Radar nebude
Gazeta Wyborcza priniesla informáciu o tom, že súčasná americká administratíva pravdepodobne odkladá plány na vybudovanie protiraketového štítu, ktorého súčasťou mali byť zariadenia umiestnené v Poľsku aj v Českej republike. V oboch krajinách pritom „problém radar“ dlho zamestnával prívržencov i odporcov a jeho prerokúvanie politickými špičkami nebolo vôbec jednoduché.
Najväčším odporcom radaru však bolo Rusko, ktoré sa odmietalo dať uchlácholiť argumentmi, že štít má brániť Európu pred hrozbou zo strany Iránu. Moskva jednoducho vyhlasovala americké vojenské zariadenia v priestore, ktorý stále pokladá za svoj, za neprípustné.
Podľa Gazety Wyborczej sa na konferencii v meste Huntsville v americkom štáte Alabama otázka protiraketového štítu vôbec neobjavila na programe. Pochybnosti o tom, či sa administratíva Baracka Obamu pustí do uskutočňovania plánov na štít, ktoré sú dielom predchádzajúceho obsadenia Bieleho domu, panovali už dávno. Ťažko povedať, ktoré argumenty proti štítu nakoniec zohrali kľúčovú rolu: či tie ekonomické, alebo tie politické. Je rozhodne pravda, že USA majú momentálne štátny rozpočet zaťažený vojenskými výdavkami, ale aj ekonomickou krízou. Miliarda dolárov, ktorá sa odhadovala ako náklady na vybudovanie protiraketového štítu, teda vyznievala hrozivo. Ale ešte závažnejšie je to, ako veľmi sa Barack Obama aj so svojím zahraničnopolitickým tímom snaží nadviazať s Ruskom veľmi priateľské vzťahy. A ak chce Moskvu dôsledne ubezpečiť o tom, že jeho politika je a bude celkom iná ako tá Bushova, protiraketový štít zrejme naozaj škrtne.
Uprostred správ, ktoré sú pre mnohých obyvateľov strednej Európy nepríjemné – nie ani tak pre absenciu samotného radaru, ako skôr preto, že Amerika je ochotná momentálne na oltár vzťahov s Ruskom obetovať záujmy svojich novších spojencov –, sa začína debatovať o celkom inej podobe štítu. Firma Boeing sa vyjadrila, že je schopná vyrobiť protiraketový štít, ktorý by sa dal do 24 hodín premiestňovať po Európe podľa potreby – lietadlom C-17. Množia sa otázky: Nejde o príliš revolučný projekt, než aby bol prakticky využiteľný? A nie je 24 hodín v dobe bleskových útokov medzinárodných teroristov skôr dlhá, než prijateľná lehota? Zatiaľ je zrejmé len to, že sa plnia obavy stredoeurópskych lídrov, ktorí tohto roku apelovali v otvorenom liste na Baracka Obamu – pán prezident, nezabudnite na strednú Európu!
.mg
Západ nie
Najvyšší duchovný vodca Iránu vyhlásil, že za nepokojmi v jeho krajine nie je Západ. Doteraz oficiálna iránska politika tvrdila, že USA a vôbec západný svet pripravovali v Iráne prevrat. Vo vedení krajiny panujú rozpory. Čo však prinesú ajatolláhove slová občanom Iránu, ktorí sú obvinení a stoja pred súdom na základe toho, že sú vraj agentmi Západu?
.mg
Žiarovky
Edison sa možno v hrobe obracia: 1. septembra začínajú z trhu sťahovať klasické žiarovky edisonky. Najskôr smernica EÚ odstráni žiarovky, ktoré majú príkon najmenej 100 W a nie sú aspoň v energetickej sieti C. Únia si sľubuje každoročnú úsporu 11 miliárd eur a menej CO2 v ovzduší. Spotrebiteľovi bude však prekážať vyššia cena a dlhší nábeh úsporných žiaroviek.
.mh
Klinika
V Rakúsku sa sociálni demokrati (SPÖ) a ľudovci (ÖVP) hádajú pre potraty. Viedenská radnica, kde vládne SPÖ, chce usporiadať slávnostné posedenie pre zamestnancov známej potratovej kliniky, ktorá slávi 30. výročie. Ľudovci to označili za „nemiestne“. Protestoval aj kardinál Christoph Schönborn, ktorý viedenského starostu listom požiadal, aby septembrovú slávnosť zrušil.
.mh
Toyota odchádza
Japonská Toyota končí svoju 25-ročnú spoluprácu s americkým automobilovým koncernom General Motors. V marci budúceho roka plánuje zatvoriť spoločný podnik Fremont v Kalifornii. Dôvodom má byť hospodársky nevýhodná spolupráca. Doterajšiu výrobu preložia Japonci do svojich závodov v Texase, do Kanady a do Japonska.
.jr
Česká cesta
Kto to všetko zaplatí? Takúto otázku si českí politickí lídri, tobôž pred voľbami, očividne nekladú. Minister financií Eduard Janota chcel Mirka Topolánka aj Jiřího Paroubka presvedčiť, aby súhlasili s balíčkom úsporných opatrení, vďaka ktorému mohol byť schodok českého rozpočtu nižší o 70 miliárd korún. Obaja to však odmietli. Janota preto pripravuje štátny rozpočet v rekordnom a prakticky „maďarskom“ deficite 230 miliárd korún.
.mh
Edward Kennedy/
Kennedyovský klan utrpel ďalšiu stratu – zomrel senátor Edward Kennedy, prezývaný aj liberálny lev, významný zástanca idey zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Kongres chce na jeho počesť urýchliť schválenie reformy zdravotníctva a pomenovať zákon po ňom.
Wendelin Wiedeking/
Prokuratúra v Stuttgarte dala prehľadať domy bývalého šéfa Porsche Wiedekinga aj bývalého finančného riaditeľa Holgera Härtera v súvislosti s podozrením z manipulácie trhu. Vraj sa nelegálne pokúsili zvýšiť podiel Porsche v automobilke Volkswagen.
Veronica Lario/
V Taliansku vyšla kniha, ktorú napísala novinárka Maria Latella o strastiplnom živote svojej priateľky Veronicy Lario s prelietavým manželom Berlusconim. Škandalózne odhalenia vraj môžu premiérovi uškodiť. Lenže Taliani si na jeho výstrelky už zvykli...
Gazeta Wyborcza priniesla informáciu o tom, že súčasná americká administratíva pravdepodobne odkladá plány na vybudovanie protiraketového štítu, ktorého súčasťou mali byť zariadenia umiestnené v Poľsku aj v Českej republike. V oboch krajinách pritom „problém radar“ dlho zamestnával prívržencov i odporcov a jeho prerokúvanie politickými špičkami nebolo vôbec jednoduché.
Najväčším odporcom radaru však bolo Rusko, ktoré sa odmietalo dať uchlácholiť argumentmi, že štít má brániť Európu pred hrozbou zo strany Iránu. Moskva jednoducho vyhlasovala americké vojenské zariadenia v priestore, ktorý stále pokladá za svoj, za neprípustné.
Podľa Gazety Wyborczej sa na konferencii v meste Huntsville v americkom štáte Alabama otázka protiraketového štítu vôbec neobjavila na programe. Pochybnosti o tom, či sa administratíva Baracka Obamu pustí do uskutočňovania plánov na štít, ktoré sú dielom predchádzajúceho obsadenia Bieleho domu, panovali už dávno. Ťažko povedať, ktoré argumenty proti štítu nakoniec zohrali kľúčovú rolu: či tie ekonomické, alebo tie politické. Je rozhodne pravda, že USA majú momentálne štátny rozpočet zaťažený vojenskými výdavkami, ale aj ekonomickou krízou. Miliarda dolárov, ktorá sa odhadovala ako náklady na vybudovanie protiraketového štítu, teda vyznievala hrozivo. Ale ešte závažnejšie je to, ako veľmi sa Barack Obama aj so svojím zahraničnopolitickým tímom snaží nadviazať s Ruskom veľmi priateľské vzťahy. A ak chce Moskvu dôsledne ubezpečiť o tom, že jeho politika je a bude celkom iná ako tá Bushova, protiraketový štít zrejme naozaj škrtne.
Uprostred správ, ktoré sú pre mnohých obyvateľov strednej Európy nepríjemné – nie ani tak pre absenciu samotného radaru, ako skôr preto, že Amerika je ochotná momentálne na oltár vzťahov s Ruskom obetovať záujmy svojich novších spojencov –, sa začína debatovať o celkom inej podobe štítu. Firma Boeing sa vyjadrila, že je schopná vyrobiť protiraketový štít, ktorý by sa dal do 24 hodín premiestňovať po Európe podľa potreby – lietadlom C-17. Množia sa otázky: Nejde o príliš revolučný projekt, než aby bol prakticky využiteľný? A nie je 24 hodín v dobe bleskových útokov medzinárodných teroristov skôr dlhá, než prijateľná lehota? Zatiaľ je zrejmé len to, že sa plnia obavy stredoeurópskych lídrov, ktorí tohto roku apelovali v otvorenom liste na Baracka Obamu – pán prezident, nezabudnite na strednú Európu!
.mg
Západ nie
Najvyšší duchovný vodca Iránu vyhlásil, že za nepokojmi v jeho krajine nie je Západ. Doteraz oficiálna iránska politika tvrdila, že USA a vôbec západný svet pripravovali v Iráne prevrat. Vo vedení krajiny panujú rozpory. Čo však prinesú ajatolláhove slová občanom Iránu, ktorí sú obvinení a stoja pred súdom na základe toho, že sú vraj agentmi Západu?
.mg
Žiarovky
Edison sa možno v hrobe obracia: 1. septembra začínajú z trhu sťahovať klasické žiarovky edisonky. Najskôr smernica EÚ odstráni žiarovky, ktoré majú príkon najmenej 100 W a nie sú aspoň v energetickej sieti C. Únia si sľubuje každoročnú úsporu 11 miliárd eur a menej CO2 v ovzduší. Spotrebiteľovi bude však prekážať vyššia cena a dlhší nábeh úsporných žiaroviek.
.mh
Klinika
V Rakúsku sa sociálni demokrati (SPÖ) a ľudovci (ÖVP) hádajú pre potraty. Viedenská radnica, kde vládne SPÖ, chce usporiadať slávnostné posedenie pre zamestnancov známej potratovej kliniky, ktorá slávi 30. výročie. Ľudovci to označili za „nemiestne“. Protestoval aj kardinál Christoph Schönborn, ktorý viedenského starostu listom požiadal, aby septembrovú slávnosť zrušil.
.mh
Toyota odchádza
Japonská Toyota končí svoju 25-ročnú spoluprácu s americkým automobilovým koncernom General Motors. V marci budúceho roka plánuje zatvoriť spoločný podnik Fremont v Kalifornii. Dôvodom má byť hospodársky nevýhodná spolupráca. Doterajšiu výrobu preložia Japonci do svojich závodov v Texase, do Kanady a do Japonska.
.jr
Česká cesta
Kto to všetko zaplatí? Takúto otázku si českí politickí lídri, tobôž pred voľbami, očividne nekladú. Minister financií Eduard Janota chcel Mirka Topolánka aj Jiřího Paroubka presvedčiť, aby súhlasili s balíčkom úsporných opatrení, vďaka ktorému mohol byť schodok českého rozpočtu nižší o 70 miliárd korún. Obaja to však odmietli. Janota preto pripravuje štátny rozpočet v rekordnom a prakticky „maďarskom“ deficite 230 miliárd korún.
.mh
Edward Kennedy/
Kennedyovský klan utrpel ďalšiu stratu – zomrel senátor Edward Kennedy, prezývaný aj liberálny lev, významný zástanca idey zdravotnej starostlivosti pre všetkých. Kongres chce na jeho počesť urýchliť schválenie reformy zdravotníctva a pomenovať zákon po ňom.
Wendelin Wiedeking/
Prokuratúra v Stuttgarte dala prehľadať domy bývalého šéfa Porsche Wiedekinga aj bývalého finančného riaditeľa Holgera Härtera v súvislosti s podozrením z manipulácie trhu. Vraj sa nelegálne pokúsili zvýšiť podiel Porsche v automobilke Volkswagen.
Veronica Lario/
V Taliansku vyšla kniha, ktorú napísala novinárka Maria Latella o strastiplnom živote svojej priateľky Veronicy Lario s prelietavým manželom Berlusconim. Škandalózne odhalenia vraj môžu premiérovi uškodiť. Lenže Taliani si na jeho výstrelky už zvykli...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.