Dilema rozdeleného mesta

.o piatej premiér Fico vyhlási, že návštevu prezidenta Sólyoma bude Slovensko považovať za porušenie medzinárodného práva. Na most prichádzajú vozidlá polície a Zboru pre ochranu verejných činiteľov, na čele s generálom Packom. Niektorí to považujú za znamenie, iní šíria poplašné správy. Vraj Sólyom ani nepríde. A ak áno, tak ho nepustia na územie Slovenska, „otočia“ ho v strede mosta, alebo na parkovisku pred ním. Potom sa začne šíriť správa, že provizórna tlačová beseda hlavy Maďarska sa uskutoční pri pomníku na maďarskej strane, takže štáby sa dajú do pohybu, utekajú cez most. Onedlho sa sklamane vracajú – keď vtom sa objaví László Sólyom. Pokojne kráča so svojou ochrankou, v strede mosta zastane a povie. „Jednak som právnikom, potom som prezidentom európskej krajiny, a preto nemienim porušiť medzinárodné právo.“
V Komárne je pri soche medzitým niekoľko stoviek ľudí. Nad hlavami sa objavujú transparenty miestnych „matičiarov“ a „eseneskárov“. Môžu mať vážny strach zo straty svojho územia a histórie, hoci im ho nikto neberie. Tí naši Maďari si z nich strieľajú; „Dvíhaj vyššie ten transparent,“ povzbudzujú zjavne unavených Slovákov a dodajú: „Však máš za to zaplatené!“ „Azda mám právo na svoj názor“ odvetí muž v stredných rokoch, ale transparent dvíha len kvôli fotografii. Ako keby im chýbala istota či presvedčenie.
Za kordónom sa staršia Slovenka skrýva za ručne vyhotovený minitransparent. Jeho text sa začína výzvou „Maďari, choďte preč zo Slovenska!“ a pokračuje tým, že „svätý Štefan bol vrah“ a touto logikou vyvodzuje názor, že „My, Slováci, máme svojich svätých“, a to v osobe svätého Gorazda. Takže slová rečníkov, že svätý Štefan panoval Maďarom aj Slovákom, nedopadajú na úrodnú pôdu. Chlapík s maďarskou vlajkou medzitým hovorí okolostojacim, aby sa nenechali vyprovokovať. Slávnostný akt prebieha obvyklým spôsobom, sochu posvätia aj zástupcovia rímskokatolíckej a reformovanej cirkvi.
Akciu zavŕšil koncert skupiny Ghýmes. Spevák Tamás Szarka medzi dvomi skladbami stihol poznamenať: „Teraz mám naozaj pocit, že nám tu na Slovensku pripravujú rezerváciu. Budeme slobodní až vtedy, keď nás budú mať radi.“ A hrali do neskorého večera.