Účastníci zájazdu

Základný problém nie je v tom, že Topolánek sa vídava s ľuďmi z biznisu, keďže vrcholný politik sa akýmsi kontaktom nemôže úplne vyhnúť. Spočíva v tom, že hustý výskyt českých víl, jácht a ich majiteľov na jednom mieste a v tom istom čase obnažuje také vysoko nadštandardné vzťahy, až zakladá podozrenie,  že záujmy voličov nemuseli byť vždy tie, ktorých zastupovanie bolo pre premiéra najprednejšie.  Skutočnosť, že Topolánek sa na pláži stretol so šéfom štátneho ČEZ-u, isteže nie je dôkazom, že sa dal podplatiť napr. pri zákone o emisných povolenkách zadarmo. Vytvára to však atmosféru takej nedôvery a pachu korupčného prostredia, až samotní politici hovoria o „privatizácii verejnej moci“ (Kalousek), či „miere zlobovania, aká tu nebola za 20 rokov slobody“ (Klaus dávnejšie). Bez ohľadu na osoby, ktorých mandát na túto kritiku nie je, hm, presvedčivý, takéto zrastanie politickej a ekonomickej moci už otriasa základmi spoločenskej zmluvy a vyvoláva úvahy o rozprášení politickej scény na spôsob napr. Talianska začiatku deväťdesiatych rokov či Poľska nedávnej minulosti. 

Zistenie, že nehnuteľnosť, v ktorej predseda ODS prázdninoval, má utajeného majiteľa, pričom stopy vedú k skupine J&T, už mení porušovanie etických princípov vládnutia na závažné indície.  Jeho najlepší priateľ Dalík, ktorý uzatváral „kontrakt“,  môže prisahať, že nevedel, že prenajímateľovi sprostredkoval kúpu manažér J&T. Na také zhody okolností, že z tisícok nehnuteľností, ktoré si môžete vybrať v Taliansku, sa náhodou ocitnete práve vo vile, s ktorou obchodovalo J&T, sa však jednoducho nedá veriť. Desaťkrát nie vtedy, ak viete, že J&T majú v Česku rozbehnuté miliardové projekty, ktorých budúcnosť stojí a padá na rozhodnutiach veľkej politiky.  Podozrenie, že „prenajímateľ“ má v príbehu rovnakú funkciu, ako – napríklad – „Interblue Group“ v kauze emisií, a teda vila môže patriť či J&T, či dokonca rovno Dalíkovi, je značné.  

České podnikanie J&T, napríklad nedávna kúpa teplárne či tender na 120-miliardovú (!!!) zákazku na „ekologické škody“ (a ďalšie), je najužšie previazané so spoločnosťou ČEZ. S týmto štátnym monopolom pôsobia v úplnej záujmovej zhode až do tej miery, že spolupráca prekračuje hranice. Za odstupné desiatok miliónov eur sa takto nedávno dohodli, že v Nemecku na spoločne vlastnenom pozemku J&T nepostaví elektráreň...  Vzhľadom na známe domáce reálie (monacký výlet Počiatka; odvolanie šéfa Telekomunikačného úradu v kauze digitálne frekvencie, keď tento priamo obvinil Fica, že koná na povel J&T; miliardová protizákonný depozit FNM v J&T banke) sa s novou silou vynára stará otázka, na základe akých kritérií vybrala vláda za svojho 49-percentného partnera pre výstavbu nového jadrového bloku v Bohuniciach práve ČEZ. Že bez verejnej súťaže, asi netreba zdôrazňovať...

 Ústrednú  rolu bývalého šéfa BIS Randáka (vyhodil ho Topolánek), ktorý „zariadil“ (resp. získal) kompromitačné zábery z Toskánska, považujú mnohí za kľúčový rozmer celého škandálu. Poukazuje totiž na špinavú spravodajskú hru s jasným zámerom ovplyvniť výsledok predčasných volieb. To ťažko zaprieť. Pričom nielen z čisto vnútročeského, ale i geopolitického pohľadu sa faktor manipulácie nedá ignorovať už len preto, lebo z výberu  Topolánek -Paroubek (žiadny tretí kandidát nie je) je napriek všetkému ako budúci český premiér nepomerne lepší predseda ODS.  Dajte mu ale hlas po tomto Toskánsku...