Zrekonštruovaný historický štadión, na ktorom sa v už hitlerovskom Nemecku konali Olympijské hry v roku 1936, privítal svetový šampionát atlétov. Nie je vylúčené, že tak, ako sa vyše sedem desaťročí spomína na štyri zlaté medaily amerického šprintéra tmavej pleti Jesseho Owensa, bude svet spomínať na finálové šprinty Usaina Bolta z roku 2009.
Do Berlína prišiel Bolt v úlohe jasného favorita. Čakalo sa najmä na jeho súboj s najrýchlejším Američanom Tysonom Gayom. Najväčšie šprintérske esá súčasnosti sa vzájomnému duelu vyhýbali celú sezónu. Bežať mali nielen proti sebe. Mali atakovať svetový rekord. Štart finálového behu stovky, tradične naplánovaný na prvú nedeľu majstrovstiev, si podľa odhadov nenechala ujsť miliarda ľudí na Zemi.
Keď v pekinskom Vtáčom hniezde Bolt vypustil záver najkratšieho šprintu a napriek tomu zabehol neslýchaný čas 9,69 sekundy, vedelo sa, že má v nohách lepší čas. Očakávania celosvetovej verejnosti pred majstrovstvami sveta boli priam gigantické. V nedeľu 16. augusta sa ich sympatickému Jamajčanovi podarilo prekonať.
Asi najlepšie vyjadril pocity, ktoré zažívali masy športových fanúšikov sledujúcich preteky o najrýchlejšieho muža planéty, komentátor marockej televízie. Po štartovom výstrele zakričal: Bolt! Tyson! A keď bolo po pár sekundách a štyridsiatich metroch trate jasné, kto znova ujde zvyšku finalistov, kričal už len Booooolt! Po zastavení časomeru spustil Allah, Allah Allah Allaaah! Dokonale vystihol finále behu mužov na sto metrov. Časomer sa zastavil na čase 9 sekúnd a 58 stotín. Z vlastného svetového rekordu ukrojil Usain Bolt 11 stotín sekundy.
V globálnom ponímaní plynutia času naozaj zanedbateľný časový úsek. V ponímaní rekordu na sto metrov priepastné, neuveriteľné zlepšenie. Na porovnanie: trvalo pätnásť rokov (od roku 1968 do roku 1983), kým sa hodnota najlepšieho času posunula z 9,95 o dve stotiny sekundy na 9,93. Ďalších šestnásť, kým sa svetové maximum stlačilo na 9,79.
Tyson Gay dobehol v Berlíne ako druhý. Získal striebornú medailu za čas 9,71 sekundy. Nikto iný okrem Bolta rýchlejšie nebežal. Nikdy. Pred OH v Čine by bol Gayov čas svetovým rekordom. V Berlíne znamenal fantastický americký rekord porážku rozdielom triedy. Lebo trinásť stotín sekundy v behu na sto metrov sa inak označiť nedá.
.šoumen Bolt
Bolt priniesol do sveta šprintérov revolúciu. Nie jednu, prinajmenšom dve. Po rokoch, keď boli najrýchlejšími šprintérmi nízki, no svalnatí atléti využívajúci fyzickú silu a nízke ťažisko na vyvinutie maximálnej rýchlosti, postavil tento predpoklad na hlavu vysoký štíhly atlét. A odsúdil malých polokulturistov do úlohy štatistov. Dlhonohý Bolt dokázal, že byť vysoký neznamená nemať šancu v krátkom šprinte. Práve naopak. Na dĺžku jeho kroku nestačí borcom s nízkym ťažiskom žiadna sila ani extra svalová hmota.
Druhou revolúciou je Usainova šou. Keď doteraz televízna kamera predstavovala účastníkov finále v detailných záberoch krátko pred zakľaknutím do blokov, na obrazovkách bolo možné vidieť maximálne sústredenie, vzývanie nebies, mrmlané zaklínadlá, prípadne stav, aký sa označuje slovným spojením „krvi by sa mu nedorezal“. Usain Bolt? Vtipkuje, obzerá sám seba na obrovskej štadiónovej obrazovke, ukazuje kamere gestá a baví sa komunikáciou s nadšeným publikom. Akoby ho o pár sekúnd nečakal najdôležitejší beh života.
Nikde nie je napísané, že na olympiáde v Londýne bude vedľa seba stáť šesť chlapov nad 190 centimetrov (Bolt má 196 centimetrov) vystrájajúcich pred výstrelom zo štartovacej pištole. Už v Berlíne však bolo možné u niektorých Boltových súperov vidieť väčšie uvoľnenie. Asafa Powell, inokedy stoicky sústredený jamajský krajan svetového rekordéra, si pri predstavovaní prelepil ústa nálepkou s číslom dráhy, v ktorej štartoval. Malý krok pre Powella, možno veľký skok pre družinu najrýchlejších šprintérov.
O Boltových 9,58 sekundy sa ešte dlho bude veľa hovoriť. Možno dlhšie, ako o druhom svetovom rekorde, ktorý Usain v Berlíne prekonal. O štyri dni a tri rozbehy neskôr sa postavil na finálový beh na 200 metrov. Aj na tejto trati v Pekingu prekonal zdanlivo neprekonateľný rekord Michaela Johnsona a nastavil jeho hodnotu na 19,30 sekundy.
Napriek slovám o únave deň pred svojimi dvadsiatymi tretími narodeninami vedeli všetci súperi už pri vybiehaní zo zákruty po sto metroch, že sa mu môžu akurát tak z diaľky pozerať na štartové číslo 656 pripnuté na chrbte. Na méte 150 metrov sa zdalo, že sedmička prenasledovateľov zastala, alebo prinajmenšom pribrzdila. A Bolt sa práve rozbehol. Natiahol krok a neponechal nič na náhodu. Druhýkrát skresal z vlastného svetového maxima jedenásť stotín sekundy. Akoby to mal tak po celý čas naplánované.
Po Berlíne vieme lepšie ako po olympiáde v Pekingu, čoho je Usain Bolt schopný. Je schopný prísť na preteky, ktoré sleduje celý svet, v najlepšej kondícii. S túžbou uchvátiť, zaskočiť, nadchnúť čo najviac obyvateľov planéty. Už teraz je najlepším šprintérom, aký si kedy obul tretry. Chce sa stať globálnou legendou. Je na dobrej ceste.
.kauza Caster Semenyaová
Berlín riešil aj jednu takmer neuveriteľnú kauzu. Majsterkou sveta na osemsto metrov v disciplíne, kde sa slovenská rekordérka Lucia Klocová prebojovala do semifinále, sa stala osemnásťročná Caster Semenyaová z Juhoafrickej republiky. Vo finále zabehla čas 1 minúta 55,45 sekundy. Ostatné finalistky dobehli o vyše dve a pol sekundy za ňou. Priepastný rozdiel. Semenyaová sa razom stala po rokoch prvou bežkyňou, ktorá môže ohroziť bradatý rekord Jarmily Kratochvílovej.
Iba pred rokom Semenyaová súťažila na majstrovstvách sveta juniorov, no na tej istej trati sa nedostala časom nad dve minúty ani z rozbehov. Až na juniorských majstrovstvách svojej krajiny v tomto roku zabehla čas pod 1:57, zlepšila sa o obdivuhodné štyri sekundy. Na Majstrovstvách sveta nemala počas dvoch finálových okruhov konkurenciu.
Pochybnosti vyvoláva Semenyaovej fyzický zjav. Caster má hrubší hlas, chĺpky na tvári a svaly pripomínajúce skôr chlapca ako ženu. Medzinárodná atletická federácia dokonca nariadila testy na určenie pohlavia. Sú zdĺhavé, komplikované a zahŕňajú skúmanie gynekológom, psychológom aj odborníkom na určenie pohlavia. Spôsob, akým federácia postupuje, je kritizovaný z každej strany. Na výsledok testov čaká nielen atletická komunita.
.berlín, Berlín
Zúžiť atletický šampionát na dve osobnosti by bolo neférové k ostatným jeho hviezdam a hviezdičkám. Berlín priniesol nečakané triumfy aj šokujúce osobné tragédie. Športové, samozrejme. Asi najväčšou z nich bola postihnutá fenomenálna ruská skokanka o žrdi Jelena Isinbajevová.
Krásna a bezkonkurenčne najlepšia majsterka dlhej tyče je pri každých pretekoch, na ktoré nastúpi, takou favoritkou na zlato, ako vo svojich najlepších časoch legendárny Sergej Bubka. V Berlíne neskočila svoju základnú výšku a zostala bez medaily. Jelena, ktorá skáče na atletických mítingoch svetové rekordy takpovediac na objednávku, si do vitríny cenný kov z MS neodloží.
O drámu so šťastným koncom pre domácich divákov (ktorých, mimochodom, nechodilo na Olympijský štadión zďaleka toľko, koľko si organizátori želali) sa starali nemeckí atléti. Hod oštepom žien mal byť súbojom Češky Barbory Špotákovej s Ruskou Abakumovovou. Odveta za Peking, kde Bára posledným pokusom získala zlatú medailu. Ruska prišla na modrý tartan nabudená, v kvalifikácii hodila najdlhší pokus histórie kvalifikácií.
Vo finále bolo všetko inak. Prvým pokusom vypálila favoritkám rybník nemecká veteránka, 37-ročná Steffi Neriusová – pre ktorú boli majstrovstvá rozlúčkovým veľkým podujatím. Špotákovej zostalo striebro, Akumovová brala prekvapivo až bronzovú medailu.
Berlínske publikum pobláznil aj Robert Harting. Diskár v poslednej sérii o dvadsaťosem centimetrov prekonal dovtedajšieho suveréna Poliaka Malachowského a rozburácal tribúny. Ďalšiu dávku drámy si užili finalisti behu mužov na 110 metrov cez prekážky. Cieľovú čiaru preťali traja zdanlivo v jednom momente. Medaily musela rozdeliť až cieľová fotografia. Zlatú udelila Ryanovi Brathwaitovi z Barbadosu, americké duo prekážkarov Trammel a Payne si rozdelilo zvyšné kovy.
Až do dopísania tohto článku sa Slovákom boje o medaily vyhýbali. Do finále postúpili v trojskoku Velďáková (8.) aj Vaľukevič (12.), kladivár Charfreitag (10.), chodec Tóth dopochodoval na slušnom deviatom mieste. V predštartových rozhovoroch vo verejnoprávnej televízii naši reprezentanti často skloňovali zranenia, ktoré ich sprevádzali sezónou.
Aj preto boli umiestnenia okolo desiateho miesta asi maximom, ktoré v súčasnosti slovenskí atléti vo svojich disciplínach reálne mohli dosiahnuť. Najväčšou nádejou na najlepšie umiestnenie bola Martina Hrašnová vo vrhu kladivom. Finále bolo na programe v sobotu.
Po Boltovom Berlíne budú mať atléti dva roky pauzu. Najbližšie majstrovstvá sveta budú v roku 2011 v Južnej Kórei. A o rok po nich olympiáda v Londýne.
Autor je bývalý športový novinár
Do Berlína prišiel Bolt v úlohe jasného favorita. Čakalo sa najmä na jeho súboj s najrýchlejším Američanom Tysonom Gayom. Najväčšie šprintérske esá súčasnosti sa vzájomnému duelu vyhýbali celú sezónu. Bežať mali nielen proti sebe. Mali atakovať svetový rekord. Štart finálového behu stovky, tradične naplánovaný na prvú nedeľu majstrovstiev, si podľa odhadov nenechala ujsť miliarda ľudí na Zemi.
Keď v pekinskom Vtáčom hniezde Bolt vypustil záver najkratšieho šprintu a napriek tomu zabehol neslýchaný čas 9,69 sekundy, vedelo sa, že má v nohách lepší čas. Očakávania celosvetovej verejnosti pred majstrovstvami sveta boli priam gigantické. V nedeľu 16. augusta sa ich sympatickému Jamajčanovi podarilo prekonať.
Asi najlepšie vyjadril pocity, ktoré zažívali masy športových fanúšikov sledujúcich preteky o najrýchlejšieho muža planéty, komentátor marockej televízie. Po štartovom výstrele zakričal: Bolt! Tyson! A keď bolo po pár sekundách a štyridsiatich metroch trate jasné, kto znova ujde zvyšku finalistov, kričal už len Booooolt! Po zastavení časomeru spustil Allah, Allah Allah Allaaah! Dokonale vystihol finále behu mužov na sto metrov. Časomer sa zastavil na čase 9 sekúnd a 58 stotín. Z vlastného svetového rekordu ukrojil Usain Bolt 11 stotín sekundy.
V globálnom ponímaní plynutia času naozaj zanedbateľný časový úsek. V ponímaní rekordu na sto metrov priepastné, neuveriteľné zlepšenie. Na porovnanie: trvalo pätnásť rokov (od roku 1968 do roku 1983), kým sa hodnota najlepšieho času posunula z 9,95 o dve stotiny sekundy na 9,93. Ďalších šestnásť, kým sa svetové maximum stlačilo na 9,79.
Tyson Gay dobehol v Berlíne ako druhý. Získal striebornú medailu za čas 9,71 sekundy. Nikto iný okrem Bolta rýchlejšie nebežal. Nikdy. Pred OH v Čine by bol Gayov čas svetovým rekordom. V Berlíne znamenal fantastický americký rekord porážku rozdielom triedy. Lebo trinásť stotín sekundy v behu na sto metrov sa inak označiť nedá.
.šoumen Bolt
Bolt priniesol do sveta šprintérov revolúciu. Nie jednu, prinajmenšom dve. Po rokoch, keď boli najrýchlejšími šprintérmi nízki, no svalnatí atléti využívajúci fyzickú silu a nízke ťažisko na vyvinutie maximálnej rýchlosti, postavil tento predpoklad na hlavu vysoký štíhly atlét. A odsúdil malých polokulturistov do úlohy štatistov. Dlhonohý Bolt dokázal, že byť vysoký neznamená nemať šancu v krátkom šprinte. Práve naopak. Na dĺžku jeho kroku nestačí borcom s nízkym ťažiskom žiadna sila ani extra svalová hmota.
Druhou revolúciou je Usainova šou. Keď doteraz televízna kamera predstavovala účastníkov finále v detailných záberoch krátko pred zakľaknutím do blokov, na obrazovkách bolo možné vidieť maximálne sústredenie, vzývanie nebies, mrmlané zaklínadlá, prípadne stav, aký sa označuje slovným spojením „krvi by sa mu nedorezal“. Usain Bolt? Vtipkuje, obzerá sám seba na obrovskej štadiónovej obrazovke, ukazuje kamere gestá a baví sa komunikáciou s nadšeným publikom. Akoby ho o pár sekúnd nečakal najdôležitejší beh života.
Nikde nie je napísané, že na olympiáde v Londýne bude vedľa seba stáť šesť chlapov nad 190 centimetrov (Bolt má 196 centimetrov) vystrájajúcich pred výstrelom zo štartovacej pištole. Už v Berlíne však bolo možné u niektorých Boltových súperov vidieť väčšie uvoľnenie. Asafa Powell, inokedy stoicky sústredený jamajský krajan svetového rekordéra, si pri predstavovaní prelepil ústa nálepkou s číslom dráhy, v ktorej štartoval. Malý krok pre Powella, možno veľký skok pre družinu najrýchlejších šprintérov.
O Boltových 9,58 sekundy sa ešte dlho bude veľa hovoriť. Možno dlhšie, ako o druhom svetovom rekorde, ktorý Usain v Berlíne prekonal. O štyri dni a tri rozbehy neskôr sa postavil na finálový beh na 200 metrov. Aj na tejto trati v Pekingu prekonal zdanlivo neprekonateľný rekord Michaela Johnsona a nastavil jeho hodnotu na 19,30 sekundy.
Napriek slovám o únave deň pred svojimi dvadsiatymi tretími narodeninami vedeli všetci súperi už pri vybiehaní zo zákruty po sto metroch, že sa mu môžu akurát tak z diaľky pozerať na štartové číslo 656 pripnuté na chrbte. Na méte 150 metrov sa zdalo, že sedmička prenasledovateľov zastala, alebo prinajmenšom pribrzdila. A Bolt sa práve rozbehol. Natiahol krok a neponechal nič na náhodu. Druhýkrát skresal z vlastného svetového maxima jedenásť stotín sekundy. Akoby to mal tak po celý čas naplánované.
Po Berlíne vieme lepšie ako po olympiáde v Pekingu, čoho je Usain Bolt schopný. Je schopný prísť na preteky, ktoré sleduje celý svet, v najlepšej kondícii. S túžbou uchvátiť, zaskočiť, nadchnúť čo najviac obyvateľov planéty. Už teraz je najlepším šprintérom, aký si kedy obul tretry. Chce sa stať globálnou legendou. Je na dobrej ceste.
.kauza Caster Semenyaová
Berlín riešil aj jednu takmer neuveriteľnú kauzu. Majsterkou sveta na osemsto metrov v disciplíne, kde sa slovenská rekordérka Lucia Klocová prebojovala do semifinále, sa stala osemnásťročná Caster Semenyaová z Juhoafrickej republiky. Vo finále zabehla čas 1 minúta 55,45 sekundy. Ostatné finalistky dobehli o vyše dve a pol sekundy za ňou. Priepastný rozdiel. Semenyaová sa razom stala po rokoch prvou bežkyňou, ktorá môže ohroziť bradatý rekord Jarmily Kratochvílovej.
Iba pred rokom Semenyaová súťažila na majstrovstvách sveta juniorov, no na tej istej trati sa nedostala časom nad dve minúty ani z rozbehov. Až na juniorských majstrovstvách svojej krajiny v tomto roku zabehla čas pod 1:57, zlepšila sa o obdivuhodné štyri sekundy. Na Majstrovstvách sveta nemala počas dvoch finálových okruhov konkurenciu.
Pochybnosti vyvoláva Semenyaovej fyzický zjav. Caster má hrubší hlas, chĺpky na tvári a svaly pripomínajúce skôr chlapca ako ženu. Medzinárodná atletická federácia dokonca nariadila testy na určenie pohlavia. Sú zdĺhavé, komplikované a zahŕňajú skúmanie gynekológom, psychológom aj odborníkom na určenie pohlavia. Spôsob, akým federácia postupuje, je kritizovaný z každej strany. Na výsledok testov čaká nielen atletická komunita.
.berlín, Berlín
Zúžiť atletický šampionát na dve osobnosti by bolo neférové k ostatným jeho hviezdam a hviezdičkám. Berlín priniesol nečakané triumfy aj šokujúce osobné tragédie. Športové, samozrejme. Asi najväčšou z nich bola postihnutá fenomenálna ruská skokanka o žrdi Jelena Isinbajevová.
Krásna a bezkonkurenčne najlepšia majsterka dlhej tyče je pri každých pretekoch, na ktoré nastúpi, takou favoritkou na zlato, ako vo svojich najlepších časoch legendárny Sergej Bubka. V Berlíne neskočila svoju základnú výšku a zostala bez medaily. Jelena, ktorá skáče na atletických mítingoch svetové rekordy takpovediac na objednávku, si do vitríny cenný kov z MS neodloží.
O drámu so šťastným koncom pre domácich divákov (ktorých, mimochodom, nechodilo na Olympijský štadión zďaleka toľko, koľko si organizátori želali) sa starali nemeckí atléti. Hod oštepom žien mal byť súbojom Češky Barbory Špotákovej s Ruskou Abakumovovou. Odveta za Peking, kde Bára posledným pokusom získala zlatú medailu. Ruska prišla na modrý tartan nabudená, v kvalifikácii hodila najdlhší pokus histórie kvalifikácií.
Vo finále bolo všetko inak. Prvým pokusom vypálila favoritkám rybník nemecká veteránka, 37-ročná Steffi Neriusová – pre ktorú boli majstrovstvá rozlúčkovým veľkým podujatím. Špotákovej zostalo striebro, Akumovová brala prekvapivo až bronzovú medailu.
Berlínske publikum pobláznil aj Robert Harting. Diskár v poslednej sérii o dvadsaťosem centimetrov prekonal dovtedajšieho suveréna Poliaka Malachowského a rozburácal tribúny. Ďalšiu dávku drámy si užili finalisti behu mužov na 110 metrov cez prekážky. Cieľovú čiaru preťali traja zdanlivo v jednom momente. Medaily musela rozdeliť až cieľová fotografia. Zlatú udelila Ryanovi Brathwaitovi z Barbadosu, americké duo prekážkarov Trammel a Payne si rozdelilo zvyšné kovy.
Až do dopísania tohto článku sa Slovákom boje o medaily vyhýbali. Do finále postúpili v trojskoku Velďáková (8.) aj Vaľukevič (12.), kladivár Charfreitag (10.), chodec Tóth dopochodoval na slušnom deviatom mieste. V predštartových rozhovoroch vo verejnoprávnej televízii naši reprezentanti často skloňovali zranenia, ktoré ich sprevádzali sezónou.
Aj preto boli umiestnenia okolo desiateho miesta asi maximom, ktoré v súčasnosti slovenskí atléti vo svojich disciplínach reálne mohli dosiahnuť. Najväčšou nádejou na najlepšie umiestnenie bola Martina Hrašnová vo vrhu kladivom. Finále bolo na programe v sobotu.
Po Boltovom Berlíne budú mať atléti dva roky pauzu. Najbližšie majstrovstvá sveta budú v roku 2011 v Južnej Kórei. A o rok po nich olympiáda v Londýne.
Autor je bývalý športový novinár
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.