Môžem si robiť, čo chcem. Môžem to aj úplne vypnúť. Aha. Ticho. Podobne je to aj s vizuálnou stránkou. Tyrkysová splýva s bielou, tmavohnedá s ružovou. More, piesok, Arabi, Nemci. Urobím si z nich farebnú guľôčku a prevaľujem si ju pred očami. Osho vo svojej knihe Meditace píše, že nech robíme čokoľvek, nemáme to robiť automaticky. Každá vlna na mori je iná. Aj každé zrnko piesku. Keď sa s tým človek začne pohrávať, pochopi. Je to hrozné, ako máme všetko zaužívané. Veci majú svoje farby, ľudia svoje vlastnosti, tamtí sú dobrí; tamtí sú zlí. Hento jedlo je nechutné. Už ho nikdy znova neochutnám. Osho píše, že meditáciou sa stáva každá činnosť, ktorá je vykonávaná bdelo, nie automaticky. Chôdza či fajčenie. Dala som si dva týždne off, aby som to preskúmala. Zistila som, že som závislá od laptopu, a tak som ho nechala doma, a teraz tu píšem na tuniskej klávesnici, ktorá má popremieňané písmenká. Aspoň píšem bdelo, neautomaticky. Prvýkrát som v čisto arabskej krajine. Jedna zo zaužívaných vecí je aj tá, že Arabi sú teroristi, podobne ako Cigáni zlodeji, Česi žgrloši a Rusi opilci. Keby som chcela, mohla by som sa tváriť kyslo a podozrievavo, ako ostatní účastníci hotela. Mohla by som sa báť ísť miestnym autobusom. Rozhodla som sa pre inú taktiku. Minimálne polovica Arabov reaguje pozitívne. Nie sú zvyknutí na úsmevy zo strany turistov. Prekvapene sa odvtedy na mňa usmievajú. Ujo pri stánku sa čuduje, prečo sa ho každé ráno pýtam, ako sa má. Nuž, mám svoje zvyky z Indie, a evidentne tu také niečo nepanuje. Dalo by sa to zjednodušene zhrnúť, že Arabi gánia a Indovia sa usmievajú, ale je to veru aj na nás, ako to bude. Baví ma hrať sa s tým. Majú teraz ramadan. Celý deň nejedia a nepijú a navečer už sa chudáci len tak motkajú, sú podráždení a spomalení. Aký krásny dôvod nazvať ich neochotnými a ofučanými. Potom po západe slnka sa najedia a hneď je všetko v poriadku. Vyjdú do Mediny na čaj – zelený, s citrónom a mätou. Vzduch, inak vlhký ako kuchynská handra, sa pomaly ochladzuje a zvuky a farby sa menia na nočné. Tyrkysové more aj ružoví Nemci stmavnú a piesok lieta vinou vetra všade naokolo, čím vzniká úžasný efekt púštnej búrky. Prejdem halou popri informačných tabuliach, mramor sa leskne ako kamenné zrkadlo, miniem modré logo Saturu, tróniace na nástenke, usmejem sa na upratovačku, ktorá mi včera poskladala perinu aj pyžamo do tvaru labute a teším sa, že svet nie je automatický. Že všetko zaužívané sa môže zmeniť. Že aj zlé sa môže zmeniť na dobré.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.