Prepad cien nehnuteľností viedol tiež k strmému nárastu počtu prípadov neschopnosti splácať hypotéku a zabavovaniu nehnuteľností. To rozšírilo ponuku domov na trhu a ich ceny klesali. Dnes je už tretina všetkých Američanov, ktorí majú hypotéku, „pod hladinou“, čo znamená, že ich hypotekárny dlh je väčší ako hodnota ich domu. Asi pri šestine týchto domov je dlh o 20 percnt vyšší ako cena nehnuteľnosti.
Okrem toho sú vysoké pomery úverov voči hodnote nehnuteľnosti v USA spojené aj s finančnými problémami domácností. To zvyšuje počet prípadov insolvencie a vedie opäť k zabaveniu nehnuteľnosti. Počet neplatičov zvyšuje narastajúca miera nezamestnanosti a vysoký počet ľudí nedobrovoľne pracujúcich iba na čiastočný úväzok.
Na rozdiel od iných krajín sú hypotéky v USA v podstate úvery bez postihu. Ak vlastník domu prestane úver splácať, veriteľ si môže zobrať nehnuteľnosť, ale nemôže dlžníkovi siahnuť na iné aktíva ani na podiel zo mzdy. V niektorých amerických štátoch majú sice veritelia právo siahnuť aj na iné aktíva, ale zákony upravujúce osobný bankrokt sú také reštriktívne, že sa veritelia ani nepokúšajú domáhať svojich práv.
.aký bude trend
Túto situáciu je síce lákavé považovať čisto za domáci americký problém, ale pravda je iná. Keď majitelia domov nesplácajú dlhy, banky prichádzajú o peniaze a neistota spolu s tým, ako budú prípady nesplácania rásť, podkopáva dôveru v bankový kapitál. To zároveň komplikuje získavanie iných finančných prostriedkov a núti ich obmedzovať úvery. Dôsledok je prehlbovanie recesie. Oslabenie americkej ekonomiky bude znamenať nižšší dopyt po dovoze. Ak budú ceny nehnuteľností naďalej klesať, bude klesať aj hodnota cenných papierov, ktoré sú naviazené na hypotéky. Tie sú v majetku finančných ústavov po celom svete, a to postihne ponuku úverov aj za hranicami USA.
Niektoré nedávne údaje o cenách nehnuteľností však naznačujú, že ich prepad sa blíži ku koncu. Počas posledných troch mesiacov, za ktoré máme údaje ( naposledy z mája) sa tempo poklesu ciez znížilo a v máji zastavilo. Ak by tento trend pokračoval, zabránil by ďalšej erózii bohatstva domácností a umocnil by kapitálové posilnenie bánk.
Tieto povzbudivé údaje však môžu byť iba prejavom prechodných faktorov, a nie ukazovateľom, že sa prepad cien skutočne zastavil. Hypotekárne úrokové sadzby sa v marci a apríli prepadli pod 5 percent, ale odvtedy opäť výrazne vzrástli. Vládny program dotácií pre ľudí, ktorí si kupujú prvú nehnuteľnosť, asi uvoľnil zadržiavaný dopyt. A banky dodržiavali dobrovoľné moratórium na zabavovanie domov, aby brzdili ponuku na trhu.
To všetko mohlo spôsobiť dočasné zlepšenie cien domov. Až po tom, ako sa uverejnia údaje o cenách domov za jún a júl, budeme vedieť, či ide o trvalý obrat.
Nedávny vzrast predajov domov v USA môže byť tiež klamlivý, pretože ide z veľkej časti o predaj zabavených domov. Tie dnes tvoria asi tretinu všetkých predaných nehnuteľností. Zabavené domy sa zvyčajne predávajú na aukcii, čo zaručuje, že sa nájde kupec, ale znižuje to ich cenu. V júni napríklad počet zabavených domov vzrástol oproti máju o sedem percent a oproti júnu minulého roka až o 32 percent.
.recepty
Obamova vláda zaviedla legislatívu zacielenú na pomoc ľuďom, ktorí majú problém splácať hypotéku vinou straty zamestnania alebo poklesu príjmu či nárastu úrokovej sadzby. Pomoc vyzerá tak, že vláda sa podelí s veriteľskou bankou o náklady na zníženie mesačných splátok na 31 percent disponibilného príjmu. Ide o nový program a jeho účinosť proti insolvencii sa preverí až časom. Predchádzajúce skúsenosti s úpravami hypoték nie sú povzbudivé. Až polovica ľudí, ktorým sa v minulosti upravovali splátky na hypotéky, napokon aj tak upadla do platobnej neschopnosti.
Neexistuje, bohužiaľ, žiadny recept, ako si poradiť s prípadmi insolvencie a zabavovaniami domov. Vzhľadom na vysoký počet majiteľov domov s finančnými problémami je riziko, že zabavovanie domov bude pokračovať. To bude znižovať cenu nehnuteľností a ukrajovať z bohatstva domácností, ale aj bánk. Ak bude cena domov klesať, mala by Obamova vláda sústrediť pozornosť na problém vysokého pomeru medzi úvermi a hodnotou domov. To by pomohlo nielen ekonomike USA, ale aj ekonomikám jej obchodných partnerov.
Martin Feldstein je profesor ekonómie na Harvarde. Bol tiež predsedom Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana a riaditeľom organizácie National Bureau for Economic Research.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
Okrem toho sú vysoké pomery úverov voči hodnote nehnuteľnosti v USA spojené aj s finančnými problémami domácností. To zvyšuje počet prípadov insolvencie a vedie opäť k zabaveniu nehnuteľnosti. Počet neplatičov zvyšuje narastajúca miera nezamestnanosti a vysoký počet ľudí nedobrovoľne pracujúcich iba na čiastočný úväzok.
Na rozdiel od iných krajín sú hypotéky v USA v podstate úvery bez postihu. Ak vlastník domu prestane úver splácať, veriteľ si môže zobrať nehnuteľnosť, ale nemôže dlžníkovi siahnuť na iné aktíva ani na podiel zo mzdy. V niektorých amerických štátoch majú sice veritelia právo siahnuť aj na iné aktíva, ale zákony upravujúce osobný bankrokt sú také reštriktívne, že sa veritelia ani nepokúšajú domáhať svojich práv.
.aký bude trend
Túto situáciu je síce lákavé považovať čisto za domáci americký problém, ale pravda je iná. Keď majitelia domov nesplácajú dlhy, banky prichádzajú o peniaze a neistota spolu s tým, ako budú prípady nesplácania rásť, podkopáva dôveru v bankový kapitál. To zároveň komplikuje získavanie iných finančných prostriedkov a núti ich obmedzovať úvery. Dôsledok je prehlbovanie recesie. Oslabenie americkej ekonomiky bude znamenať nižšší dopyt po dovoze. Ak budú ceny nehnuteľností naďalej klesať, bude klesať aj hodnota cenných papierov, ktoré sú naviazené na hypotéky. Tie sú v majetku finančných ústavov po celom svete, a to postihne ponuku úverov aj za hranicami USA.
Niektoré nedávne údaje o cenách nehnuteľností však naznačujú, že ich prepad sa blíži ku koncu. Počas posledných troch mesiacov, za ktoré máme údaje ( naposledy z mája) sa tempo poklesu ciez znížilo a v máji zastavilo. Ak by tento trend pokračoval, zabránil by ďalšej erózii bohatstva domácností a umocnil by kapitálové posilnenie bánk.
Tieto povzbudivé údaje však môžu byť iba prejavom prechodných faktorov, a nie ukazovateľom, že sa prepad cien skutočne zastavil. Hypotekárne úrokové sadzby sa v marci a apríli prepadli pod 5 percent, ale odvtedy opäť výrazne vzrástli. Vládny program dotácií pre ľudí, ktorí si kupujú prvú nehnuteľnosť, asi uvoľnil zadržiavaný dopyt. A banky dodržiavali dobrovoľné moratórium na zabavovanie domov, aby brzdili ponuku na trhu.
To všetko mohlo spôsobiť dočasné zlepšenie cien domov. Až po tom, ako sa uverejnia údaje o cenách domov za jún a júl, budeme vedieť, či ide o trvalý obrat.
Nedávny vzrast predajov domov v USA môže byť tiež klamlivý, pretože ide z veľkej časti o predaj zabavených domov. Tie dnes tvoria asi tretinu všetkých predaných nehnuteľností. Zabavené domy sa zvyčajne predávajú na aukcii, čo zaručuje, že sa nájde kupec, ale znižuje to ich cenu. V júni napríklad počet zabavených domov vzrástol oproti máju o sedem percent a oproti júnu minulého roka až o 32 percent.
.recepty
Obamova vláda zaviedla legislatívu zacielenú na pomoc ľuďom, ktorí majú problém splácať hypotéku vinou straty zamestnania alebo poklesu príjmu či nárastu úrokovej sadzby. Pomoc vyzerá tak, že vláda sa podelí s veriteľskou bankou o náklady na zníženie mesačných splátok na 31 percent disponibilného príjmu. Ide o nový program a jeho účinosť proti insolvencii sa preverí až časom. Predchádzajúce skúsenosti s úpravami hypoték nie sú povzbudivé. Až polovica ľudí, ktorým sa v minulosti upravovali splátky na hypotéky, napokon aj tak upadla do platobnej neschopnosti.
Neexistuje, bohužiaľ, žiadny recept, ako si poradiť s prípadmi insolvencie a zabavovaniami domov. Vzhľadom na vysoký počet majiteľov domov s finančnými problémami je riziko, že zabavovanie domov bude pokračovať. To bude znižovať cenu nehnuteľností a ukrajovať z bohatstva domácností, ale aj bánk. Ak bude cena domov klesať, mala by Obamova vláda sústrediť pozornosť na problém vysokého pomeru medzi úvermi a hodnotou domov. To by pomohlo nielen ekonomike USA, ale aj ekonomikám jej obchodných partnerov.
Martin Feldstein je profesor ekonómie na Harvarde. Bol tiež predsedom Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana a riaditeľom organizácie National Bureau for Economic Research.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.