Virtuálna vražda H. P.

Nepatrím medzi fanúšikov Harryho Potera, akosi ma to nechytilo za srdce. Istým spôsobom ma táto skutočnosť aj dosť mrzí, lebo som presvedčená, že Rowlingová je skutočný talent, má originálny humor, cit pre jazyk, schopnosť prekvapovať a dar neskĺznuť do klišé. Nemyslím si, že je to len priemerná autorka a jej úspech je len zhodou priaznivých okolností. Jej úspech teda nie je len v tom, že Pottera napísala, keď boli práve v móde príbehy o čarodejníkoch, keď nastúpil internet a umožnil vytvorenie fanúšikovských stránok, keď vydavateľstvo Bloomsbury založilo novú sekciu pre deti a tak podobne.
Nepociťujem vzrušenie a napätie tých, čo o jednej v noci kupovali záverečný diel a s anglickým slovníkom v ruke zúfalo hľadali v poslednej kapitole náznaky toho, či Harry prežije. Ale chápem to a úprimne im závidím.
Môjmu pochopeniu sa však vymyká amatérske prekladanie textu a zverejňovanie na internete, aby si posledný diel mohli prečítať aj tí, čo nezvládnu originál v angličtine. Ešte neuplynul ani týždeň od vydania knihy a už existuje český blog, kde je preložených prvých osem kapitol (poobede pribudlo ďalších deväť!). Vyzerá to tak, že v tomto prípade aspoň celú knihu prekladá jeden človek, na rozdiel od predošlých prípadov, keď si kapitoly podelili viacerí nadšenci a prekladali súčasne bez kontextu, čím produkovali nelogické a nesúvislé nezmysly.
Hnevá ma porušovanie autorského práva a nie je ospravedlnením, že skalní fanúšikovia si kúpia aj oficiálny preklad. Ešte viac ma hnevá znevažovanie profesionálnej prekladateľskej roboty, ako keby išlo len o dej, kto čo urobil a povedal, ako keby preklad textu bolo len mechanické preklápanie slov z jedného jazyka do druhého. Najviac ma však hnevá, že sa tým znižuje hodnota toho, čo je považované za najväčší prínos Rowlingovej pre literatúru – že ľudia a najmä deti začali opäť čítať. Pretože čítať predsa neznamená len premieňať písmenká na slová a vety.

.elena Akácsová,
www.t-station.sk