Tour je mŕtva, skonala po 104-roch rokoch. Preteky sú v ruinách, súťaž treba zastaviť, aspoň na pár rokov a cyklistiku treba vyradiť z olympijských hier.
To všetko sú reakcie športového sveta na škandalózny priebeh Tour de France, jednej z najťažších a najzaujímavejších športových súťaží planéty. Noviny i televízie svoj radikalizmus podporili aj činmi: niektoré prestali o pretekoch informovať, iné spravodajstvo obmedzili na stručné výsledky a krátke zábery. A odchádzajú aj sponzori.
A predsa to nebude také jednoduché. Pre francúzskeho prezidenta Sarkozyho by „júl bez Tour de France nebol júlom“ (prevažne ľavicové médiá o tom tvrdia, že vo Francúzsku je Tour de France prevažne pravicovou záležitosťou, preto vraj tá podpora zo strany pravicovej vlády). Nebude to však iba v politike. Aj záujem európskej verejnosti zostáva obrovský. Napriek tomu, že vlaňajšie preteky sa tiež skončili dopingovou aférou a diskvalifikáciou víťazného Američana Landisa, tohtoročné otvorenie vo Veľkej Británii a aj ďalšie etapy pretekov sledovalo opäť rekordné množstvo ľudí. Očakávali azda, že to bude s dopingom iné?
Ak áno, museli zažiť veľké sklamanie. Dopingových afér bolo tento rok niekoľko, a opäť zasiahli mužov na popredných miestach. Nemec Sinkewitz, Kazach Vinokurov, Talian Moreni a samozrejme muž v žltom tričku, Dán Rasmussen, sa ocitli na čiernej listine. Nie sú však títo všetci iba špičkou ľadovca? Nemajú problémy s dopingom v skutočnosti aj ostatní, ktorým sa len nedarí prebojovať sa na čelo? Podľa niektorých je doping súčasťou cyklistickej kultúry aj preto, že nadľudské výkony, aké podávajú špičkoví závodníci, nemožno dosiahnuť prirodzenými prostriedkami. Práve preto sa ozývajú hlasy na väčšiu očistu pretekov či dokonca celého športu.
Je však možné, že verejnosť sklamaná nie je. Tri štvrtiny opýtaných pochybujú o čestnosti pretekárov – a napriek tomu Tour de France sledujú a fandia jej. Dôležitejšou správou ako postoje širokej verejnosti sú preto tento rok postoje organizátorov (viac kontroly a väčšie množstvo prichytených a vylúčených pretekárov) a najmä postoje sponzorov. Vedúceho pretekára Rasmussena stiahol z pretekov jeho vlastný tím, a to základe tlaku sponzora, holandskej banky Rabobank. A stiahol ho pre stratu dôvery, hoci na samotných pretekoch mu doping nezistili... Po dopingu Taliana Moreniho zasa jeho tím Cofidis stiahol aj všetkých ostatných pretekárov. Svoje pochybnosti o pokračovaní sponzoringu vyslovili aj ďalší sponzori, od T-mobile až po Adidas (francúzski sponzori podporujúci najmä organizátorov zatiaľ zostávajú pretekom verní).
Keďže cyklistika nevyberá vstupné, je od priazne sponzorov závislá viac ako iné športy. Šanca na čestnejšie preteky je teda v rukách tých, ktoré cyklistom a ich tímom rok čo rok vypisujú bohaté šeky. Zaujímavá výzva.
.daniel Bútora
To všetko sú reakcie športového sveta na škandalózny priebeh Tour de France, jednej z najťažších a najzaujímavejších športových súťaží planéty. Noviny i televízie svoj radikalizmus podporili aj činmi: niektoré prestali o pretekoch informovať, iné spravodajstvo obmedzili na stručné výsledky a krátke zábery. A odchádzajú aj sponzori.
A predsa to nebude také jednoduché. Pre francúzskeho prezidenta Sarkozyho by „júl bez Tour de France nebol júlom“ (prevažne ľavicové médiá o tom tvrdia, že vo Francúzsku je Tour de France prevažne pravicovou záležitosťou, preto vraj tá podpora zo strany pravicovej vlády). Nebude to však iba v politike. Aj záujem európskej verejnosti zostáva obrovský. Napriek tomu, že vlaňajšie preteky sa tiež skončili dopingovou aférou a diskvalifikáciou víťazného Američana Landisa, tohtoročné otvorenie vo Veľkej Británii a aj ďalšie etapy pretekov sledovalo opäť rekordné množstvo ľudí. Očakávali azda, že to bude s dopingom iné?
Ak áno, museli zažiť veľké sklamanie. Dopingových afér bolo tento rok niekoľko, a opäť zasiahli mužov na popredných miestach. Nemec Sinkewitz, Kazach Vinokurov, Talian Moreni a samozrejme muž v žltom tričku, Dán Rasmussen, sa ocitli na čiernej listine. Nie sú však títo všetci iba špičkou ľadovca? Nemajú problémy s dopingom v skutočnosti aj ostatní, ktorým sa len nedarí prebojovať sa na čelo? Podľa niektorých je doping súčasťou cyklistickej kultúry aj preto, že nadľudské výkony, aké podávajú špičkoví závodníci, nemožno dosiahnuť prirodzenými prostriedkami. Práve preto sa ozývajú hlasy na väčšiu očistu pretekov či dokonca celého športu.
Je však možné, že verejnosť sklamaná nie je. Tri štvrtiny opýtaných pochybujú o čestnosti pretekárov – a napriek tomu Tour de France sledujú a fandia jej. Dôležitejšou správou ako postoje širokej verejnosti sú preto tento rok postoje organizátorov (viac kontroly a väčšie množstvo prichytených a vylúčených pretekárov) a najmä postoje sponzorov. Vedúceho pretekára Rasmussena stiahol z pretekov jeho vlastný tím, a to základe tlaku sponzora, holandskej banky Rabobank. A stiahol ho pre stratu dôvery, hoci na samotných pretekoch mu doping nezistili... Po dopingu Taliana Moreniho zasa jeho tím Cofidis stiahol aj všetkých ostatných pretekárov. Svoje pochybnosti o pokračovaní sponzoringu vyslovili aj ďalší sponzori, od T-mobile až po Adidas (francúzski sponzori podporujúci najmä organizátorov zatiaľ zostávajú pretekom verní).
Keďže cyklistika nevyberá vstupné, je od priazne sponzorov závislá viac ako iné športy. Šanca na čestnejšie preteky je teda v rukách tých, ktoré cyklistom a ich tímom rok čo rok vypisujú bohaté šeky. Zaujímavá výzva.
.daniel Bútora
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.