Môžu za to roky strávené na internáte Družba, v krčme Riviera či v Devíne, ale aj mnoho úžasných Bratislavčanov, ktorí zas vôbec nespĺňajú predstavy mnohých vidiečanov o typickom „blavákovi“. Niekoľko rokov som navyše robil v jej najznámejšej časti – v Petržalke. V kulturáku. Teraz tam sídlime s našou agentúrou. Aj preto som bol veľmi zvedavý na Bratislavafilm. Ulicou sa oháňa kdekto, hip-hop je „in“, vulgarizmy tak isto. A násilie zaberá vždy, stačí si pozrieť televízne noviny. Bratislavafilm je namixovaný práve z týchto vecí, mal by teda zaručene fungovať... Proti výpovedi mladých a nezávislých sa navyše ťažko protestuje, veď nikto nechce vyzerať ako morózny starec. Aj preto sa podľa mňa občas analyzujú aj úplne prihlúple hiphopové texty ako zaujímavá výpoveď mládeže. Na Bratislavafilm som šiel s obavami. O to viac ma potešil výsledok. Po dlhšom čase som v našom filme nezacítil takú tú divnú „trápnosť“ po „prirodzených“ dialógoch. Vulgarizmy na verejnosti nemám rád, ale tu fungovali. Náš anabolický hip-hop tiež neobľubujem, tu však, vďaka príbehu, dostáva celkom iný, pre mňa až akýsi samozhadzujúci význam. (To možno nebol zámer, ale ktovie?) Hudba je v tomto filme maximálne funkčná, Solovicove vklady, vybrané pesničky i Hajtkovičove veci tvoria parádny celok. Herci sú kapitola sama osebe, slávne tváre v „dokumente“ ma trošku rušili, Banán veľmi, to však vôbec neprekáža – neznámi herci boli až neuveriteľne presvedčiví. Samozrejme, pohľad bol zameraný na jednu stránku, ale to sú aj „športové komédie s posolstvom“. Možno sa mi film páčil aj vďaka sprievodu v podobe dvoch pravých rodených Petržalčanov. Janka aj Ľuboš totiž okamžite celú drsnosť filmu vyvážili – vyzerajú ako z idylickej predstavy o obyvateľoch najčistejšej roztomilej dedinky niekde v dobrosrdečnom údolí. Bratislava vie byť prosto drsná, milá, škaredá a krásna zároveň – ako hádam každé miesto na svete. Jej dynamika je však niečím výnimočná. Taký je podľa mňa aj Bratislavafilm.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.