Videné od Jadranu

Tu, na Ugljane, som práve zažil, aké neuveriteľné je čítanie slovenskej tlače. Akoby som čítal science-fiction, a nie správy z európskej krajiny. Našťastie, čítať slovenské noviny pri mori je aj zvláštnym spôsobom pôvabné.
Prvý pôvab na mňa dýchol zo samotného odvolania akéhosi Turského. To je kto, že o ňom noviny toľko píšu? On bol naozaj minister životného prostredia? Čo kedy o prírode povedal (pýtať sa, čo napísal, sa neodvažujem), čo kedy urobil? Alebo to bol len ďalší z radu výpalníkov akejsi podivnej skupiny ľudí, ktorá sa vlastne dosť odvážne nazvala stranou? Mimochodom, čítam, že aj ďalší minister, akýsi Becík, pôjde preč. A to je zasa kto? Pôdohospodár? Čo kedy navrhol, napríklad pre reformu škodlivého systému eurodotácií? Alebo je to pohonič? Či nebodaj Mečiarov kritik, meškajúci milých 20 rokov?
Fakt sa mi zdá pôvabná takto zostavovaná vláda – nároky všade rastú, v kríze dvojnásobne, len na post vo vláde nie sú vôbec žiadne. Netreba vedieť, osobnosť je priam na škodu, a úplne najviac prekážajú morálne zábrany. Stačí drzosť, krátka pamäť a otupené svedomie, a miesto vo Ficovom tíme – a aj ohromujúci záujem médií – máte na dosah. Ako pred rokom 1989. No nie je to déja-vú čarovné? Jakeš smútil úplne zbytočne, kolom v plote neostal.
Druhý pôvab, ktorý ma na ostrove tesne za Zadarom takmer omámil, spočíva v povahe patálií, ktoré stále znovu postihujú SNS. Ich ministri padajú najčastejšie. A to by sa ešte dalo zniesť, veď vlasť žiada svoje obete, ale prečo vždy len pre korupciu? Čo je Slota horší ako Mečiar, Belousová ako Poór, Rafaj ako Široký? Ale uvažujme trochu pozitívne – nie je čosi krásne v tom, ak o národnej cti hovoria najväčší zlodeji a podvodníci? Veď ak sa cnostná myšlienka vlasti dostala aj k spodine, a tá si ju osvojila, aké krásne to musí byť čo len trochu vyššie? Nádherná perspektíva detí Svätopluka. Prúty konečne držia spolu.
Jediné, čo ma pri tomto druhom pôvabe trošinku vyrušilo, boli opäť médiá. Zaznamenal som napríklad novinárske otázky, či Slota nevyvodí dôsledky z Ficovho tvrdého postupu. A či teda, napríklad, neodíde SNS z vlády. Tento investigatívny dôraz mi, priznávam, vyrazil dych, pretože až takú bujarú fantáziu som medzi kolegami žurnalistami nepredpokladal. Naozaj si neviem predstaviť, že by ktosi, kto je vo vláde len pre prachy, odišiel z takej vlády len pre princíp. Až takto čierno-bielo to zasa raz vidím. Možno je to soľou, rozpustenou vo vzduchu, ale odtiaľto sa mi vidí, že Fico môže vyhodiť úplne všetkých ministrov SNS, a ublížená SNS aj tak ostane „vo vláde“. Lebo nejde o vládu, ale o vládne kšefty, a tie predsa nie sú viazané na počet ministrov. Páchajú sa širšie, slotovsky širšie.
A spozoroval som v tejto súvislosti ešte jednu mediálnu roztopaš – vraj bola Ficom porušená koaličná zmluva. Neviem to spojenie prehltnúť. Nazývať dohodu Smeru s HZDS a SNS o vzájomnom odpustení megahriechov (privatizačných, únosových, výbušných, barbarských) a o novej šanci na rozkrádanie štátu koaličnou zmluvou je samo osebe nerozumné. Ale vyčítať Ficovi, že občas túto svoju hanebnosť spred troch rokov poruší, to je, aspoň od mora videné, nehorázne. Tú dohodu treba rozmetať, nielen porušiť.
Ale úplne najväčší pôvab, ktorý letné odvolávanie prinieslo, nie je spojený ani s akýmsi Turským, ani s krycím názvom SNS. Vrcholom je šíriaci sa pocit, že Fico bráni korupcii. Neskoro, asi vlažne, ale bráni. Toto je neprekonateľné – jediný autor celej tejto zlodejskej koalície vraj nemá rád zlodejov.
Zázračná krajina.