Mal to Bill Clinton, mal to Francois Mitterand, majú to traja najdôležitejší muži českej vrcholovej politiky. Čo je to? Choroba? Nie, milenka.Meno Monica Lewinsky je dnes symbolom. Ešte stále pripomína obdobie, keď to vyzeralo, že americký prezident pre jednu stážistku nadobro končí.
Monica Lewinsky nastúpila v 90. rokoch, počas prvého volebného obdobia Billa Clintona, na stáž do Bieleho domu. Od novembra 1995 do apríla 1996 s ním mala intímny vzťah. V apríli 1996 musela z Bieleho domu odísť, no ešte vo februári a v marci 1997 sa s Clintonom opäť intímne stretla. Amerika sa po odhalení tejto nevery ocitla v probléme a Clinton s neomylným inštinktom pochopil, že tento škandál ho môže politicky doraziť. Preto „zatĺkal“, teda klamal, a to aj pod prísahou. Bolo mu jasné, že ak sa mu dokáže vzťah s Lewinskou, navždy zostane v očiach ľudí prezidentom, ktorý sa neštítil poškvrniť Oválnu pracovňu mimomanželským sexom. A tí, ktorí dali hlas Billovi Clintonovi aj preto, lebo relatívnou mladosťou a imidžom trochu pripomínal iného demokrata, Johna Fitzgeralda Kennedyho, si možno spomenuli, že aj JFK mal s manželskou vernosťou problém.
.milenka Marilyn
Klebety to tvrdili od začiatku Kennedyho prezidentského pôsobenia – ale najväčší rozmach dosiahli po smrti Marilyn Monroe v roku 1962.
Marilyn Monroe mala mať vzťah s Johnom F. Kennedym aj s jeho bratom Robertom. Ak by sme verili rôznym teóriám o jej smrti, tak práve títo dvaja muži mali podiel aj na jej odchode zo sveta. Marilyn sa vraj po tom, čo s ňou ukončil vzťah prezident John aj senátor Robert, vyhrážala, že všetko zverejní. Americká verejná mienka by príbehy o roztopašných bratoch Kennedyovcoch sotva bola strávila. A preto vraj musela Marilyn umrieť. Napokon, nemálo ľudí v USA je dodnes presvedčených, že Marilyn bola Kennedyovcom doslova pristrčená – ich politickí protivníci ich prostredníctvom plavovlasej hollywoodskej krásavice chceli zničiť. Odhalenie milenky ako smrtiaci politický úder? Taký bol vraj plán. No v Európe by dnes s podobnými plánmi sotvakto uspel.
.francúzske aférky
Ak by sa aférka Billa a Monicy odohrala na Starom kontinente, prezident by sa určite o reputáciu tak neobával. Európa je na mimomanželské výstrelky politikov zvyknutá. Kedysi mali panovníci mileniek celé kŕdle a tieto ženy mali zväčša nielen luxusný život, ale užívali si aj veľký politický vplyv. Aj preto sa Francúzi počas aféry Clintona a Lewinskej čudovali, čo tým Američanom na svojom prezidentovi tak prekáža. Napokon, aj Francois Mitterand mal romániky so ženami. Jedna z nich mu porodila aj potomka, dcéru Mazarine, ktorej otcovstvo Mitterand bez väčších problémov uznal. Médiá však dlho nezverejnili dcérinu totožnosť – stalo sa to, až keď dovŕšila plnoletosť. Dnes je Mazarine novinárkou, spisovateľkou – a najmä slávnou „ľavobočkou“. Nezdá sa, že by voči nej Francúzi pociťovali nevôľu.
Ale ani v Európe nemajú milenky všetci. K navonok menej frivolným hlavám štátov patrí Vladimír Putin – nie tak dávno dal napríklad megapodnikateľovi Romanovi Abramovičovi príkaz, aby sa konečne rozviedol a „dal veci do poriadku“. Abramovič, ktorý si do rozhovoru s Putinom zrejme myslel, že môže mať aj manželku, aj milenku, prezidenta poslúchol. Na druhej strane, Putin sa dvojzmyslom v reči nevyhýba. V súkromnom rozhovore s Ehudom Olmertom napríklad pochválil bývalého izraelského prezidenta Moshe Katsava slovami: „Pozdravujem vášho prezidenta. Všetkých nás prekvapil... ukázal sa ako mocný chlap. Znásilnil desať žien. To som od neho nikdy nečakal. Všetkých nás prekvapil. Všetci mu závidíme.“
O žiadnej milenke sa nevedelo a nevie ani v prípade bývalého britského premiéra Tonyho Blaira. Tu sa však nedá tvrdiť, že by ho médiá chránili. Britský bulvár nepozná zľutovanie. Ak by premiér milenku mal, pravdepodobne by ju boli novinári vyňuchali.
.české rozvody
Mať milenku bolo v Európe nielen tradíciou mocných, ale akoby aj dôkazom ich ľudovosti – takému Klausovi dodal románik s plavovlasou študentkou Klárou Lohniskou v očiach veľkej časti českých chlapov konečne ten pravý šmrnc. Z arogantného snoba sa aspoň na chvíľu stal bežný „pepík“, ktorý neodolá „hezké holce“. Lenže práve v Česku nevery politikov trochu prekročili medze. Odchod k mladšej milenke nedávno ohlásili premiér Topolánek aj predseda ČSSD Paroubek. Známa česká spisovateľka a scenáristka Tereza Brdečková napísala, že „dokonca aj v liberálne naladenej českej spoločnosti pôsobí dvojrozvodová história nepríjemne a necivilizovane“.
Premiérovi českej vlády sa pred pár dňami narodil syn, ktorého má s podpredsedníčkou českého parlamentu Luciou Talmanovou. S manželkou ešte stále nie je rozvedený, preto je štvrté dieťa českého premiéra nemanželské. „Opustit rodinu není nic, na co bych mohl být úplně hrdý," povedal šéf českej vlády a predseda ODS, ktorá sa hlási k britskej Konzervatívnej strane a k americkým Republikánom.
Šéf českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek sa dlho snažil hrať úlohu vzorného manžela a otca rodiny. Hoci si médiá z jeho nie veľmi atraktívnej manželky občas nemiestne uťahovali, Paroubkovci stáli pevne pri sebe počas predvolebnej kampane a pani Zuzana zrejme naivne verila, že jej mimoriadne ambiciózny muž nemá času ani síl na nejaké úlety. Dúfala aj v to, že jej „ješitný“ manžel tak miluje svoju kariéru, že by si ju nedal pokaziť kvôli nejakej milenke. Lenže Paroubek so silne vyvinutou politickou intuíciou vycítil, že mu útek od starnúcej manželky neuškodí, naopak, môže mu dodať na atraktivite. A tak ohlásil rozvod a nezabudol zdôrazniť, že túto delikátnu vec riešil „otvorene, čestne, ľudsky prijateľne“. Stačí už len zatlieskať a zvolať bravó!
.moc je afridiziakum
Prečo sa česká vrcholová politika nezaobíde bez manželskej nevery a bez odchodov od starnúcich manželiek? Diskusia, ktorá sa v horúcich júlových dňoch na túto tému objavila, bola nejednoznačná, a občas pripomínala súboj mužov proti ženám. Muži písali s oveľa väčším pochopením. Komentátor Mf Dnes Michal Musil ocenil, že zmätený priebeh Topolánkových pletiek bol aspoň ľudský, kdežto Paroubkov mazaný komunikačný postoj sa javil ľudským pramálo. Mediálne populárny profesor a psychiater Cyril Höschl obhajoval správanie politikov cynickým prirovnaním k opiciam, kde to vraj pri dominantných samcoch funguje veľmi podobne. „Pro partnerky je důležitá dominance. To, že je někdo prezidentem nebo premiérem, je obrovské afrodiziakum. I v opičí kleci mají šéfové daleko větší přístup k samicím,“ povedal v rozhovore Höschl.
Deliť zodpovednosť politika na súkromnú a verejnú polovicu naopak rázne odmietla Tereza Brdečková v Respekte. Tiež si myslí, že politici vedia, ako to v Česku funguje: Muž, ktorý má milenku, a dokonca sa odhodlá začať s ňou nový život, nie je verejnosťou zavrhnutý, naopak, ľudia ho vnímajú skôr ako odvážneho štramáka, ktorý priťahuje ženy a je svoj. Brdečková si však myslí, že aj keď Paroubkov a Topolánkov rozvod nevzbudzujú otázku, či sú obaja páni dosť mravne na výške, spochybňujú čosi iné – či dokážu uniesť zrelú a trvalú zodpovednosť akéhokoľvek druhu. „Zodpovednosť za seba samého aj za ostatných je nedeliteľná – rovnako ako svedomie,“ tvrdí Brdečková.
Česká politika – ktorá historicky súvisí aj so slovenskou – má však vážny problém. Aj Brdečková musela skonštatovať, že príkladným manželom z českých prezidentov bol len Tomáš G. Masaryk, ale on so svojou emancipovanou a milovanou Charlottou bol v štátnickej sfére skôr výnimkou a príkladom, ktorý bol málokto schopný nasledovať.
.problémy s Havlom
Zásadný problém je v tomto smere aj s Václavom Havlom, ktorý inak bral tému mravnosti mimoriadne vážne. Manželskú vernosť však do kritérií mravnosti nezahrnoval, aj s ohľadom na vlastný život.
Hoci manželstvo Havlovcov bolo považované za pevné a svojím spôsobom aj šťastné, vernosť (v sexuálnom zmysle) v ňom nemala svoje miesto. Havel sa k svojej slabosti pre mimomanželské vzťahy viackrát verejne vyjadril. Karlovi Hvížďalovi sa v knihe rozhovorov Dálkový výslech priznáva: „Ako už to u mnohých smrteľníkov býva, aj môj život bol sprevádzaný rôznymi citovými vzťahmi a na mojom nebeskom konte je rozhodne viac než len jeden hriech.“ Netajil sa ani tým, že by si vedel „predstaviť pre seba ideálnejšie životné partnerky“, napriek tomu zvláštny vzťah s Olgou Havlovou považoval za svoju základnú životnú istotu.
Pani Olga jeho mimomanželské úlety neniesla ľahko. Svojej priateľke sa priznala: „Na Václavovi nie je najstrašnejšie, že má tie svoje ženské, ale že mi o nich musí hneď povedať. Ešte v ten deň.“
Manželstvo Havlovcov fungovalo – ako skonštatoval historik Pavel Kosatík, autor životopisu Olgy Havlovej – na akejsi gentlemanskej dohode, že sa nerozídu, zostanú solidárni a poskytnú si voľnosť v príležitostných vzťahoch. O svojich sexuálnych partneroch navzájom vedeli a vďaka tomu neboli Štátnou bezpečnosťou vydierateľní. Hrali svojím spôsobom otvorenú hru, hoci pre bežného smrteľníka dosť ťažko pochopiteľnú.
Na druhej strane istý druh vernosti Havlovci rozhodne ctili, keďže v ťažkých disidentských časoch tvorili naozaj silný tandem, a ten sa osvedčil aj v prezidentskom úrade.
.radšej milenku?
Práve Havel, ale aj Klaus, môžu byť pre naše pomery dobrými príkladmi toho, aké ošemetné je súdiť politikov podľa manželskej vernosti. Slovensko zažilo viacero prezidentov – Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič. O žiadnom z nich nie je verejne známe, že by mali milenku. Nikto z nich nechodil na večere do obľúbených reštaurácií s blond študentkami, nikto z nich nebol pristihnutý, ako odchádza ráno z bytu milenky. Všetci traja verejne a celkom presvedčivo prezentovali svoj šťastný rodinný život. Ale ako zúfalo málo sa to zdá v porovnaní s Havlom i Klausom! A to je ten problém. Slovenskí exprezidenti boli a sú takí nudní a nezaujímaví, takí neznesiteľní so svojimi frázami a trápnymi poučkami, že občas by im človek radšej odpustil nejakú mladšiu priateľku ako ten myšlienkovo prázdny svet, naplnený rôznymi cestovateľskými či motoristickými koníčkami.
Ale aj Slovensko má vlastne skúsenosť s verejne prezentovanou milenkou, a to spôsobom, ktorý nectil ani zákony konšpirácie. Vladimír Mečiar v čase svojho pôsobenia na poste premiéra prezentoval Annu Nagyovú ako riaditeľku svojho sekretariátu (a túto funkciu naozaj vykonávala), ale obaja sa k sebe aj na verejnosti správali spôsobom, ktorý jasne naznačoval, o aký druh vzťahu ide. Nagyová s ním chodievala aj na zahraničné služobné cesty – a manželka Margita sa taktne stiahla do úzadia.
Mečiar brával Annu Nagyovú aj na dôležité rokovania o rozdelení Československa, čo vzbudzovalo v českých kolegoch pobavenie, pretože Mečiar pri nej pôsobil občas ako muž pod papučou. Vrcholom nevkusnosti bolo, keď si Annu Nagyovú zobral na oficiálnu návštevu k pápežovi. Vtedy Ján Čarnogurský premiéra verejne kritizoval, že si k sv. Otcovi zobral frajerku. Mečiar ho za tento výrok nikdy nežaloval.
Kým Anna Nagyová aspoň vzbudzovala dojem, že ide o Mečiarovu spolupracovníčku, v prípade ďalšej ženy po Mečiarovom boku – Blaženy Martinkovej – sa už ani toto zdanie nepodarilo vybudovať. Hoci ju Mečiarova hovorkyňa v zúfalstve označila pred novinármi za „poradkyňu pre všetko“, išlo o ďalšie Mečiarovo citové vzplanutie. Nemusel mať ani priveľké zábrany, na kresťanskom Slovensku sa takáto slabosť pre ženy ukázala ako akceptovateľná, dokonca ju akceptovali aj tisícky starších žien, ktoré patrili k najoddanejším Mečiarovým voličkám.
Aj Robert Fico má problém. Jeho manželka sa vyhýba reprezentačnej úlohe manželky premiéra a radšej sa venuje vlastnej kariére. Nechce na verejnosti ani len vytvárať zdanie šťastnej rodinky. Paradoxne sa manželský pár Ficovcov predstavil ako tím viac pri podnikateľských aktivitách pred obyvateľmi Rusoviec ako v predvolebnej kampani či pri štátnoreprezentačných príležitostiach. Bulvár síce zaznamenal isté objatia Roberta Fica so svojou spolupracovníčkou, ale na tvrdenie, že ide o frajerku, to bolo predsa len primálo. Poslúžilo to skôr ako výstraha, aby si dal pozor. Ambiciózny Fico, ktorý sa dostal k vládnutiu po dlhom a úmornom čakaní, by svoje postavenie nerád ohrozil kvôli milenke. Nie je to ešte muž vo veku, keď prichádza klasická kríza stredného veku a keď sa starnúci politik chytá každej sviežej slamky, aby od nej načerpal energiu i mladistvý imidž.
Ale rozvodová žatva Slovensku možno nehrozí aj z iného dôvodu. Momentálna vládnuca garnitúra – s výnimkou zopár zaujímavejších typov – je taká nezaujímavá a nudná, že ani bulvár sa neusiluje o to, aby im bol na stope a zaujímal sa o ich súkromný život.
.dilema
Ak by bolo možné vybrať si – väčšina voličov by určite volila dokonalého politika – charizmatického, múdreho, talentovaného, činorodého, rozhľadeného, so silnou intuíciou i manželskou vernosťou. Ale príliš často takto voľba nestojí. Chceme politika bezúhonného, manželke dokonale verného, ale nudného, neschopného, nezaujímavého? Alebo dokážeme pochopiť či odpustiť neveru – a na oplátku dostaneme silnú charizmatickú osobnosť, ktorá môže pohnúť svetom?
Ale priznajme si – bez tej dilemy by bol svet krajší.
.marína Galisová, .eva Čobejová
Monica Lewinsky nastúpila v 90. rokoch, počas prvého volebného obdobia Billa Clintona, na stáž do Bieleho domu. Od novembra 1995 do apríla 1996 s ním mala intímny vzťah. V apríli 1996 musela z Bieleho domu odísť, no ešte vo februári a v marci 1997 sa s Clintonom opäť intímne stretla. Amerika sa po odhalení tejto nevery ocitla v probléme a Clinton s neomylným inštinktom pochopil, že tento škandál ho môže politicky doraziť. Preto „zatĺkal“, teda klamal, a to aj pod prísahou. Bolo mu jasné, že ak sa mu dokáže vzťah s Lewinskou, navždy zostane v očiach ľudí prezidentom, ktorý sa neštítil poškvrniť Oválnu pracovňu mimomanželským sexom. A tí, ktorí dali hlas Billovi Clintonovi aj preto, lebo relatívnou mladosťou a imidžom trochu pripomínal iného demokrata, Johna Fitzgeralda Kennedyho, si možno spomenuli, že aj JFK mal s manželskou vernosťou problém.
.milenka Marilyn
Klebety to tvrdili od začiatku Kennedyho prezidentského pôsobenia – ale najväčší rozmach dosiahli po smrti Marilyn Monroe v roku 1962.
Marilyn Monroe mala mať vzťah s Johnom F. Kennedym aj s jeho bratom Robertom. Ak by sme verili rôznym teóriám o jej smrti, tak práve títo dvaja muži mali podiel aj na jej odchode zo sveta. Marilyn sa vraj po tom, čo s ňou ukončil vzťah prezident John aj senátor Robert, vyhrážala, že všetko zverejní. Americká verejná mienka by príbehy o roztopašných bratoch Kennedyovcoch sotva bola strávila. A preto vraj musela Marilyn umrieť. Napokon, nemálo ľudí v USA je dodnes presvedčených, že Marilyn bola Kennedyovcom doslova pristrčená – ich politickí protivníci ich prostredníctvom plavovlasej hollywoodskej krásavice chceli zničiť. Odhalenie milenky ako smrtiaci politický úder? Taký bol vraj plán. No v Európe by dnes s podobnými plánmi sotvakto uspel.
.francúzske aférky
Ak by sa aférka Billa a Monicy odohrala na Starom kontinente, prezident by sa určite o reputáciu tak neobával. Európa je na mimomanželské výstrelky politikov zvyknutá. Kedysi mali panovníci mileniek celé kŕdle a tieto ženy mali zväčša nielen luxusný život, ale užívali si aj veľký politický vplyv. Aj preto sa Francúzi počas aféry Clintona a Lewinskej čudovali, čo tým Američanom na svojom prezidentovi tak prekáža. Napokon, aj Francois Mitterand mal romániky so ženami. Jedna z nich mu porodila aj potomka, dcéru Mazarine, ktorej otcovstvo Mitterand bez väčších problémov uznal. Médiá však dlho nezverejnili dcérinu totožnosť – stalo sa to, až keď dovŕšila plnoletosť. Dnes je Mazarine novinárkou, spisovateľkou – a najmä slávnou „ľavobočkou“. Nezdá sa, že by voči nej Francúzi pociťovali nevôľu.
Ale ani v Európe nemajú milenky všetci. K navonok menej frivolným hlavám štátov patrí Vladimír Putin – nie tak dávno dal napríklad megapodnikateľovi Romanovi Abramovičovi príkaz, aby sa konečne rozviedol a „dal veci do poriadku“. Abramovič, ktorý si do rozhovoru s Putinom zrejme myslel, že môže mať aj manželku, aj milenku, prezidenta poslúchol. Na druhej strane, Putin sa dvojzmyslom v reči nevyhýba. V súkromnom rozhovore s Ehudom Olmertom napríklad pochválil bývalého izraelského prezidenta Moshe Katsava slovami: „Pozdravujem vášho prezidenta. Všetkých nás prekvapil... ukázal sa ako mocný chlap. Znásilnil desať žien. To som od neho nikdy nečakal. Všetkých nás prekvapil. Všetci mu závidíme.“
O žiadnej milenke sa nevedelo a nevie ani v prípade bývalého britského premiéra Tonyho Blaira. Tu sa však nedá tvrdiť, že by ho médiá chránili. Britský bulvár nepozná zľutovanie. Ak by premiér milenku mal, pravdepodobne by ju boli novinári vyňuchali.
.české rozvody
Mať milenku bolo v Európe nielen tradíciou mocných, ale akoby aj dôkazom ich ľudovosti – takému Klausovi dodal románik s plavovlasou študentkou Klárou Lohniskou v očiach veľkej časti českých chlapov konečne ten pravý šmrnc. Z arogantného snoba sa aspoň na chvíľu stal bežný „pepík“, ktorý neodolá „hezké holce“. Lenže práve v Česku nevery politikov trochu prekročili medze. Odchod k mladšej milenke nedávno ohlásili premiér Topolánek aj predseda ČSSD Paroubek. Známa česká spisovateľka a scenáristka Tereza Brdečková napísala, že „dokonca aj v liberálne naladenej českej spoločnosti pôsobí dvojrozvodová história nepríjemne a necivilizovane“.
Premiérovi českej vlády sa pred pár dňami narodil syn, ktorého má s podpredsedníčkou českého parlamentu Luciou Talmanovou. S manželkou ešte stále nie je rozvedený, preto je štvrté dieťa českého premiéra nemanželské. „Opustit rodinu není nic, na co bych mohl být úplně hrdý," povedal šéf českej vlády a predseda ODS, ktorá sa hlási k britskej Konzervatívnej strane a k americkým Republikánom.
Šéf českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek sa dlho snažil hrať úlohu vzorného manžela a otca rodiny. Hoci si médiá z jeho nie veľmi atraktívnej manželky občas nemiestne uťahovali, Paroubkovci stáli pevne pri sebe počas predvolebnej kampane a pani Zuzana zrejme naivne verila, že jej mimoriadne ambiciózny muž nemá času ani síl na nejaké úlety. Dúfala aj v to, že jej „ješitný“ manžel tak miluje svoju kariéru, že by si ju nedal pokaziť kvôli nejakej milenke. Lenže Paroubek so silne vyvinutou politickou intuíciou vycítil, že mu útek od starnúcej manželky neuškodí, naopak, môže mu dodať na atraktivite. A tak ohlásil rozvod a nezabudol zdôrazniť, že túto delikátnu vec riešil „otvorene, čestne, ľudsky prijateľne“. Stačí už len zatlieskať a zvolať bravó!
.moc je afridiziakum
Prečo sa česká vrcholová politika nezaobíde bez manželskej nevery a bez odchodov od starnúcich manželiek? Diskusia, ktorá sa v horúcich júlových dňoch na túto tému objavila, bola nejednoznačná, a občas pripomínala súboj mužov proti ženám. Muži písali s oveľa väčším pochopením. Komentátor Mf Dnes Michal Musil ocenil, že zmätený priebeh Topolánkových pletiek bol aspoň ľudský, kdežto Paroubkov mazaný komunikačný postoj sa javil ľudským pramálo. Mediálne populárny profesor a psychiater Cyril Höschl obhajoval správanie politikov cynickým prirovnaním k opiciam, kde to vraj pri dominantných samcoch funguje veľmi podobne. „Pro partnerky je důležitá dominance. To, že je někdo prezidentem nebo premiérem, je obrovské afrodiziakum. I v opičí kleci mají šéfové daleko větší přístup k samicím,“ povedal v rozhovore Höschl.
Deliť zodpovednosť politika na súkromnú a verejnú polovicu naopak rázne odmietla Tereza Brdečková v Respekte. Tiež si myslí, že politici vedia, ako to v Česku funguje: Muž, ktorý má milenku, a dokonca sa odhodlá začať s ňou nový život, nie je verejnosťou zavrhnutý, naopak, ľudia ho vnímajú skôr ako odvážneho štramáka, ktorý priťahuje ženy a je svoj. Brdečková si však myslí, že aj keď Paroubkov a Topolánkov rozvod nevzbudzujú otázku, či sú obaja páni dosť mravne na výške, spochybňujú čosi iné – či dokážu uniesť zrelú a trvalú zodpovednosť akéhokoľvek druhu. „Zodpovednosť za seba samého aj za ostatných je nedeliteľná – rovnako ako svedomie,“ tvrdí Brdečková.
Česká politika – ktorá historicky súvisí aj so slovenskou – má však vážny problém. Aj Brdečková musela skonštatovať, že príkladným manželom z českých prezidentov bol len Tomáš G. Masaryk, ale on so svojou emancipovanou a milovanou Charlottou bol v štátnickej sfére skôr výnimkou a príkladom, ktorý bol málokto schopný nasledovať.
.problémy s Havlom
Zásadný problém je v tomto smere aj s Václavom Havlom, ktorý inak bral tému mravnosti mimoriadne vážne. Manželskú vernosť však do kritérií mravnosti nezahrnoval, aj s ohľadom na vlastný život.
Hoci manželstvo Havlovcov bolo považované za pevné a svojím spôsobom aj šťastné, vernosť (v sexuálnom zmysle) v ňom nemala svoje miesto. Havel sa k svojej slabosti pre mimomanželské vzťahy viackrát verejne vyjadril. Karlovi Hvížďalovi sa v knihe rozhovorov Dálkový výslech priznáva: „Ako už to u mnohých smrteľníkov býva, aj môj život bol sprevádzaný rôznymi citovými vzťahmi a na mojom nebeskom konte je rozhodne viac než len jeden hriech.“ Netajil sa ani tým, že by si vedel „predstaviť pre seba ideálnejšie životné partnerky“, napriek tomu zvláštny vzťah s Olgou Havlovou považoval za svoju základnú životnú istotu.
Pani Olga jeho mimomanželské úlety neniesla ľahko. Svojej priateľke sa priznala: „Na Václavovi nie je najstrašnejšie, že má tie svoje ženské, ale že mi o nich musí hneď povedať. Ešte v ten deň.“
Manželstvo Havlovcov fungovalo – ako skonštatoval historik Pavel Kosatík, autor životopisu Olgy Havlovej – na akejsi gentlemanskej dohode, že sa nerozídu, zostanú solidárni a poskytnú si voľnosť v príležitostných vzťahoch. O svojich sexuálnych partneroch navzájom vedeli a vďaka tomu neboli Štátnou bezpečnosťou vydierateľní. Hrali svojím spôsobom otvorenú hru, hoci pre bežného smrteľníka dosť ťažko pochopiteľnú.
Na druhej strane istý druh vernosti Havlovci rozhodne ctili, keďže v ťažkých disidentských časoch tvorili naozaj silný tandem, a ten sa osvedčil aj v prezidentskom úrade.
.radšej milenku?
Práve Havel, ale aj Klaus, môžu byť pre naše pomery dobrými príkladmi toho, aké ošemetné je súdiť politikov podľa manželskej vernosti. Slovensko zažilo viacero prezidentov – Michal Kováč, Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič. O žiadnom z nich nie je verejne známe, že by mali milenku. Nikto z nich nechodil na večere do obľúbených reštaurácií s blond študentkami, nikto z nich nebol pristihnutý, ako odchádza ráno z bytu milenky. Všetci traja verejne a celkom presvedčivo prezentovali svoj šťastný rodinný život. Ale ako zúfalo málo sa to zdá v porovnaní s Havlom i Klausom! A to je ten problém. Slovenskí exprezidenti boli a sú takí nudní a nezaujímaví, takí neznesiteľní so svojimi frázami a trápnymi poučkami, že občas by im človek radšej odpustil nejakú mladšiu priateľku ako ten myšlienkovo prázdny svet, naplnený rôznymi cestovateľskými či motoristickými koníčkami.
Ale aj Slovensko má vlastne skúsenosť s verejne prezentovanou milenkou, a to spôsobom, ktorý nectil ani zákony konšpirácie. Vladimír Mečiar v čase svojho pôsobenia na poste premiéra prezentoval Annu Nagyovú ako riaditeľku svojho sekretariátu (a túto funkciu naozaj vykonávala), ale obaja sa k sebe aj na verejnosti správali spôsobom, ktorý jasne naznačoval, o aký druh vzťahu ide. Nagyová s ním chodievala aj na zahraničné služobné cesty – a manželka Margita sa taktne stiahla do úzadia.
Mečiar brával Annu Nagyovú aj na dôležité rokovania o rozdelení Československa, čo vzbudzovalo v českých kolegoch pobavenie, pretože Mečiar pri nej pôsobil občas ako muž pod papučou. Vrcholom nevkusnosti bolo, keď si Annu Nagyovú zobral na oficiálnu návštevu k pápežovi. Vtedy Ján Čarnogurský premiéra verejne kritizoval, že si k sv. Otcovi zobral frajerku. Mečiar ho za tento výrok nikdy nežaloval.
Kým Anna Nagyová aspoň vzbudzovala dojem, že ide o Mečiarovu spolupracovníčku, v prípade ďalšej ženy po Mečiarovom boku – Blaženy Martinkovej – sa už ani toto zdanie nepodarilo vybudovať. Hoci ju Mečiarova hovorkyňa v zúfalstve označila pred novinármi za „poradkyňu pre všetko“, išlo o ďalšie Mečiarovo citové vzplanutie. Nemusel mať ani priveľké zábrany, na kresťanskom Slovensku sa takáto slabosť pre ženy ukázala ako akceptovateľná, dokonca ju akceptovali aj tisícky starších žien, ktoré patrili k najoddanejším Mečiarovým voličkám.
Aj Robert Fico má problém. Jeho manželka sa vyhýba reprezentačnej úlohe manželky premiéra a radšej sa venuje vlastnej kariére. Nechce na verejnosti ani len vytvárať zdanie šťastnej rodinky. Paradoxne sa manželský pár Ficovcov predstavil ako tím viac pri podnikateľských aktivitách pred obyvateľmi Rusoviec ako v predvolebnej kampani či pri štátnoreprezentačných príležitostiach. Bulvár síce zaznamenal isté objatia Roberta Fica so svojou spolupracovníčkou, ale na tvrdenie, že ide o frajerku, to bolo predsa len primálo. Poslúžilo to skôr ako výstraha, aby si dal pozor. Ambiciózny Fico, ktorý sa dostal k vládnutiu po dlhom a úmornom čakaní, by svoje postavenie nerád ohrozil kvôli milenke. Nie je to ešte muž vo veku, keď prichádza klasická kríza stredného veku a keď sa starnúci politik chytá každej sviežej slamky, aby od nej načerpal energiu i mladistvý imidž.
Ale rozvodová žatva Slovensku možno nehrozí aj z iného dôvodu. Momentálna vládnuca garnitúra – s výnimkou zopár zaujímavejších typov – je taká nezaujímavá a nudná, že ani bulvár sa neusiluje o to, aby im bol na stope a zaujímal sa o ich súkromný život.
.dilema
Ak by bolo možné vybrať si – väčšina voličov by určite volila dokonalého politika – charizmatického, múdreho, talentovaného, činorodého, rozhľadeného, so silnou intuíciou i manželskou vernosťou. Ale príliš často takto voľba nestojí. Chceme politika bezúhonného, manželke dokonale verného, ale nudného, neschopného, nezaujímavého? Alebo dokážeme pochopiť či odpustiť neveru – a na oplátku dostaneme silnú charizmatickú osobnosť, ktorá môže pohnúť svetom?
Ale priznajme si – bez tej dilemy by bol svet krajší.
.marína Galisová, .eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.