A hneď je kauza na svete a médiá majú o čom písať. Koncom júla napríklad preletela agentúrami správa, že Anneliese Nichole Brown, študentka antropológie (!) z Los Angeles, iniciovala petíciu, ktorou žiada Nórsky výbor, aby udelil v roku 2010 Nobelovu cenu mieru Michaelovi Jacksonovi. Zaslúži si ju preto, že za svojho života dal také množstvo peňazí na charitu, až sa za to dostal v roku 2000 do Guinesovej knihy rekordov, a že celý život po celom svete šíril pozitívnu myšlienku globálnej svornosti a lásky, že všetky svoje sily obetoval na zlepšenie životných podmienok detí na celom svete. Koncom júla bolo pod petíciou podpísaných viac ako 15 000 ľudí, po medializovaní celej veci vrátane nášho bulváru sa počet signatárov zdvojnásobil. Všetci fanúšikovia svorne ignorujú fakt, že Nobelova cena sa in memoriam neudeľuje, výnimku majú iba prípady, keď by nominovaný umrel v čase od nominácie po udelenie. Je pravda, že toto nie je prvá „petičná nominácia" Michaela Jacksona. Už v roku 2006 sa iniciatívy chopil nórsky fanúšik Ola Hunnestad. Lenže tu je tiež drobný zádrh, nominácie môžu výboru posielať len vybrané osobnosti, napríklad poslanci, ministri, predošlí laureáti a univerzitní profesori. Nobelova cena mieru jednoducho nie je Guinesova kniha rekordov ani Zlatý slávik, i keď z roka na rok rôznymi čudesnými nositeľmi sa k týmto zábavným oceneniam, založeným na popularite či rôznych obskúrnych schopnostiach, začína približovať. Už niekoľko rokov sa hovorí o tom, že by si túto cenu zaslúžil Bono Vox či Bob Geldof. Tento rok je medzi nominovanými napríklad Barack Obama či Nicolas Sarkozy.
Ja byť Jackova fanúšička, tak by som ho do spoločnosti Arafata, Al Gora, klimatického panelu a atómovej agentúry nestrkala. Našťastie, on sám už je nad vecou, tam hore medzi hviezdami, presne tak, ako si ho pamätáme z jeho videoklipov.
Elena Akácsová, www.inland.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.