square zmizli striptízové podniky a tým pádom aj prostitútky a pridružené drogové obchody a drobní zlodejíčkovia. V noci chodíme po ulici bežne a kdekoľvek.
Giuliani nezačal riešiť problém štúdiom štatistík a zhromažďovaním „tvrdých dát” v rámci „elementárnej sebaúcty” ako to v blogoch a videorozhovoroch .týždňa navrhujú mierumilovní bratia v Kristu. (Ktovie, kde sa stratilo novozákonné nastavovanie druhého líca...) Na rozdiel od slovenského ex- i súčasného ministra vnútra začal Giuliani tým, že nechal zaskliť každú rozbitú tabuľku skla, premaľovať každé grafitti a zatknúť každého drobného zlodejíčka či dokonca čierneho pasažiera. V metre bolo policajtov takmer viacej ako cestujúcich a v noci na uliciach tiež. Robil to tak sústavne a trpezlivo, že otrávil všetkých amatérskych výtvarníkov, ale najmä kriminálnikov.
To by bola odpoveď občanom, ktorí vykrikujú „robme niečo s tou rómskou kriminalitou”. Robiť treba, ale na to má štát políciu, pracujúcu nielen represívne, ale aj preventívne. Tak ako bol policajt či niekoľko na každej zastávke metra, nech sú aj na Slovensku v cigánskych či zmiešaných osadách, na ohrozených zemiakových poliach a všetkých problémových miestach – a nech páchateľov trestnej činnosti okamžite zatknú a odstránia z civilného života. Jednoduché, ani štatistiku netreba.
Američania majú štatistiky rozdelené podľa úplne všetkého, aj podľa etnicity. Ale veľmi by som sa čudoval, keby sa dnes na verejnom zhromaždení prezentovali miestni kotlebovci trebárs z Ku-Klux-Klanu a ministerstvo by rozhodovalo o ich registrácii. Riaditeľ televízie či pracovník ministerstva, ktorý by čerpal údaje z ich internetovej stránky, by neprežil vo funkcii ani sekundu. Ani opilecké teórie krátkeho biča a dlhého dvora či tankov na Ottawu by nemali úspech. Ale to sme už pri problémoch, ktoré netrápia nikoho. Čo tam po miliardách rozkradnutých bohabojnými a úplne bielymi Slovákmi, keď Cigáni kradnú zemiaky...
Keď tak počúvam tieto požiadavky presných štatistík a tvrdých dát kresťanských demokratov, ktoré čerpajú z tradícií pestovaných už od čias baťka Tisa (Slovák, zbav sa svojho škodcu!), vždy mi príde na um vtip ešte z komunizmu:
Rozprávajú sa riaditelia leningradskej a newyorskej filharmónie a Rus hovorí:
„U nás vôbec neexistuje antisemitizmus – v samotnej leningradskej filharmónii máme tridsaťsedem židov!”
Američan na to: „Židov máme aj my, ale koľkých, to neviem...”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.