KNIHA Dušan Šimko: Gubbio Edition Ryba, 2009
„Nieto tej sily, ktorá by vedela zničiť spomínanie potomkov.“ Tak rozmýšľa Tony Polgár. Z Ameriky sa vrátil do rodných Košíc, aby tu hľadal stopy svojich predkov, do života ktorých fatálne zasiahol holokaust. Kniha poviedok Dušana Šimka, v Bazileji žijúceho spisovateľa, autora (okrem iného) výborného Esterházyho lokaja (2000) je pokusom o spomínanie. Tematicky ju vymedzuje podnadpis Kniha udavačov. To na nich Dušan Šimko spomína. Je to zaujímavé, dôležité a ťaživé spomínanie. Najsilnejšie je vtedy, keď sa prelína s autorovým príbehom (poviedka Spolužiak), či s reáliami, ktoré sú mu dobre známe (Lekár, čiastočne aj Majiteľ železiarstva). Poviedka Študent, opisujúca pôsobenie gestapa v neutrálnom Švajčiarsku, je trochu zdĺhavá, v posledných dvoch poviedkach (Agent a Spisovateľ) akoby prevažoval (chvályhodný) didaktický zámer nad literatúrou. Škoda, že Gubbio netvoria len prvé tri poviedky. Kniha by bola zaostrenejšia a silnejšia. Napriek tomuto edičnému nedostatku ide o pozoruhodnú knihu naznačujúcu anatómiu udavačstva, ktorému sa darí v každom čase a v každom režime. Raz je spôsobené vychytralosťou, inokedy strachom či vlastnými komplexami. Aj udavači z presvedčenia sa v dejinách nájdu. Dušan Šimko píše prostým, zbytočnými ornamentmi nezaťaženým, zrozumiteľným jazykom, čo svedčí o veľkom spisovateľskom majstrovstve. Ak nemáte veľa voľného času, prečítajte si z Gubbia prvé tri poviedky. Stoja za to.
.jk
ANTIKNIHA Iva Kučerová: Loviť alebo nebyť Motýľ, 2009.
Iva Kučerová sama seba predstavuje ako reklamnú textárku, blogerku, priateľku a v neposlednom rade ako autorku nového románu o ženách, láske a mestskom živote, ktorý vychádzal postupne na známom blogu. Tri priateľky, takmer tridsiatničky, žijú normálnym, ale podľa nich nie úplne naplneným životom. Tí, ktorí by sa mali postarať o ich šťastie, sú buď zadaní, ženatí, nepodarení, workoholici či jednoducho nespĺňajú „nenáročné“ kritériá. Vydatá Mima, nymfomanka Kaťa a Bety zúfalo túžiaca po pravej láske, nápadne pripomínajú americký Sex And The City, ale na jeho originalitu ešte nedospeli. Román, ak sa to vôbec dá tak nazvať, je rozdelený na tri knihy (v jednom), ktoré na seba nadväzujú. Autorka, rovnako ako mnohí iní autori, zabudla na to, že úvodné kapitoly sú dôležitým, ak nie kľúčovým faktorom prinášajúcim chuť otočiť aj stopäťdesiatu stranu. Ťažkopádne vety, občasné chyby (!) a plochý obraz modernej ženy túžiacej po láske nie sú práve to, čo vedie príbeh na cestu bestselleru. Hlavná hrdinka je priehľadná a aj napriek zápletkám odpútavajúcim pozornosť od polovice príbehu vieme, ako sa všetko skončí. Príbeh má niekoľko svetlých momentov, občasný pocit spolupatričnosti s hlavnou hrdinkou miestami pochytí nejednu čitateľku, no extra premýšľať nemusíme. Nechajme sa len žensky unášať tým, čo nám kniha ponúka. Ale po ktorú stranu nás vlastne tá ponuka bude baviť?
.lucia Kulihová
KNIHA Ryszard Legutko: Ošklivost demokracie a jiné eseje, CDK Brno, 2009
Poľského filozofa a politika konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť Ryszarda Legutka pozná na Slovensku možno desiatka intelektuálov. Je to chyba a veľká strata. Dôkazom je práve vydaná zbierka esejí v českom preklade. Legutko sa v nej predstavuje ako prenikavý pozorovateľ, vtipný a trefný komentátor, ktorý má napríklad v porovnaní s Adamom Michnikom podstatne odlišný názor na moderné poľské dejiny. A zďaleka nielen na ne. V eseji Anti-Kundera vydanej ešte v roku 1985 Legutko z komunistického Poľska vedie spor s americkým židovským publicistom Normanom Podhoretzom, ktorému vysvetľuje, že údiv nad ľavicovými sklonmi českého spisovateľa nie je namieste. Veď Kunderovo dielo, najmä román Neznesiteľná ľahkosť bytia, z neho robia nielen protikonzervatívneho, ale otvorene ľavicového autora. Odhaľuje jeho povrchnosť, falošný pohľad na komunizmus, čitateľ v roku 2009 to môže čítať ako aktuálnu esej k nedávnym zisteniam. Ale Legutko je fascinujúci aj pri ďalších témach, či už ako platónovský kritik demokracie, ľavicového liberalizmu, alebo komentátor vojny s terorizmom. Osobitnú zmienku si zaslúži jeho esej o feminizme, ktorá nedávno vyšla aj v slovenskom preklade v revue Impulz. Vrcholom zbierky esejí, zostavenej Maciejom Ruczajom, ktorý v minulosti prispieval aj do .týždňa, je však Esej o poľskej duši, ktorá v origináli vyšla len minulý rok. Legutko píše o prerušených dejinách, strate Ľvova a Vilniusu, zničenej Varšave, barbarstve komunizmu a vôbec, pamäti národa. Zbierka esejí – ako máločo iné – čitateľovi predstaví, ako vyzerá poľská konzervatívna elita.
.jd
„Nieto tej sily, ktorá by vedela zničiť spomínanie potomkov.“ Tak rozmýšľa Tony Polgár. Z Ameriky sa vrátil do rodných Košíc, aby tu hľadal stopy svojich predkov, do života ktorých fatálne zasiahol holokaust. Kniha poviedok Dušana Šimka, v Bazileji žijúceho spisovateľa, autora (okrem iného) výborného Esterházyho lokaja (2000) je pokusom o spomínanie. Tematicky ju vymedzuje podnadpis Kniha udavačov. To na nich Dušan Šimko spomína. Je to zaujímavé, dôležité a ťaživé spomínanie. Najsilnejšie je vtedy, keď sa prelína s autorovým príbehom (poviedka Spolužiak), či s reáliami, ktoré sú mu dobre známe (Lekár, čiastočne aj Majiteľ železiarstva). Poviedka Študent, opisujúca pôsobenie gestapa v neutrálnom Švajčiarsku, je trochu zdĺhavá, v posledných dvoch poviedkach (Agent a Spisovateľ) akoby prevažoval (chvályhodný) didaktický zámer nad literatúrou. Škoda, že Gubbio netvoria len prvé tri poviedky. Kniha by bola zaostrenejšia a silnejšia. Napriek tomuto edičnému nedostatku ide o pozoruhodnú knihu naznačujúcu anatómiu udavačstva, ktorému sa darí v každom čase a v každom režime. Raz je spôsobené vychytralosťou, inokedy strachom či vlastnými komplexami. Aj udavači z presvedčenia sa v dejinách nájdu. Dušan Šimko píše prostým, zbytočnými ornamentmi nezaťaženým, zrozumiteľným jazykom, čo svedčí o veľkom spisovateľskom majstrovstve. Ak nemáte veľa voľného času, prečítajte si z Gubbia prvé tri poviedky. Stoja za to.
.jk
ANTIKNIHA Iva Kučerová: Loviť alebo nebyť Motýľ, 2009.
Iva Kučerová sama seba predstavuje ako reklamnú textárku, blogerku, priateľku a v neposlednom rade ako autorku nového románu o ženách, láske a mestskom živote, ktorý vychádzal postupne na známom blogu. Tri priateľky, takmer tridsiatničky, žijú normálnym, ale podľa nich nie úplne naplneným životom. Tí, ktorí by sa mali postarať o ich šťastie, sú buď zadaní, ženatí, nepodarení, workoholici či jednoducho nespĺňajú „nenáročné“ kritériá. Vydatá Mima, nymfomanka Kaťa a Bety zúfalo túžiaca po pravej láske, nápadne pripomínajú americký Sex And The City, ale na jeho originalitu ešte nedospeli. Román, ak sa to vôbec dá tak nazvať, je rozdelený na tri knihy (v jednom), ktoré na seba nadväzujú. Autorka, rovnako ako mnohí iní autori, zabudla na to, že úvodné kapitoly sú dôležitým, ak nie kľúčovým faktorom prinášajúcim chuť otočiť aj stopäťdesiatu stranu. Ťažkopádne vety, občasné chyby (!) a plochý obraz modernej ženy túžiacej po láske nie sú práve to, čo vedie príbeh na cestu bestselleru. Hlavná hrdinka je priehľadná a aj napriek zápletkám odpútavajúcim pozornosť od polovice príbehu vieme, ako sa všetko skončí. Príbeh má niekoľko svetlých momentov, občasný pocit spolupatričnosti s hlavnou hrdinkou miestami pochytí nejednu čitateľku, no extra premýšľať nemusíme. Nechajme sa len žensky unášať tým, čo nám kniha ponúka. Ale po ktorú stranu nás vlastne tá ponuka bude baviť?
.lucia Kulihová
KNIHA Ryszard Legutko: Ošklivost demokracie a jiné eseje, CDK Brno, 2009
Poľského filozofa a politika konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť Ryszarda Legutka pozná na Slovensku možno desiatka intelektuálov. Je to chyba a veľká strata. Dôkazom je práve vydaná zbierka esejí v českom preklade. Legutko sa v nej predstavuje ako prenikavý pozorovateľ, vtipný a trefný komentátor, ktorý má napríklad v porovnaní s Adamom Michnikom podstatne odlišný názor na moderné poľské dejiny. A zďaleka nielen na ne. V eseji Anti-Kundera vydanej ešte v roku 1985 Legutko z komunistického Poľska vedie spor s americkým židovským publicistom Normanom Podhoretzom, ktorému vysvetľuje, že údiv nad ľavicovými sklonmi českého spisovateľa nie je namieste. Veď Kunderovo dielo, najmä román Neznesiteľná ľahkosť bytia, z neho robia nielen protikonzervatívneho, ale otvorene ľavicového autora. Odhaľuje jeho povrchnosť, falošný pohľad na komunizmus, čitateľ v roku 2009 to môže čítať ako aktuálnu esej k nedávnym zisteniam. Ale Legutko je fascinujúci aj pri ďalších témach, či už ako platónovský kritik demokracie, ľavicového liberalizmu, alebo komentátor vojny s terorizmom. Osobitnú zmienku si zaslúži jeho esej o feminizme, ktorá nedávno vyšla aj v slovenskom preklade v revue Impulz. Vrcholom zbierky esejí, zostavenej Maciejom Ruczajom, ktorý v minulosti prispieval aj do .týždňa, je však Esej o poľskej duši, ktorá v origináli vyšla len minulý rok. Legutko píše o prerušených dejinách, strate Ľvova a Vilniusu, zničenej Varšave, barbarstve komunizmu a vôbec, pamäti národa. Zbierka esejí – ako máločo iné – čitateľovi predstaví, ako vyzerá poľská konzervatívna elita.
.jd
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.