‘Ndrangheta je problémom celého západného sveta

Zhruba dvadsaťtri rokov sa zaoberám vyšetrovaním ‘Ndranghety. Špecializujem sa na zločineckú organizáciu mafiánskeho typu a medzinárodný obchod s omamnými látkami. Predovšetkým však na obchod s kokaínom, teda na oblasť, v ktorej je ‘Ndrangheta lídrom. Väčšinou ide o import kokaínu z Kolumbie a z Južnej Ameriky do Európy.

‘Ndranghetu by som charakterizoval ako veľmi uzavretú štruktúru, ktorá má veľmi tvrdé pravidlá a najmä pokrvné puto medzi členmi organizácie. Dve či tri patriarchálne rodiny vytvárajú tzv. lokál ‘Ndranghety, jednu organizáciu. To, že ‘Ndrangheta je nepochybne veľmi uzavretý systém, nám potvrdzuje fakt, že v Kalábrii bolo vždy najmenej spolupracovníkov so zákonom. V polovici 90. rokov, keď ich Cosa Nostra počítala skoro na tisíc, Camorra skoro na dvetisíc a Sacra Corona Unita na 750, mala ‘Ndrangheta sotva 50 spolupracovníkov so zákonom.

Táto mafia jednoznačne bola aj je podceňovaná. ‘Ndrangheta sa stále rozširuje, pretože má štruktúru, akú som opísal. Zároveň je veľmi bohatá.

‘Ndrangheta je v Kalábrii v menšine. Ale je to silná menšina, schopná vzbudzovať strach a terorizovať, pretože je omnoho efektívnejšia a rýchlejšia než štát. ‘Ndrangheta sa usiluje o to, aby ju ľudia prijímali, aby s ňou súhlasili. Bohužiaľ, často sa stáva, že ľudia o zločinoch vedia, ale ticho trpia. Nereagujú, pretože neveria verejným inštitúciám, štátu. To však neznamená, že by súhlasili s ideológiou ‘Ndranghety. Iba malá menšina sa stotožňuje so štýlom myslenia a života tejto mafie. Vo veľkomestách prítomnosť mafie nie je taká evidentná, tam ‘Ndrangheta nedýcha bežným rodinám na krk tak ako v Kalábrii, kde ovplyvňuje prakticky každý váš krok.

Áno. Narodil som sa v mestečku Gerace, kde aj žijem. Leží desať kilometrov od mesta Locri a sto kilometrov od Reggio Calabrie.

V nijakom prípade. Ja som na to hrdý, pretože Kalábria má bohatú kultúru a veľké hodnoty. Žije tu veľa čestných a dobrých ľudí, ktorí majú zmysel pre pohostinnosť a úctu. Bohužiaľ, od nepamäti zaznamenáva silnú prítomnosť mafie zvanej ‘Ndrangheta. Dá sa povedať, že smrteľný úder utŕžila Kalábria v 70. rokoch, v období únosov ľudí. Prakticky celá stredná vrstva vtedy z Kalábrie utiekla. Tí ľudia v strachu pred únosmi predali všetko čo mali, domy, pozemky, polia, a odsťahovali sa na sever Talianska. Všetky záväzky verejného života, či už politické, alebo kultúrne, zostali na pastierov, rybárov či murárov – teda na členov ‘Ndranghety. Tí časom začali zastávať verejné funkcie, poslali svoje deti do škôl a dnes sú na vysokých miestach verejnej správy.

Mám ju od roku 1989, keď som začal robiť trestného sudcu. Moje problémy sa vtedy začali vyhrážkami, lebo som viedol procesy s ‘Ndranghetou. Odvtedy je tlak zo strany organizovaného zločinu čoraz tvrdší – mafia chce dosiahnuť, aby som zmenil niektoré postoje a opatrenia.

Traja každú zmenu.

Rozhodne sa tak nežije dobre. Už roky som nevkročil do baru, do reštaurácie, divadla či kina, na futbalový zápas. Lenže to je nevyhnutná cena za to, čo robím. Musel som sa vzdať súkromného života. Vyskytli sa aj silné indície, že na mňa pripravovali atentát. Ale keby som zmenil prácu, cítil by som sa ako zbabelec. A život zbabelca nemá zmysel.

Áno, v mojej kancelárii sa našlo odpočúvacie zariadenie a vyšetrovaním sa zaoberá prokuratúra v meste Catanzaro. Ak prokurátori z jedného okresu spáchajú zločin, sú vyšetrovaní alebo predstavujú poškodenú stranu, zaoberá sa tým súd v najbližšom okrese, v tomto prípade je to hlavné mesto Kalábrie – Catanzaro. (Odpočúvacie zariadenie bolo na baterky, takže „prijímač“ mohol byť maximálne vo vzdialenosti 20 metrov, teda v inej kancelárii súdu, pozn. autorky.)

Nie. No odpočúvacie zariadenie bolo nájdené a fungovalo, teda mohlo odpočúvať.

„Veľavážení muži“ sa mi zdá silný termín. Existujú patriarchovia ‘Ndranghety, ktorí sú silné, charizmatické a inteligentné osobnosti. Sú tvrdí a chladní. Sú vypočítaví a vedia sa správať a reagovať. No veľká časť členov ‘Ndranghety sú úplne obyčajní ľudia so svojimi slabosťami a malichernosťami.

V Kalábrii v žiadnom prípade. Pretože bosovia vedia, že sú neustále pod kontrolou, že sú vyšetrovaní a odpočúvaní. Žijú teda v skromných domoch, prepychové vily a majetky majú najmä na severe Talianska alebo v zahraničí.

Áno, to je veľký problém. Pád berlínskeho múru urýchlil v Európe rozšírenie ‘Ndranghety, ale aj Cosa Nostry a Camorry. Bohaté mafie s vysokou likviditou sa snažili veľa nakupovať vo východnej Európe, ale aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku. Veľa európskych krajín, a Nemecko medzi nimi, stále predpokladá, že mafia neexistuje a že neexistujú lokály ‘Ndranghety na ich území. Súdim tak z toho, že nemecká legislatíva nepozná pojem „zločinecká organizácia mafiánskeho typu“. Teda ak neexistuje zločin, neexistuje ani kriminálna realita, ako je ‘Ndrangheta. My s tým nesúhlasíme. Podľa nás je prítomnosť ‘Ndranghety v Európe veľmi silná, pretože v Európe je nedostatočná kontrola zo strany polície a úradov. V Európe totiž nie je zakorenená kultúra kontroly územia. Nie je možné sledovať niektoré počiny, ktoré sú v Taliansku trestné, mafiánske počiny, ktoré však Nemecko za také nepovažuje, lebo pokiaľ nie je legislatívny predpoklad, mafia neexistuje. V Nemecku sa, napríklad, nemôže vykonávať priestorové odpočúvanie vo verejných budovách, v baroch, v reštauráciách či v hoteloch. No ak sa práve tam páchajú zločiny a ja tam nemôžem dať odpočúvacie zariadenie, ako preukážem, že je tam ‘Ndrangheta? Ak nemôžem využiť systém oddialeného zatknutia či zabavenia...

Povedzme, že v Holandsku vyšetrujem medzinárodný obchod s kokaínom a nejaký človek ide do Amsterdamu alebo Rotterdamu, pretože tam očakáva príchod kontajnera. Z telefonického odpočúvania viem, že má doma dve kilá kokaínu, takže holandská polícia je nútená ísť k nemu, zabaviť tie dve kilá kokaínu a zatknúť ho. V Holandsku je nutné zasiahnuť okamžite. V Taliansku je možné oddialiť zatknutie aj zabavenie drogy, aby sme mohli počkať na príchod väčšej zásielky. Alebo napríklad v Španielsku viem, že určitý človek má doma o druhej hodine v noci kilogram kokaínu. Španielska polícia za ním nemôže ísť o druhej v noci, musí počkať do rána a až vtedy zasiahnuť. Takže ten, kto má doma kilogram kokaínu, môže pohľadom z okna zistiť, že tam stojí niekto podozrivý, napríklad policajti v civile. Kokaín spláchne do WC a ráno pri prehliadke je „čistý“.

Ak nevytvoríme systém, ktorý uznáva zákony všetkých krajín Európy, tak potom ani nie sme v EÚ. Príslušnosť k nej máme len na papieri. Zbavili sme sa hraníc, no zákony sa nezjednotili. Otázkou zostáva, či vôbec jestvuje vôľa na jednotnú víziu, čo sa týka organizovaného zločinu. Či si chceme, alebo nechceme priznať, že mafia existuje, je nesmierne bohatá a môže si kúpiť hocičo – hoci aj noviny, televíziu či rozhlas a týmto spôsobom zamorí informačné toky. Zmení a zvráti zmýšľanie ľudí.

V praxi to funguje tak, že ‘Ndrangheta nové územia„kolonizuje“ a vytvára si svoje lokály, kam prenáša zvyky a tradície svojej pôvodnej. V tomto prípade z okresu Reggio Calabrie a z iných oblastí s vysokou mafiánskou hustotou. Mafiáni majú v zahraničí možnosť skupovať nehnuteľnosti, predávať omamné látky či vyberať výpalné. Krajiny ako Nemecko, Belgicko, Francúzsko či Holandsko sú plné zločincov, čo unikajú pred zákonom. Ak uniká pred zákonom veľký patriarcha ‘Ndranghety, ukrýva sa väčšinou vo svojej oblasti, pretože musí vykonávať svoju moc. Obchodníci s drogami sa však radšej skryjú v zahraničí, pretože tam môžu pokračovať v predaji a distribúcii kokaínu po celej Európe.

V Španielsku, vo Francúzsku, v Belgicku, v Holandsku a v Nemecku.

‘Ndrangheta nevyužíva len prístav Gioia Tauro. Drogy prichádzajú do väčšiny talianskych a európskych prístavov, kde má kontakty. Gioia Tauro teda nie je dôvodom jej sily.

Niektorí chápu a niektorí zase nie. Ale tu ide o politický problém. Problém je, že to nechce pochopiť zákonodarstvo. Nemá odvahu urobiť legislatívne zmeny, ktoré sú potrebné na efektívnejší boj proti mafii.

‘Ndrangheta je plná diplomovaných ľudí: advokátov, lekárov či inžinierov.

Isteže. ‘Ndrangheta volí a dáva sa voliť. Disponuje tzv. balíčkom hlasov a dá ho tomu uchádzačovi o post starostu, ktorý je pre nich výhodnejší. Dá ich tomu, kto im pomôže vyhrať verejné súťaže a pomôže im v aktivitách. ‘Ndrangheta však nemá žiadnu politickú ideológiu, nie je na strane ľavice ani pravice.

Určite môžu existovať aj takéto kontakty. Ak disponuje balíčkami hlasov na obecnej úrovni, prečo nie na regionálnej či národnej?

Jednoznačne nie. A to ani nehovorím o terajšej vláde, ale o vláde za posledných pätnásť rokov. Neurobili to, čo mali v boji proti mafii urobiť. Bohužiaľ.

Takmer tridsať. Stáva sa to tak, že z vyšetrovaní, z telefonického a priestorového odpočúvania sa zistí, že mafiáni žiadajú rôzne služby alebo dávajú podmienky starostovi či ľuďom okolo neho. Alebo sa zistí, že starosta je v príbuzenskom vzťahu s mafiou a že firmy, ktorým sú pridelené verejné zákazky, vlastnia tí istí ľudia, ktorí volili súčasného starostu. Potom magistrát začne vyšetrovanie daného obecného úradu, a keď sa ukáže, že na úrade sú prítomní členovia mafie, zasiahne prefekt, ktorý na základe dôkazov požiada ministra vnútra o rozpustenie obecného úradu. Pošle tam komisára menovaného prefektom, ktorý dočasne riadi obecný úrad do nových volieb.

Nový zákon o odpočúvaní bude obrovským bumerangom. Bude to veľká láskavosť mafii a organizovanému zločinu, pretože aj keď sa zákon nedotkne odpočúvaní mafiánskeho typu, dotkne sa možnosti odpočúvania vo veci obyčajných zločinov. Ak nedokážem obyčajné zločiny, ako dokážem tie mafiánske? Len prostredníctvom tzv. obyčajných zločinov môžem dokázať existenciu mafie.

Najskôr musí prebehnúť informatizácia súdnych procesov. Mali by trvať kratšie a byť lacnejšie. A potom zmeniť trestný zákon. Sprísniť tresty, aspoň na dvojnásobok. U nás pri troche šťastia dostane mafián päť rokov čistého trestu. To je preňho nič, keď to porovná s perspektívou možnosti riadenia celého územia. Ak by šlo o dvadsať či tridsať rokov, bola by to obrovská zmena. Nielenže by sme stiahli z obehu na 30 rokov mafiánskych bosov, ale aj 12- či 13-roční chlapci by začali uvažovať, že to asi nie je dobrý nápad, stať sa členom ‘Ndranghety. Možno by sa nedali „pokrstiť“, ako sa nazýva vstup nového člena do ‘Ndranghety.

Máte pravdu. V talianskom trestnom zákone poznáme Cosa Nostru aj Camorru, ale ‘Ndranghetu nie. Z legislatívneho pohľadu sa slovo ‘Ndrangheta nahrádza slovom mafia. 

Vyšetrovanie týkajúce sa mafie trvá priemerne dva roky, teda maximum, čo nám legislatíva povoľuje. Môžeme dať kontrolovať aj 40 či 60 telefónov naraz. Odpočúvať 40 či 60 ľudí. Iný prípad sú SIM karty. Veľa odpočúvaných osôb mení „simky“ aj každý druhý deň, to znamená stovky kariet na jednu osobu. Takže väčšinou sa odpočúva približne 50 ľudí, ale telefónov aj 10-tisíc – práve z dôvodu, že ich často menia. To je to, čo vytvára skreslené predstavy o odpočúvaní.

Jednoznačne ten, keď „prokurátor“ ‘Ndranghety zišiel z dedinky San Luca do mesta Locri na stretnutie so zástupcami súperiacich rodín Cordí a Cataldo. Tento veľký patriarcha ‘Ndranghety prišiel urovnať ich spory. Jeden z rodiny Cordí sa ho spýtal: „Čo sa hovorí v okolí?“ Patriarcha odpovedal: „Čo sa hovorí? Hovorí sa to, že keď strieľate na okenice, na autá advokátov, keď terorizujete ľud, ľud vás opustí! A to, čo ste za tridsať rokov vybudovali, stratíte.“ To znamená, že ‘Ndrangheta potrebuje súhlas ľudu. Inak by bola len „obyčajnou“ kriminálnou organizáciou. 

Nie, do ‘Ndranghety nie. Použili sme ich v medzinárodnom obchode s omamnými látkami. Ale čo sa týka ´Ndranghety, tam ide o dedinky a mestečká, kde sa všetci poznajú. To je nemožné.

Áno, ale veľmi ťažko. Vo svete obchodu s drogami áno, pretože tam neoperuje iba ‘Ndrangheta, ale aj medzinárodné inštitúcie. Na obchod potrebujú mafiáni prepravcu, človeka v prístave, na letisku a podobne. Náš človek sa tam môže infiltrovať, keďže ani zďaleka nie všetci, čo obchodujú s omamným látkami, sú mafiáni. 

‘Ndrangheta je lídrom v obchode s kokaínom, lebo pre kolumbijské kartely je hodnovernejšia než Cosa Nostra či Camorra. Tie mali stovky spolupracovníkov so zákonom, ‘Ndrangheta len zopár. Do zón FARC a AUC v Kolumbii majú strach vojsť aj kolumbijskí vojaci, no ‘Ndrangheta vchádza a vychádza z týchto zón, ako keby bola vo vlastnom dome. 

Droga odchádza z Bogoty. V Bogote žijú členovia ‘Ndranghety, ktorí kupujú 80-percentný kokaín po 1 200 € za kilogram. Z kilogramu pomocou prímesí vyrobia až štyri a pol kilogramu, a keď sa droga dostane na trh, predáva sa po 50 eur za gram! (GRAM nie kilogram:-)) Kokaín prichádza väčšinou vo veľkých množstvách v kontajneroch na nákladných lodiach, najmä do Španielska, Belgicka a Holandska. Potom ho distribuujú po 200 či 300 kg podľa rodín a európskych miest, kde sa bude predávať. Malé množstvá (1 až 2 kg) prenášajú zväčša ženy v kapsulách v žalúdku. No obchod s drogami, ktorý riadi ‘Ndrangheta, nejde len z Kolumbie, ale aj cez Peru, Čile, Brazíliu či Uruguaj. 

Áno, bol som v Kolumbii a vo Venezuele a mal som aj možnosť vypočúvať tamojších obchodníkov s drogami –„narcos“. V týchto krajinách je však problémom polície neuveriteľná korupcia. Je ťažké sa tam na niekoho spoľahnúť a s niekým spolupracovať. A preto je potrebné spolupracovať s americkou organizáciou DEA. Jej prítomnosť v Kolumbii je veľmi silná. Existujú dokonca skupiny kolumbijských policajtov, ktorých DEA priamo riadi.

Na Slovensku nie. Ale napríklad v Poľsku a Rumunsku áno.

To vám neviem povedať.

Názov tejto knihy má zdôrazniť pokrvné puto medzi členmi ‘Ndranghety v lokáloch. Existujú prípady, keď sa dve rodiny prekrížili aj päťkrát prostredníctvom svadieb. Krv je všadeprítomný element ‘Ndranghety. Aj pri oficiálnom vstupe do ´Ndranghety je prítomná krv. Krv z prsta sa nakvapká na svätý obrázok archanjela Michala, ktorého ‘Ndrangheta vzýva ako ochrancu. Obrázok sa spáli a vysloví sa veta: „Ak zradíš organizáciu, zhoríš ako tento obrázok archanjela Michala.“

Kniha je skôr historická, venuje sa dejinám ‘Ndranghety. Samozrejme, že sa v nej hovorí o tragédii, ale nie jedného regiónu, ale celého Talianska a Európy. Myslieť si, že ‘Ndrangheta je len problémom Kalábrie, je omyl. Pre mňa je to problém celého západného sveta. Či je silnejšia, alebo slabšia než kniha Gomorra, to nechajme na čitateľov.

Keď môžem, zoberiem si deň dovolenky a idem do škôl vysvetľovať študentom, že vstúpiť do ‘Ndranghety nie je výhodné. Najskôr im to vysvetlím ekonomicky. Potom môžeme hovoriť o morálke a etike. Do ‘Ndranghety sa totiž vstupuje najmä pre peniaze. A ja hovorím: Syn bosa urobí určite bleskovú kariéru, ale ostatní sa dostanú na vrchol až po mnohých rokoch, z ktorých väčšinu strávia vo väzení. Vysvetľujem, že to nie je pekný život: každá mafiánska rodina má aspoň dvoch-troch členov zavraždených, zatknutých či na úteku pred zákonom. Sú to nešťastné rodiny, obklopené nenávisťou a bolesťou. Existuje oblasť v okrese Reggio Calabria kde bola zaznamenaná najvyššia spotreba psychofarmák v Taliansku. Tieto lieky berú mladé ženy od 22 do 25 rokov, ktoré majú manželov vo väzení. Volajú ich biele vdovy: každá z nich má dve či tri deti a  manželov neuvidia aspoň desať rokov. Nemôžu pracovať, nemôžu vychádzať z domu, sú pod stálou kontrolou manželových príbuzných. Nemajú žiaden život. Trpia depresiami a sú narušené. Takže môj odkaz je, že stať sa členom ‘Ndranghety sa neoplatí.