Bodka Milana Lasicu

Zabudnime na to, že išlo o Rusko devätnásteho storočia a skúsme si predstaviť, že je to situácia, v ktorej sa práve ocitáme. Dokážete to? Je to nepredstaviteľné. Ľudia sedia oproti sebe, mlčia, na stole prázdne taniere. A možno ani taniere netreba, keďže niet dobrej hovädziny. Minula sa. Mohli by sme to nazvať krízovým obdobím, ak by sme chceli byť naozaj súčasní. Ale nepleťme do toho momentálne ekonomické problémy ľudstva. Ľavičiar by ma opravil a napísal by „ekonomické problémy kapitalizmu“. Súhlasím, len prosperujúca spoločnosť môže mať z času na čas ekonomické problémy. Utopická spoločnosť ich nemá. Nielen ekonomické, ale žiadne. A teraz späť k našej téme. Ľudia sedia pri prázdnom stole a mlčia. Čo je horšie, prázdny stôl, alebo prázdne hlavy? Nižší stupeň blahobytu, teda nedostatok dobrého hovädzieho, ešte neznamená, že by sa nebolo o čom rozprávať. Tém je dosť. Napríklad, prečo je nedostatok dobrého hovädzieho. To by bola, povedzme, taká ústredná, aj keď dosť prvoplánová téma. Dalo by sa spomínať na časy, keď dobrého hovädzieho bolo dosť. A pamätáš sa na varené hovädzie s chrenom? Nie, už si nespomínam, pripomeň mi. Nuž, hovädzí móčing sa uvarí vo vode a keď je mäsko dostatočne mäkké, tak sa vyberie, posolí, položí na tanier a podáva sa s horčicou a chrenom. Ale musí byť kvalitné, aby sa dalo dobre uvariť, inak je tvrdé a ťažko sa dá pohrýzť, ostáva medzi zubami. Ja už nemám zuby. Tak potom nemôžeš vychutnať varené hovädzie. Takto sa dá debatovať donekonečna. Nielen o jedle, ale aj on iných veciach. Tém je dosť. Preto, podľa mňa, vznikli kaviarne a krčmy. Aby bolo kde podebatovať si. Vraj v kaviarňach sa preberajú iné témy ako v krčmách. Neviem. Nechodím do krčiem. Ale povedal by som, že témy sú rovnaké, len pohľad na ne býva rozdielny. V kaviarňach asi trochu sofistikovanejší, ale to vôbec neznamená, že múdrejší. V krčme sa ide asi rovno na vec, takže téma sa rýchlo vyčerpá a kým sa dostaví nová, nastane mlčanie. V kaviarni sa téma tiež vyčerpá, ale hovorí sa ďalej. A na druhý deň sa nastolí zase rovnaká téma, a tak to ide donekonečna. Zoberme si spomínanú hovädzinu. Kým v krčme sa môže spomenúť, že hovädziny niet a tým sa to končí, v kaviarni sa v debate príde aj na to, prečo jej niet a kto je na vine. Je jasné, že na vine sú vždy tí istí. Tí, čo nevysedávajú v kaviarni. V každom prípade, porozprávať sa treba, aj keby na dobré hovädzie nebolo.