Toto chcem od života a umenia

.pesničky Květov často vychádzajú z tvojich snov, ktoré občas zverejňuješ aj na vašej internetovej stránke. Neplánuješ vydať zbierku snov?
Chcel by som sa snami zaoberať viacej, mohli by sa stať súčasťou niečoho ďalšieho – možno hudby, možno literatúry. Kúpil som si knihu Jindřicha Štyrského, v ktorej sú obrazy, maľované podľa snov. Takýmto spôsobom to má zmysel, samy osebe sa mi sny nezdajú zaujímavé.

.si nadšeným zberateľom vinylových platní. Máš vo svojej zbierke exponáty, ktoré si špeciálne ceníš?
Mám platne, ktoré stretávam v bazároch stále dookola, no aj také, aké má málokto. Mám ich stovky, no neboli to platne, ktoré by sme mali pôvodne doma. Až keď som mal štrnásť rokov, doniesol mi otec z krčmy, ktorá sa búrala, niečiu zbierku platní. Dodnes si pamätám, ktoré boli prvé. Napríklad debut Led Zeppelin, nádhera! Alebo Jacksonov Thriller, ktorý som v tom čase nenávidel, no dnes mi príde silný. Mám aj staré platne Joy Division v rozpadávajúcich sa obaloch, ktoré si niekto kúpil v Anglicku v čase, keď som sa narodil a nakoniec priplávali až ku mne.

.na Slovensku nekoncertujete často, no prednedávnom ste u nás absolvovali tri koncerty. Ako sa vám hralo v Prešove a na festivaloch Rachot a Pohoda?
Na Rachote skvele, krásne miesto. V Christianii v Prešove to spočiatku vyzeralo zvláštne, ale neskôr to bola výborná atmosféra a ľudia. Pohoda je veľká a človeku sa nechce veriť, že Patti Smith je len kúsok od vás. Zaujímavé je, že aj taký veľký festival bol plný objavnej a inšpiratívnej hudby, že to nebol len mainstream. Chodil som od pódia k pódiu a všetko sa mi páčilo a to som z tých, ktorí stále nie sú spokojní. Chodil som a počúval až tak, že som pred vlastným koncertom takmer zaspal. To, čo sa stalo druhý deň, mi je strašne ľúto.

.v júli ste nahrávali nový album v renomovanom štúdiu Jámor Ondřeja Ježka. Splnilo nahrávanie vaše očakávania?
Doska ešte nie je zmixovaná, keďže Ondřej musel odcestovať, ale všetko je natočené. Nahrávanie bolo fenomenálne, tá najlepšia skúsenosť, akú sme si mohli priať. Veci, ktoré Ondra hovorí, majú zmysel, rozumieme si, cítime veci podobne. Bolo to strašne dobrodružné, nikde nie je metronóm, základy sme točili naživo a brali len to, čo naozaj dýchalo. Dohrávalo sa potom na neuveri - teľ ných veciach – harmóniu, exotických per kusiách, syntezátoroch na hudbu k večerníčkom zo sedemdesiatych rokov...Nahrali sme asi hodinu aj štvrť skladieb, no taká platňa sa nedá počúvať. Teraz budeme vyberať, triediť, hľadať tvár.

.ste známi používaním rôznych netradičných inštrumentov. Obnovili ste pred nahrávaním svoj bizarný arzenál?
Okrem toho, čo sme našli v štúdiu (mimochodom, je to len jedna miestnosť vrátane zvukára!), stále dokupujeme drobné perkusie a hračky, dokonca aj na benzínových pumpách. Ale zaujímavý bol aj elektrický kontrabas...

.v playlistoch vašich koncertov sa nachádzalo, prekvapivo, množstvo nových vecí. Mali reakcie publika vplyv na to, ktoré skladby zaradiť na nový album?
Keďže sú chalani rýchli a veľa skúšame, môžeme si dovoliť naskúšať novú skladbu a po pár koncertoch ju nechať bokom, keď sa nám zdá, že nefunguje. Niekedy sme si mysleli, že je nám jedno, čo na naše pesničky povedia ľudia, ale nie je to tak. Keď cítime, že pieseň nie je silná, tak sa v nej začneme vŕtať a buď sa to potom zlepší, alebo ju rozomelieme na kúsky a je mŕtva. Všetko stále obraciame, staré piesne hráme inak ako na albumoch.

.aká teda bude nová doska a kedy vyjde?
Mala by vyjsť na jeseň, ale je ťažké povedať niečo o dieťati, ktoré sa ešte nenarodilo. Ja ju milujem, ale neviem, aká bude. Ešte nie je hotová, ešte ju máme len v rukách a nepustili sme ju von. Všetko sa však môže zmeniť zajtra, o hodinu... Dávame do toho toľko síl, sústredenia a lásky, že tomu jednoducho verím. Toto chcem od života a od umenia, tento druh vzrušenia.