Hrad ako pútnické miesto?

Bratislavský hrad si žiadal rekonštrukciu už dávno. Keď som tam vodil známych zo zahraničia, hanbil som sa za to, ako vyzeral. Otázne je, či by sa mal Hrad dokončiť v čase hospodárskej krízy za každú cenu, ako sa vyjadril pri prehliadke objektu premiér Robert Fico. Pojem „za každú cenu“ je veľmi vágny a môže znamenať aj cenu veľmi vysokú. Na Hrad sa zatiaľ minulo niečo vyše 16 miliónov eur a na rekonštrukciu hradného paláca bolo vyčlenených viac ako 32 miliónov eur. Nikto nevie, či sa suma nebude zvyšovať. Zábavnejšie sa už počúvajú iné Ficove slová o tom, že Hrad by sa mal stať pre Slovákov pútnickým miestom. Odhliadnuc od toho, že pútnické miesta sú zvyčajne sakrálne stavby, a nie svetské, zaujala ma iná drobnosť. Prečo má byť Hrad pútnickým miestom iba pre Slovákov, a nie aj pre Maďarov či Nemcov, ktorí žili a žijú v Bratislave? Maďarskí spoluobčania majú asi putovať za svojím Turulom alebo na Budínsky hrad. Občiansky princíp je nášmu premiérovi zrejme cudzí. Fico sa tiež vyjadril, že by chcel, aby po jeho vláde a po súčasnom parlamente ostali veci, ktoré majú svoju hodnotu. To je chvályhodné, keďže po tejto vláde zostanú budúcim generáciám ohromné dlhy, aspoň Hrad si budú spájať s Ficom. A bude sa vravieť: „Hrad opravil Fico, ako sa hovorí, že ho zbúral Napoleon. O tom, koľko to stálo z našich vreciek, sa hovoriť nebude, takisto ani o tom, že sa to možno dalo urobiť lacnejšie a transparentnejšie. Predseda vlády chce navyše dať postaviť na nádvorí Bratislavského hradu aj sochu Svätopluka. Či tam naozaj sídlil, nie je podstatné, hlavné je, že to bol kráľ starých Slovákov. Tento pojem si Fico osvojil od matičných historikov a mnohí „antinárodní“ historici len neveriacky krútia hlavami.