Proti ekonomickej apokalypse

Využitím politiky lacných peňazí, ktorá sprevádza masívne výdavkové programy americkej vlády, sa teraz uplatňujú presne tie isté recepty, ktoré boli pôvodne rozbuškou súčasnej krízy. Budúca bublina je tak iba otázkou času. Život na dlh pokračuje ďalej. Nákupná horúčka si nachádza ďalšie, lacné peniaze. Inflačné očakávania sa zvyšujú. Niekedy v bu dú cnosti sa budú musieť zvýšiť úroky, aby sa stlačil inflačný tlak. Ďalšia kríza je naprogramovaná.“ – píšu v prílohe týždenníka Das Parlament. Ani aktivity nemeckej (a európskej) centrálnej banky nedávajú pocit istoty do budúcnosti. Onedlho porastie nezamestnanosť a súčasne sa oslabia účinky štátnych konjunkturálnych programov. Pravdepodobne dôjde k opätov nému poklesu HDP. Napriek tomu budú musieť centrálni bankári nájsť cestu späť k normálnej peňažnej politike. Komentátori s ostrejším perom by jedným šľahom napísali, že centrálne banky sa onedlho budú pohybovať medzi Scyllou nutného zdvihnutia úrokovej miery a Charybdou podpory rastu hospodárstva. Riešenie sa snaží ukázať napríklad profesor Jean Pisani-Ferry, riaditeľ think-tanku Bruegel so sídlom v Bruseli. V denníku Financial Times Deutschland uvažuje nad exitovou stratégiou, východiskom zo súčasnej neradostnej hospodársko-politickej situácie. Z teoretického hľadiska je to pomerne jednoduché: pomoc nesmie prísť ani príliš skoro, ani prineskoro, musí však byť precízne pripravená a perfektne načasovaná. Konkrétne: najskôr treba očistiť bankový sektor (zachovajúc makroekonomickú podporu hospodárstvu), potom okresať pomoc zo štátneho rozpočtu a až záverom tejto zložitej operácie treba začať s mo netárnou normalizáciou. Pisani-Ferry sa domnieva, že zatiaľ je ešte stále čas na analýzu situácie a hľadanie čo najlepšej exitovej stratégie a že je priskoro na realizáciu konkrétnych opatrení. Problémom je však – a nielen podľa neho – koordinácia jednotlivých krokov medzi vládami a príslušnými centrálnymi bankami, ako aj extrémne úzka koordinácia medzi Spojenými štátmi, Európou a ďalšími kľúčovými ekonomickými regiónmi. Je pravdepodobné, že tu to bude škrípať. Nielen politici, ale aj centrálni bankári musia teda odhodiť národnú či regionálnu košeľu a obliecť si globálny kabát: musia načasovať správne kroky a ich aj presadiť. Sú toho schopní? Ak nie, tak nám všetkým hrozí apokalypsa: bezuzdná hyper - inflácia, rezultujúca z doterajších historicky jedinečných expanzívnych opatrení proti finančnej a ekonomickej kríze; dryáčnický protekcionizmus, ktorý sa už teraz začína pomaly, ale isto vzmáhať pod rúškom ochrany domácich trhov ako reakcia na prepad HDP na všetkých piatich svetadieloch; ako aj všeobecná strata dôvery v trhový mechanizmus v širokých vrstvách obyvateľstva a príklon k štátno-paternalistickým chiméram a sociálno-inžinierskym experimentom.
Autor pracuje v Európskej komisii. Príspevok vyjadruje jeho osobný postoj