Zabehol 10,07, nový rekord pretekov s vetrom v chrbte +1,4 m/s. Nikto vtedy netušil, že tento výkon ostane najrýchlejšou stovkou na slovenskom území až dodnes. Až do obdobia, keď sa športová verejnosť zaoberá boltomániou. Po Smithovi prišli do Bratislavy aj ďalšie hviezdy, Dennis Mitchell zabehol 10,15 v roku 1993, Linford Christie 10,17 v roku 1992, Maurice Greene 10,19 v roku 1995. Stovka vždy púta najväčšiu pozornosť aj keď je vlastne najkratšou disciplínou. Šprintéri na atletickom trhu patria k najdrahším, sú atraktívnym doplnkom každého mítingu. Slovensko stále čaká na rýchlejší čas ako 10,07 z roku 1988, stále čaká na prvú stovku na svojom území pod desať sekúnd. Aké sú šance? Bratislavsky míting sa síce koná, ale jeho ambície nesmerujú k atletickej špičke (z pochopiteľných ekonomických dôvodov). V ére dubnického Atletického mosta zabehol mladý Brit Tyrone Edgar najrýchlejšie zatiaľ 10,19 v roku 2007. Vlani prišiel čerstvý štafetový víťaz z Pekingu Jamajčan Nesta Carter, ale žiaľ, fúkal protivietor, a bolo z toho 10,27 – proti takmer stene mínus 3,4 m/s. Počasie, smer a rýchlosť vetra, forma a najmä dostatok financií na kvalitného šprintéra – to sú všetko základné predpoklady. V tomto roku zabehli zatiaľ šprintéri tridsaťkrát 100 m pod 10 sekúnd. Nie je to veľa. Ale na dubnickom štadióne sa o to organizátori chcú pokúsiť. Štedrého sponzora ešte nenašli, šprintérov si vyberú krátko po berlínskom šampionáte. Divácka kulisa tiež môže pomôcť. Iba raz za rok, na atraktívnom mítingu na Slovensku, v nedeľu 6. septembra v Dubnici nad Váhom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.