Kancelár Fico

Iste, SNS a HZDS si lepšie zaobchádzanie nezaslúžia. Podstatnejšie ako to, voči komu si dovoľuje, však pre slovenskú politiku je, že Fico má porušovanie zmlúv v krvi a za sympatií publika „metódu“ popularizuje. To isté ako „odňatie“ rezortu SNS pre „nespôsobilosť ho riadiť“ je totiž i cvičenie s Mečiarom v agrorezorte. Keby Stanislav Becík nemal „morálnu“ podporu premiéra, nemohol by naťahovať čas a vzpierať sa Mečiarovi. Tomu sa zneľúbil, pretože odovzdal pozície a obchody v Lesoch SR do rúk Smeru. Cez optiku toho, že nejde o nič iné, len prerozdelenie vplyvu a moci od slabšieho hochštaplera k silnejšiemu, je dokonale absurdný pozitívny obraz Becíka a akési fandenie, aby zostal... Je neuveriteľné, že aj po troch rokoch  dokáže Fico udržiavať ilúziu „spravodlivého“, ktorý vymetie chliev po HZDS a SNS...
Túžba SNS a HZDS vytrvať až do poslednej kosti, čo sa dá ohlodať, pomáha Ficovi popularizovať a plazivo privykať Slovensko na kancelársky model vládnutia, ktorý na úkor oslabenej váhy strán a politických dohôd posilňuje moc jedného muža. To sa deje neformálne a hoci príklady sú nákazlivé, je zrejmé, že s inými partnermi Fico až takto zametať nebude. Tým, že doslova vystrkáva SNS a HZDS z „koalície“, však zároveň signalizuje, že mu nie je vôbec proti vôli dovládnuť v menšine. (Predčasné voľby sú ilúzia.) Samozrejme, čisto z predvolebných dôvodov, pre ktoré si nemôže dovoliť vyhodiť ich rovno. Čierny Peter „rozbíjača koalície“ by totiž bol, vzhľadom na prelínanie sa elektorátov na okrajoch, pre Smer rizikom.  Samotná skutočnosť, že SNS a HZDS tri roky Ficovi neprekážali, a zrazu len a len kvôli maximalizácii ziskov v júni sa nebojí ani menšiny s takými rizikami, akým je napr. v tejto kríze rozpočtové provizórium, vydáva o premiérovi a  jeho prioritách dokonalé svedectvo.  Nič nepodstatnejšieho v tejto projekcii, než Stanislav Becík, Viliam Turský a ich osudy, sa nedá ani predstaviť.