Turecké voľby chápali mnohí ako hlasovanie, ktoré určí podobu nadchádzajúcich desaťročí tejto prevažne moslimskej, a predsa jasne sekulárnej republiky.
Hoci sa všeobecne očakávalo, že vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (známa pod tureckou skratkou AKP) z nich vyjde ako najsilnejšia, málokto predpovedal rozsah jej víťazstva. AKP získala v parlamente s 550 kreslami 340 miest. Tento ohromujúci volebný triumf bude mať mnoho dôsledkov. Turecké voľby a ich výsledok, prenesený do reality, majú potenciál ovplyvniť dokonca aj širší islamský svet.
Hoci bola AKP pri moci už od roku 2002 a po celý ten čas uskutočňovala veľmi úspešný program politického a ekonomického liberalizmu (v klasickom zmysle toho slova), turecký establishment, ktorý je zložený najmä zo zaprisahaných sekularistov, nikdy celkom nedôveroval strane, ktorá pôvodne vznikla ako liberálna odnož radikálnejšieho moslimského myslenia. Takže hoci sa lídri AKP sami od začiatku definovali ako konzervatívci, tureckí sekularisti ich ďalej označujú za islamistov.
Ale skutočnosť je, našťastie, iná. Práve víťazná AKP je silnou obhajkyňou voľného trhu, občianskych slobôd a tureckého úsilia o vstup do EÚ, a práve sekularistická opozícia všetky tieto ciele odmieta. Sekularisti sú dokonca presvedčení, že väčšina liberálnych reforiem, ktoré presadila AKP počas procesu rokovaní s EÚ, je v skutočnosti súčasťou sprisahania západných „imperialistov“ odhodlaných poškodiť suverenitu Turecka. Boj o moc v Turecku – a teda aj posledné voľby – je preto potrebné interpretovať inak: je to paradoxne najmä konflikt medzi liberálnymi moslimami a neliberálnymi sekularistami.
Tábor tureckých sekularistov sa sformoval pod vplyvom rigidnej a dávno prežitej ideológie známej ako „kemalizmus“. Tento názov sa odvodzuje od Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa modernej Tureckej republiky. Hoci Atatürk bol veľký líder, nikdy netvrdil, že je politický teoretik. Práve také postavenie mu však jeho stúpenci pripisujú – po Atatürkovej smrti vznikol kult osobnosti a jeho politické rozhodnutia sa povýšili na večné princípy. Jedným takýmto princípom je etatizmus, ktorý diktuje, že ekonomiku by mal spravovať štát. Preto je väčšina súčasných kemalistov tvrdo proti privatizácii a priamym zahraničných investíciám.
Toľko diskutovaný princíp sekularizmu v Turecku je ďalším posvätným pilierom kemalizmu, odrážajúcim nálady zo začiatku 20. storočia. V tom čase väčšina európskych mysliteľov verila, že náboženstvo je iracionálny mýtus, ktorý treba v procese modernizácie nahradiť vedou. Kemalisti si to podržali dodnes – a preto chcú náboženstvo oddeliť nielen od štátu (tento princíp akceptuje aj AKP), ale aj od celej spoločnosti. Dôsledok? Čím viac si veriaci Turci uvedomujú, že slobodné krajiny Západu dávajú svojim moslimským občanom náboženskú slobodu, ktorú im Turecko upiera, tým viac oceňujú západnú demokraciu. Toto je dôvod, pre ktorý sa mocnejúca moslimská buržoázia a inteligencia v Turecku stáva vyznávačom slobody a demokracie.
Čo teda znamená drvivé víťazstvo AKP v tureckých voľbách? Ten triumf je dobrou správou pre všetkých, ktorí si želajú otvorenejšie a demokratickejšie Turecko. A mohlo by byť aj zdrojom inšpirácie pre ďalšie moslimské národy, ktoré boli v priebehu 20. storočia pod útlakom sekulárnych autokratov alebo islamských tyranií. AKP teraz dokazuje, že politické hnutie pod vedením veriacich moslimov môže presadzovať kapitalizmus, demokraciu a rozumné oddelenie náboženstva od štátu. Presne taký príklad potrebuje vidieť moslimský svet.
.mustafa Akyol
Autor je zástupca šéfredaktora Turkish Daily News.
Hoci sa všeobecne očakávalo, že vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (známa pod tureckou skratkou AKP) z nich vyjde ako najsilnejšia, málokto predpovedal rozsah jej víťazstva. AKP získala v parlamente s 550 kreslami 340 miest. Tento ohromujúci volebný triumf bude mať mnoho dôsledkov. Turecké voľby a ich výsledok, prenesený do reality, majú potenciál ovplyvniť dokonca aj širší islamský svet.
Hoci bola AKP pri moci už od roku 2002 a po celý ten čas uskutočňovala veľmi úspešný program politického a ekonomického liberalizmu (v klasickom zmysle toho slova), turecký establishment, ktorý je zložený najmä zo zaprisahaných sekularistov, nikdy celkom nedôveroval strane, ktorá pôvodne vznikla ako liberálna odnož radikálnejšieho moslimského myslenia. Takže hoci sa lídri AKP sami od začiatku definovali ako konzervatívci, tureckí sekularisti ich ďalej označujú za islamistov.
Ale skutočnosť je, našťastie, iná. Práve víťazná AKP je silnou obhajkyňou voľného trhu, občianskych slobôd a tureckého úsilia o vstup do EÚ, a práve sekularistická opozícia všetky tieto ciele odmieta. Sekularisti sú dokonca presvedčení, že väčšina liberálnych reforiem, ktoré presadila AKP počas procesu rokovaní s EÚ, je v skutočnosti súčasťou sprisahania západných „imperialistov“ odhodlaných poškodiť suverenitu Turecka. Boj o moc v Turecku – a teda aj posledné voľby – je preto potrebné interpretovať inak: je to paradoxne najmä konflikt medzi liberálnymi moslimami a neliberálnymi sekularistami.
Tábor tureckých sekularistov sa sformoval pod vplyvom rigidnej a dávno prežitej ideológie známej ako „kemalizmus“. Tento názov sa odvodzuje od Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa modernej Tureckej republiky. Hoci Atatürk bol veľký líder, nikdy netvrdil, že je politický teoretik. Práve také postavenie mu však jeho stúpenci pripisujú – po Atatürkovej smrti vznikol kult osobnosti a jeho politické rozhodnutia sa povýšili na večné princípy. Jedným takýmto princípom je etatizmus, ktorý diktuje, že ekonomiku by mal spravovať štát. Preto je väčšina súčasných kemalistov tvrdo proti privatizácii a priamym zahraničných investíciám.
Toľko diskutovaný princíp sekularizmu v Turecku je ďalším posvätným pilierom kemalizmu, odrážajúcim nálady zo začiatku 20. storočia. V tom čase väčšina európskych mysliteľov verila, že náboženstvo je iracionálny mýtus, ktorý treba v procese modernizácie nahradiť vedou. Kemalisti si to podržali dodnes – a preto chcú náboženstvo oddeliť nielen od štátu (tento princíp akceptuje aj AKP), ale aj od celej spoločnosti. Dôsledok? Čím viac si veriaci Turci uvedomujú, že slobodné krajiny Západu dávajú svojim moslimským občanom náboženskú slobodu, ktorú im Turecko upiera, tým viac oceňujú západnú demokraciu. Toto je dôvod, pre ktorý sa mocnejúca moslimská buržoázia a inteligencia v Turecku stáva vyznávačom slobody a demokracie.
Čo teda znamená drvivé víťazstvo AKP v tureckých voľbách? Ten triumf je dobrou správou pre všetkých, ktorí si želajú otvorenejšie a demokratickejšie Turecko. A mohlo by byť aj zdrojom inšpirácie pre ďalšie moslimské národy, ktoré boli v priebehu 20. storočia pod útlakom sekulárnych autokratov alebo islamských tyranií. AKP teraz dokazuje, že politické hnutie pod vedením veriacich moslimov môže presadzovať kapitalizmus, demokraciu a rozumné oddelenie náboženstva od štátu. Presne taký príklad potrebuje vidieť moslimský svet.
.mustafa Akyol
Autor je zástupca šéfredaktora Turkish Daily News.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.