Baňa ako sociálny podnik

O príčine nešťastia sa zatiaľ iba špekuluje. Jeden názorový tábor tvrdí, že zlyhal ľudský faktor. Vedenie baní podľa neho podcenilo riziko, ktoré baníkom pri hasení banského požiaru v bani hrozilo a poslalo ich na istú smrť. V šachte bol údajne metán a ten vybuchol. Iný scenár majú obhajcovia teórie, že k nešťastiu prišlo náhodou a nik to nemohol predpokladať. Príroda sa vraj baníkom pomstila. Ako to naozaj bolo, má ukázať  vyšetrovanie, ktoré má vyvodiť aj osobnú zodpovednosť za tragédiu. Existuje obava, že žiadna vina vyvodená nebude a po mesiacoch vyšetrovania sa na nešťastie zabudne. Tak to bolo aj pri tragédii v Novákoch pred dvoma rokmi. Príčina tamojšieho výbuchu munície sa dodnes nezistila. Ak by sme chceli pátrať po pôvodcovi handlovského nešťastia, svoj podiel viny na ňom majú všetky vlády po roku 1989, ktoré nemali odvahu hornonitrianske bane už dávno zavrieť. 

Keď sa obzrieme na frekvenciu banských nešťastí za posledných tridsať rokov, trend sa citeľne zhoršuje v posledných rokoch. Od roku 2006 zahynulo každý rok v baniach v rôznych kútoch Slovenska niekoľko baníkov. Svedčí to o tom, že bane na Slovensku sú zastarané a nebezpečné. Mnohí dnes tvrdia, že smrtiaca východná šachta v Handlovej bola nebezpečná už dávno a nemala sa vôbec pred pár rokmi znovu otvárať. Kľúčová bola reakcia Eugena Jurzyca, riaditeľa INEKO, ktorý pre televíziu Markíza povedal, že podnik, ktorý tuší svoju krátku životnosť, neinvestuje do rozvoja, technológii a ani bezpečnosti. A životnosť slovenské bane naozaj veľkú nemajú. Dopyt po hnedom uhlí totiž dlhodobo klesá. Hoci vlády do baní „naliali“ ročne desiatky miliónov korún dotácií, bez ktorých by neprežili, ich dlhodobé fungovanie je ekonomicky neudržateľné. Uvedomuje si to aj Ficova vláda, ktorá sa zaviazala bane dotovať iba do volebného roku 2010. Čo bude potom, rozhodne ďalšia vláda. Ak pri vláde zostane populistický Smer s rozhadzovačnými chúťkami, môžeme čakať  predĺženie ich agónie a ďalšie vylievanie peňazí do banskej čiernej diery.

Ak má mať minulotýždňová tragédia nejaký význam, bane treba čo najskôr zavrieť. Čím skôr, tým lepšie. Príklad ponúka britská premiérka Margaret Thatcherová, ktorá pred štrvrťstoročím začala svoj boj s baníkmi a ich odborármi. Železná lady súboj po rokoch vyhrala a ten znamenal koniec baníctva vo Veľkej Británii. Čo urobila? Od svojho nástupu do premiérskeho kresla jej bolo jasné, že britské bane sú nerentabilné, bujnie tam prezamestnanosť a nemajú veľkú budúcnosť. V roku 1984 prišla s radikálnym riešením zavrieť 20 zo 174 baní a prepustiť 20-tisíc zo 187-tisíc baníkov. Samozrejme, banícke odbory boli radikálne proti a organizovali časté a obrovské štrajky. Thatcherová sa však odborárov nezľakla a neustúpila. Polícia zasahovala proti štrajkujúcim baníkom dosť tvrdo a pri potýčkach boli aj mŕtvi. Veľa baníkov bolo za násilnosti zatknutých a odsúdených. Napriek tomu sa časom verejná mienka otočila proti odborárom a revoltujúcim baníkom. Po roku štrajkovania odbory nedosiahli dohodu s vládou. Britskú ekonomiku ich počínanie stálo jeden a pol miliardy libier. Vláda v roku 1985 uzavrela 25 nerentabilných baní a do roku 1992 bolo uzatvorených až 97ďalších. Zvyšné boli sprivatizované. O prácu prišli tisíce baníkov, niektoré mestá to postihlo viac, iné sa spamätali a preorientovali sa na inú výrobu. 

Obhajcovia fungovania nerentabilných baní argumentujú tým, že v regióne hornej Nitry nie je možnosť sa zamestnať v inom odvetví. Je to síce pravda, ale len čiastočná. Nové možnosti sa tam totiž nevytvorili aj preto, lebo existovali bane so štátom dotovanými miestami. 

Pochopiteľne, okamžitým následkom zavretia baní bude strata zamestnania, čo môže, najmä pre starších baníkov znamenať dlhodobú nezamestnanosť. Tým mladším sa však otvorí cesta k rekvalifikácii a k úteku z neperspektívneho odvetvia. A to neperspektívne je. Odborníci odhadujú, že v hornonitrianskom revíre sú zásoby uhlia už iba do roku 2030 a na niektorých miestach ešte menej. Navyše tepelná energia z uhlia je v súčasnosti nahrádzaná ekologickejšími variantmi, ako sú solárne, veterné či vodné elektrárne. Bane, ktoré spolu zamestnávajú vyše štyri tisíc ľudí, sa v regióne nemusia zatvoriť naraz. Ale ich postupný útlm je nevyhnutný. Na vedomie to však nechce zobrať terajšia vláda, ktorá odborárom a baníkov sľúbila prácu za každú cenu. 

Doplácať na stratové bane však budeme všetci. Ako ukázala minulotýždňová tragédia, nielen finančne, ale najmä ľudsky.