Oveľa menej sa hovorilo o zvláštnom tichu zo strany cirkevnej hierarchie k viacerým hanlivým výrokom na adresu svätého katolíckej cirkvi, ktoré po incidente nasledovali. Mimochodom svätého, po ktorom sú na Slovensku nazvané desiatky kostolov, dokonca aj v Žiline. Už prišiel čas, aby cirkev na obidvoch stranách Dunaja k napätým slovensko-maďarským vzťahom povedala zásadné verejné stanovisko. Nehovoriac už o univerzitách, rektoroch, historických ústavoch...
Ani to však nie je tá najdôležitejšia správa. Tou je, že slovenskí politici sú schopní v nadbiehaní voličom prekročiť akúkoľvek hranicu. Bez ohľadu na to, čo je a čo nie je historická pravda. K tej boli kedysi v mnohom citlivejší aj ľudia, ktorých by sme dnes len ťažko označili za osvietených demokratov. Celkom pekne to ilustrujú nasledujúce dva citáty.
Ten prvý povedal v 21. storočí Robert Fico, premiér členskej krajiny EÚ, predseda sociálnodemokratickej strany, ktorá patrí do rešpektovaných medzinárodných ľavicových štruktúr. Fico po afére v Komárne vyhlásil, že si pamätá, že pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia a ešte k tomu dodal: „Teda nech sa nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka, a nie Štefana.“
Autorom druhého citátu je František Hrušovský, slovenský historik a za Tisovho štátu poslanec Slovenského snemu, ktorý po roku 1945 musel odísť do exilu. V knihe Slovenské dejiny, ktorú v roku 1940 vydala Matica slovenská ako odporúčanú učebnicu histórie, napísal o uhorskom kráľovi toto: „Svätý Štefan bol vynikajúci panovník, ktorý so zbraňou porážal svojich nepriateľov a rozširovaním kresťanstva bojoval proti pohanstvu, ktoré sa u Maďarov ešte stále držalo. Svätý Štefan založil niekoľko biskupstiev a kláštorov, aby i s pomocou cirkevnej organizácie upevňoval jednotu uhorského štátu. V nebezpečných vzburách našiel svätý Štefan oporu na Slovensku. Slovenskí veľmoži Hunt a Poznaň poskytli kráľovi vojenskú pomoc proti pohanským odbojníkom a pomáhali zabezpečiť jednotu uhorského štátu a kresťanstvo v dunajskej kotline. Svätý Štefan vedel, že na území uhorského štátu bývajú rozličné národy, a chcel, aby všetky tieto národy pokladali Uhorsko za svoju vlasť. Preto poučoval a napomínal svojho syna a nástupcu Imricha, aby – keď sa stane kráľom – bol spravodlivý ku všetkým národom svojho kráľovstva.“
A potom verte v pokrok...
Ani to však nie je tá najdôležitejšia správa. Tou je, že slovenskí politici sú schopní v nadbiehaní voličom prekročiť akúkoľvek hranicu. Bez ohľadu na to, čo je a čo nie je historická pravda. K tej boli kedysi v mnohom citlivejší aj ľudia, ktorých by sme dnes len ťažko označili za osvietených demokratov. Celkom pekne to ilustrujú nasledujúce dva citáty.
Ten prvý povedal v 21. storočí Robert Fico, premiér členskej krajiny EÚ, predseda sociálnodemokratickej strany, ktorá patrí do rešpektovaných medzinárodných ľavicových štruktúr. Fico po afére v Komárne vyhlásil, že si pamätá, že pod zástavou prvého uhorského kráľa Štefana sa robila najtvrdšia maďarizácia a ešte k tomu dodal: „Teda nech sa nikto netvári, že Štefan je nejaký slovenský kráľ. My máme svojho Svätopluka, a nie Štefana.“
Autorom druhého citátu je František Hrušovský, slovenský historik a za Tisovho štátu poslanec Slovenského snemu, ktorý po roku 1945 musel odísť do exilu. V knihe Slovenské dejiny, ktorú v roku 1940 vydala Matica slovenská ako odporúčanú učebnicu histórie, napísal o uhorskom kráľovi toto: „Svätý Štefan bol vynikajúci panovník, ktorý so zbraňou porážal svojich nepriateľov a rozširovaním kresťanstva bojoval proti pohanstvu, ktoré sa u Maďarov ešte stále držalo. Svätý Štefan založil niekoľko biskupstiev a kláštorov, aby i s pomocou cirkevnej organizácie upevňoval jednotu uhorského štátu. V nebezpečných vzburách našiel svätý Štefan oporu na Slovensku. Slovenskí veľmoži Hunt a Poznaň poskytli kráľovi vojenskú pomoc proti pohanským odbojníkom a pomáhali zabezpečiť jednotu uhorského štátu a kresťanstvo v dunajskej kotline. Svätý Štefan vedel, že na území uhorského štátu bývajú rozličné národy, a chcel, aby všetky tieto národy pokladali Uhorsko za svoju vlasť. Preto poučoval a napomínal svojho syna a nástupcu Imricha, aby – keď sa stane kráľom – bol spravodlivý ku všetkým národom svojho kráľovstva.“
A potom verte v pokrok...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.