Andrej Miklánek: STV vie zadlžiť každý

Možno to bude prekvapujúce, ale rozhodne nie negatívne. Už to, že sa ju podarilo spustiť, je pozitívum. Program sa vylízal z detských chorôb, čo spôsobilo aj dobré načasovanie spustenia počas Olympijských hier. Na mesiac bolo o program postarané a dosť dlho aj o reprízy, ktorých počet sa v poslednom čase, bohužiaľ,  zvyšuje. Trojka mala na verejnoprávnu TV celkom dobrú ponuku, spomeňme F1, NHL, Ligu majstrov, domáci futbal a hokej. Rovnako aj dosahované čísla sledovanosti plne korešpondujú so sledovanosťou obdobných programov – napríklad ČT4 šport, dokonca sú v priemere mierne vyššie. Problémom Trojky zostáva jej slabé pokrytie a otázkou je, aká bude jej budúcnosť. 

Napísal som projekt. Potom som do istej miery koordinoval práce.  Je pravda, že v závere som už kompetencie nemal. Kľúčové slovo mal Juraj Dobiš. 

Udržiavam kontakt s vedením športovej redakcie a viackrát som sa stretol s generálnym riaditeľom. Na neformálnej úrovni ním som, ale v zmluvnej podobe sa to nedotiahlo. Ani z jednej strany však o to nebol viditeľný záujem. 

Už si netrúfam radiť. Radcov je na Slovensku päť miliónov, ale niekto za rozhodnutia musí niesť zodpovednosť. A ten, kto ju má, si musí vybrať, od koho si dá radiť. 

Áno, Trojka mala Dvojke pomôcť. Na vysielaní pre menšinových divákov je dôležité, aby si udržalo stály vysielací čas. Ak však takéto programy len plávajú v štruktúre, tak je to vyhodený vysielací priestor aj peniaze. Šport ničil program Dvojky. Nebolo možné udržať pravidelné vysielanie dokumentov a programov. Šport je však významný spoločenský fenomén, a preto má mať priestor vo verejnoprávnej televízii. Tu nastáva problém, pretože Trojka môže športové prenosy ponúknuť 50 percentám divákom, lebo má nízke pokrytie. Preto sú kľúčové prenosy na Dvojke. Ale je to len otázka času. Tipujem, že o tri až štyri roky bude mať Trojka také pokrytie, že bude jedno, kde sa bude šport vysielať. Ak teda prežije. 

Z terajšieho  rozpočtu nie je možné vysielať na troch vysielacích okruhoch. Je otázkou, ako to vyriešiť. Sú dve možnosti. Buď sa zvýši rozpočet STV, alebo sa zníži počet okruhov. Iné riešenie nie je. STV musí do roku 2011 spustiť štyri programy, tento záväzok jej vyplýva zo slovenského zákona o digitálnom  vysielaní. Nie je však pravda, že ju na to núti Európska únia. Jediný záväzok voči únii je, že do roku 2011 vypne analógové vysielanie a prejde na digitál. Ale nehovorí sa nič o počte programov. Je to len otázka megalomanstva slovenského digitálneho zákona.  Podľa mňa je zbytočné, aby 5-miliónová krajina mala štyri okruhy. Technicky to v digitálnej ére, samozrejme, možné je, ale z pohľadu pomeru ceny a dosiahnutého efektu je to skôr plytvanie. Neviem, kto by to pozeral a kto a načo by to platil. 

Nebúri, lebo jej vyhovuje. Je v záujme manažmentu STV, aby mala čo najviac okruhov, a tým aj čo najvyšší rozpočet.

Nie. Určite si viem predstaviť efektívnejšie narábanie s rozpočtom, ako je to teraz. Najväčšiu  rezervu vidím v nákupe vysielacích práv na domácu futbalovú a hokejovú ligu. Tie stoja rádovo desiatky miliónov korún. Pokiaľ má STV  jediná o ne záujem, a ešte k tomu je nekomerčným subjektom, cena za práva je nula. To neznamená, že marketingová hodnota produktu je nula, ale že cena za televízna práva na slovenskom trhu je nula, pretože cenu za ne tlačí nahor len a len konkurencia medzi záujemcami, nie lobing funkcionárov. Cena, ktorú televízia platí, je tak skôr príspevok štátu na rozvoj domácej hokejovej a futbalovej súťaže. STV potom funguje ako prietokový mechanizmus, cez ktorý financie putujú od koncesionárov k domácej hokejovej a futbalovej súťaži. Zefektívniť by sa dala riadiaca štruktúra, je tam veľa náčelníkov a málo Apačov. 

Záleží na tom, ako sa k tomu postavia politici. Je dôležité, či povedia, že pôjdu cestou štyroch programov a televíziu dofinancujú.  Alebo ich ekonomická realita  donúti rozmýšľať, akú funkciu má STV plniť v duálnom systéme, kde na jednej strane sú silne komerčné subjekty a na druhej verejná alternatíva zameriavajúca sa najmä na programy, ktoré nie sú zaujímavé pre komerčné stanice. Podľa výberu možnosti sa rozhodne o Trojke. Šport ako fenomén je silný, a zároveň ho komerčné televízie ignorujú. Športový kanál by preto na Slovensku mal byť. Takže si myslím, že Trojka budúcnosť má. Z terajšieho rozpočtu však má možnosť len živoriť tak, že množstvo programov budú reprízy a vypadne kvalitná ponuka, ako Liga majstrov či NHL. V takom prípade nemá šancu na rozvoj a na kvalitnú programovú ponuku. 

Spojenie s krízou chápem, ale zároveň to nie je chyba manažmentu STV. Má zákonnú povinnosť do roku 2011 vytvoriť štyri okruhy a podľa toho sa musí správať. Preto musia rozhodnúť politici.  Pravdaže, je tu tlak lobistického prostredia, aby existovali štyri programy. Bol by to totiž priestor na externé firmy a miliónové zakázky. 

Áno, dotácia sa využila len čiastočne, časť sa musela vrátiť. Dotácia bola zo strany ministerstva kultúry veľmi dobre nastavená – tak, aby nedeformovala trh. Nedali sa za ňu nakúpiť práva na zahraničné akvizície. Neviem si predstaviť, ako by k tomu prišli komerčné televízie, keby STV bez akéhokoľvek tlaku na efektivitu pokazila trhové ceny zahraničných akvizícií za štátne dotácie.  Ministerstvo práve s ohľadom na tento argument  zaviazalo STV, aby peniaze minula len na veci tykajúce sa výroby, technológie a podobne. Keďže toto si manažment uvedomil neskoro, musel asi polovicu z dotácie vrátiť. 

Napríklad šport nevykrýva nik. Čo sa týka zahraničných prenosov, tam by sa divák zaobišiel aj bez verejnoprávnej televízie. Ale pri domácich športoch nie. Nemám však jasný názor. Je tu obrovská ponuka špecializovaných programov, ktoré sú omnoho lacnejšie, a nastupuje aj éra internetu. Viac ako 55 percent populácie ho využíva a nachádza si tam všetky informácie. A má zároveň výrazne nižšie náklady. Ja by som odporúčal, aby mala STV dva programy: jeden dokumentárno- publicistický a druhý športový. A v tom prípade ani netreba extra zvyšovať rozpočet. Fakt je ten, že v súčasnom stave za relatívne veľa peňazí, ktoré koncesionári platia, väčšina z nich nemá pocit, že je pomer medzi cenou a službou prijateľný.