.týždeň sa venuje, okrem iného, aj téme jazyka, takže: píše sa „badminton“ alebo „bedminton“?
U nás to je bedminton s písmenom „e“. Badminton s „a“ je anglický termín, no osvojili si ho napríklad aj Česi. Priatelia z iných krajín si robia žarty zo zmeny zla (anglicky bad) na posteľ (anglicky bed) a žiadajú vysvetlenie.
.bedminton patrí medzi loptové hry a pritom sa používa košík, to je zvláštne...
Ja by som ho skôr zaradil medzi raketové športy. Je pravda, že napríklad české pravidlá uvádzajú ako hernú pomôcku „pérový míček“, no medzinárodné pravidlá ustálili termín shuttlecock čiže košík.
.ako zábava je tento šport v našich končinách pomerne obľúbený...
Určite, takmer každý z nás rekreačný bedminton skúsil buď na sídlisku, na dvore, alebo v lete na pláži. S popularitou závodného hrania je to však omnoho horšie, no aj tu cítiť zlepšenie. Pripísal by som to najmä programu „Začni s bedmintonom“.
.v čom tento program spočíval?
Školám, ktoré prejavili záujem o bedminton a splnili nami stanovené podmienky, sme poskytli materiálne vybavenie. Vytvorili sa nové kluby, registrovaných hráčov pribudlo. Trvalo to štyri roky a zapojilo sa 170 škôl, ktoré dali 5 000 žiakom do rúk košík a raketu. Tento projekt vymysleli Poliaci a boli úspešní. Jeden príklad za všetky: Poľsko má zastúpenie v rebríčku medzi desiatimi najlepšími hráčmi sveta.
.nemôžu byť problémom komplikované pravidlá? Na kurte je tých čiar akosi veľa...
Absolútne súhlasím, prvý kontakt s kurtom môže byť odradzujúci. Pre laika sú pravidlá ťažko pochopiteľné.
.bedminton sa na prvý pohľad javí ako kombinácia tenisu, squashu a stolného tenisu a pritom je úplne iný...
Najbližšie sa nachádza asi squash, kde je veľmi podobná práca zápästia. Počítanie bodov a dominancia ázijských krajín sú zas analogické so stolným tenisom.
.od roku 1992 je bedminton súčasťou Olympiády. V popularite je na úrovni tenisu, alebo skôr niekde ako taekwon do?
Keďže posledná Olympiáda bola v Číne, kde je bedminton druhý najpopulárnejší šport po stolnom tenise, tam boli haly vypredané a televízne prenosy sledované. Plné hľadiská očakávam aj v Londýne, veď práve tam tento šport vznikol.
.existuje názor, že bedminton je mladšia sestra tenisu.
Nesúhlasím. Sú krajiny, napríklad Indonézia, kde je národným športom. Obrovskej popularite sa teší aj v Malajzii, Kórei, Dánsku alebo Holandsku. Na turnaje tam chodí päťtisíc divákov.
.poďme k ďalšiemu porovnaniu, dvojhra a štvorhra vyzerajú identické...
Špecializácia je v našom športe omnoho väčšia ako v tenise. Prvých 50 hráčov rebríčka dvojhry a štvorhry je úzko špecializovaných. Ide o iné myslenie, iné tréningy, iné poňatie hry. Keby nastúpili dvaja najlepší hráči dvojhry proti páru špecializovanému na štvorhru – prehrajú. Federer vyhral olympijské hry vo štvorhre, čo je v bedmintone nepredstaviteľné.
.keď to neberieme vážne, tak hra je pomerne jednoduchá, no v televízii, v podaní profesionálov, vyzerá zložito. Košík miestami ani nevidno...
Robili sa oficiálne štatistiky, ktoré vychádzali z porovnania tenisu a bedmintonu – bralo sa do úvahy finále MS v bedmintone a finále Wimbledonu. Štatistiky ako počet nabehaných kilometrov, intenzita, počet minút, keď bola loptička, respektíve košík v hre, celková záťaž a mnohé iné dospeli ku konštatovaniu, že bedminton je tenis na druhú. Pozoruhodným ukazovateľom je napríklad rýchlosť košíka, ktorý dnes čínsky majster sveta vo štvorhre odbije 345 km/h. V tenise je to 220 km/h.
.poďme k vám osobne, ste generálny sekretár Slovenského zväzu bedmintonu a pôsobíte aj na vysokých postoch v európskej a svetovej federácii bedmintonu. Na Slováka celkom dosť...
Je toho celkom dosť. (Smiech.) Určite, že som vďačný a treba dodať, že to nie je jednoduché. V európskej federácii je teraz trend omladzovať, takže angažovali mňa, je tam aj 29-ročný Belgičan, prezident a viceprezidenti sú však šesťdesiatnici. Je však medzi nami plný rešpekt a vytvorila sa istá veková kontinuita.
.ako sa teda na našu krajinu a našich bedmintonistov pozerá svet?
Nikto nás neodpisuje alebo nepodceňuje, no za všetko hovoria výsledky. Tam sa nemáme čím chváliť. Renomé sme si trošku napravili tým, že sa nám kvalifikovalo dievča na OH.
.je jedno miesto na OH dosť, veľa alebo málo pre Slovensko?
Je to historický úspech, doteraz sme bedmintonistu na olympiáde nemali. Pre nás je to veľmi veľa.
.nie je to tým, že máme málo aktívnych hráčov?
Máme vyše tisíc registrovaných hráčov. Zažívame akýsi boom, veď bratislavské Národné Tenisové Centrum má 15 kurtov, ktoré sú dennodenne plné. Napríklad Česi majú tri tisícky registrovaných hráčov, ale vzhľadom na okolnosti a veľkosť populácie, by som našu krajinu považoval za rozvinutejšiu.
.problémom slovenského športu je perspektívna mládež...
My talenty máme, otázne je, dokedy ich to bude baviť. Matej Hliničan vyhráva medzinárodné turnaje do 15 rokov. Keď však neodíde do zahraničia, top hráč z neho nebude. Treba povedať, že bedmintonista dosahuje svoj vrchol až okolo 25 rokov. Taktická a skúsenostná stránka je veľmi dôležitá, niekedy viac ako fyzická pripravenosť.
.veď aj naša jediná olympionička Eva Sládeková žije vo Francúzsku.
Pred pár rokmi začala hrať ligu vo Fancúzsku. Typická slovenská klasika – my sme jej také podmienky, ako má tam, utvoriť nedokázali. Lepšia práca, lepší tréneri, lepšia liga a olympiáda – to hovorí za všetko.
.ten rozdiel je až taký markantný?
Dá sa povedať, že na Slovensku nie je nikto, kto by na hraní slovenskej ligy dokázal niečo zarobiť. De facto sú to všetci amatéri, zatiaľ čo Eva je poloprofesionálka. Profesionálov, ktorí sa tým živia, je tak prvých 30 hráčov svetového rebríčka, to je veľmi málo.
.ako sa pozerá na bedminton štát?
Sme v drvivej miere závislí od Ministerstva školstva. Paradoxom je, že keď sme zaznamenali najväčší historický úspech, a síce účasť na Olympiáde, budeme mať – aj kvôli hospodárskej kríze – o 25 percent nižšiu dotáciu.
.čo je najväčší problém tohto športu?
Peniaze, menšinovosť, nezáujem, málo propagácie. Financií nie je, samozrejme, nikdy dosť, ale čo je najsmutnejšie je, že nezaujímame médiá – nevenujú nám žiadnu pozornosť. Sú však skúsenosti, že tí, čo i len na chvíľu zazreli bedminton v televízii, ďalej už neprepli, naopak, sledovali to s otvorenými ústami.
.veď máme verejnoprávnu Trojku, keď môže ísť florbal, môžete aj vy...
Rokovali sme a záver bol, že STV nie je materiálne ani technicky schopná zabezpečiť ani pol hodiny bedmintonu za kalendárny rok. Majú tri prenosové vozy, ktoré pošlú radšej do krásneho komerčného centra alebo na nedeľnú omšu, my hráme väčšinou v telocvičniach alebo v mestskej hale v Prešove. Po OH záujem bol, no malý...
.ste známy aj organizovaním turnajov na Slovensku. Napríklad v Prešove sa uskutočnila kontinentálna kvalifikácia MS družstiev mužov a žien v roku 2004. Záujem bol však opäť malý.
To je Slovensko, boli sme z toho veľmi sklamaní. Veď si predstavte, že sme vytlačili 3 000 vstupeniek, ktoré sme zadarmo rozdali priateľom a ľuďom, ktorí sa tomuto športu venujú. Na semifinále a finále sme sa rozhodli spočítať divákov, ktorí sa prišli pozrieť. Bolo ich 50.
.je ten spomínaný a všadeprítomný nezáujem demotivujúci?
Sú dni, keď si kladiem otázky, že načo to vlastne robím? Našťastie som zanietený, a to vždy vyhrá.
.keď pôjdem v nedeľu športovať, prečo si mám zahrať bedminton, a nie tenis?
Lebo keď si chcete tenis ozaj dobre zahrať, musíte byť na istej úrovni, keď chytíte tenisovú raketu prvý raz, bude to trápenie. Bedminton majú ľudia akosi v krvi, prirodzenosť pinkania košíka je v každom z nás.
Autor je spolupracovník .týždňa
Peter Tarcala /
Narodil sa v roku 1976 a k bedmintonu sa dostal rok pred nežnou revolúciou. Žije v Prešove, kde vyštudoval Personálny manažment. Je generálnym sekretárom Slovenského zväzu bedmintonu, zastáva post v Medzinárodnej rade Svetovej bedmintonovej federácie a vykonáva funkciu športového riaditeľa Badminton Europe.
U nás to je bedminton s písmenom „e“. Badminton s „a“ je anglický termín, no osvojili si ho napríklad aj Česi. Priatelia z iných krajín si robia žarty zo zmeny zla (anglicky bad) na posteľ (anglicky bed) a žiadajú vysvetlenie.
.bedminton patrí medzi loptové hry a pritom sa používa košík, to je zvláštne...
Ja by som ho skôr zaradil medzi raketové športy. Je pravda, že napríklad české pravidlá uvádzajú ako hernú pomôcku „pérový míček“, no medzinárodné pravidlá ustálili termín shuttlecock čiže košík.
.ako zábava je tento šport v našich končinách pomerne obľúbený...
Určite, takmer každý z nás rekreačný bedminton skúsil buď na sídlisku, na dvore, alebo v lete na pláži. S popularitou závodného hrania je to však omnoho horšie, no aj tu cítiť zlepšenie. Pripísal by som to najmä programu „Začni s bedmintonom“.
.v čom tento program spočíval?
Školám, ktoré prejavili záujem o bedminton a splnili nami stanovené podmienky, sme poskytli materiálne vybavenie. Vytvorili sa nové kluby, registrovaných hráčov pribudlo. Trvalo to štyri roky a zapojilo sa 170 škôl, ktoré dali 5 000 žiakom do rúk košík a raketu. Tento projekt vymysleli Poliaci a boli úspešní. Jeden príklad za všetky: Poľsko má zastúpenie v rebríčku medzi desiatimi najlepšími hráčmi sveta.
.nemôžu byť problémom komplikované pravidlá? Na kurte je tých čiar akosi veľa...
Absolútne súhlasím, prvý kontakt s kurtom môže byť odradzujúci. Pre laika sú pravidlá ťažko pochopiteľné.
.bedminton sa na prvý pohľad javí ako kombinácia tenisu, squashu a stolného tenisu a pritom je úplne iný...
Najbližšie sa nachádza asi squash, kde je veľmi podobná práca zápästia. Počítanie bodov a dominancia ázijských krajín sú zas analogické so stolným tenisom.
.od roku 1992 je bedminton súčasťou Olympiády. V popularite je na úrovni tenisu, alebo skôr niekde ako taekwon do?
Keďže posledná Olympiáda bola v Číne, kde je bedminton druhý najpopulárnejší šport po stolnom tenise, tam boli haly vypredané a televízne prenosy sledované. Plné hľadiská očakávam aj v Londýne, veď práve tam tento šport vznikol.
.existuje názor, že bedminton je mladšia sestra tenisu.
Nesúhlasím. Sú krajiny, napríklad Indonézia, kde je národným športom. Obrovskej popularite sa teší aj v Malajzii, Kórei, Dánsku alebo Holandsku. Na turnaje tam chodí päťtisíc divákov.
.poďme k ďalšiemu porovnaniu, dvojhra a štvorhra vyzerajú identické...
Špecializácia je v našom športe omnoho väčšia ako v tenise. Prvých 50 hráčov rebríčka dvojhry a štvorhry je úzko špecializovaných. Ide o iné myslenie, iné tréningy, iné poňatie hry. Keby nastúpili dvaja najlepší hráči dvojhry proti páru špecializovanému na štvorhru – prehrajú. Federer vyhral olympijské hry vo štvorhre, čo je v bedmintone nepredstaviteľné.
.keď to neberieme vážne, tak hra je pomerne jednoduchá, no v televízii, v podaní profesionálov, vyzerá zložito. Košík miestami ani nevidno...
Robili sa oficiálne štatistiky, ktoré vychádzali z porovnania tenisu a bedmintonu – bralo sa do úvahy finále MS v bedmintone a finále Wimbledonu. Štatistiky ako počet nabehaných kilometrov, intenzita, počet minút, keď bola loptička, respektíve košík v hre, celková záťaž a mnohé iné dospeli ku konštatovaniu, že bedminton je tenis na druhú. Pozoruhodným ukazovateľom je napríklad rýchlosť košíka, ktorý dnes čínsky majster sveta vo štvorhre odbije 345 km/h. V tenise je to 220 km/h.
.poďme k vám osobne, ste generálny sekretár Slovenského zväzu bedmintonu a pôsobíte aj na vysokých postoch v európskej a svetovej federácii bedmintonu. Na Slováka celkom dosť...
Je toho celkom dosť. (Smiech.) Určite, že som vďačný a treba dodať, že to nie je jednoduché. V európskej federácii je teraz trend omladzovať, takže angažovali mňa, je tam aj 29-ročný Belgičan, prezident a viceprezidenti sú však šesťdesiatnici. Je však medzi nami plný rešpekt a vytvorila sa istá veková kontinuita.
.ako sa teda na našu krajinu a našich bedmintonistov pozerá svet?
Nikto nás neodpisuje alebo nepodceňuje, no za všetko hovoria výsledky. Tam sa nemáme čím chváliť. Renomé sme si trošku napravili tým, že sa nám kvalifikovalo dievča na OH.
.je jedno miesto na OH dosť, veľa alebo málo pre Slovensko?
Je to historický úspech, doteraz sme bedmintonistu na olympiáde nemali. Pre nás je to veľmi veľa.
.nie je to tým, že máme málo aktívnych hráčov?
Máme vyše tisíc registrovaných hráčov. Zažívame akýsi boom, veď bratislavské Národné Tenisové Centrum má 15 kurtov, ktoré sú dennodenne plné. Napríklad Česi majú tri tisícky registrovaných hráčov, ale vzhľadom na okolnosti a veľkosť populácie, by som našu krajinu považoval za rozvinutejšiu.
.problémom slovenského športu je perspektívna mládež...
My talenty máme, otázne je, dokedy ich to bude baviť. Matej Hliničan vyhráva medzinárodné turnaje do 15 rokov. Keď však neodíde do zahraničia, top hráč z neho nebude. Treba povedať, že bedmintonista dosahuje svoj vrchol až okolo 25 rokov. Taktická a skúsenostná stránka je veľmi dôležitá, niekedy viac ako fyzická pripravenosť.
.veď aj naša jediná olympionička Eva Sládeková žije vo Francúzsku.
Pred pár rokmi začala hrať ligu vo Fancúzsku. Typická slovenská klasika – my sme jej také podmienky, ako má tam, utvoriť nedokázali. Lepšia práca, lepší tréneri, lepšia liga a olympiáda – to hovorí za všetko.
.ten rozdiel je až taký markantný?
Dá sa povedať, že na Slovensku nie je nikto, kto by na hraní slovenskej ligy dokázal niečo zarobiť. De facto sú to všetci amatéri, zatiaľ čo Eva je poloprofesionálka. Profesionálov, ktorí sa tým živia, je tak prvých 30 hráčov svetového rebríčka, to je veľmi málo.
.ako sa pozerá na bedminton štát?
Sme v drvivej miere závislí od Ministerstva školstva. Paradoxom je, že keď sme zaznamenali najväčší historický úspech, a síce účasť na Olympiáde, budeme mať – aj kvôli hospodárskej kríze – o 25 percent nižšiu dotáciu.
.čo je najväčší problém tohto športu?
Peniaze, menšinovosť, nezáujem, málo propagácie. Financií nie je, samozrejme, nikdy dosť, ale čo je najsmutnejšie je, že nezaujímame médiá – nevenujú nám žiadnu pozornosť. Sú však skúsenosti, že tí, čo i len na chvíľu zazreli bedminton v televízii, ďalej už neprepli, naopak, sledovali to s otvorenými ústami.
.veď máme verejnoprávnu Trojku, keď môže ísť florbal, môžete aj vy...
Rokovali sme a záver bol, že STV nie je materiálne ani technicky schopná zabezpečiť ani pol hodiny bedmintonu za kalendárny rok. Majú tri prenosové vozy, ktoré pošlú radšej do krásneho komerčného centra alebo na nedeľnú omšu, my hráme väčšinou v telocvičniach alebo v mestskej hale v Prešove. Po OH záujem bol, no malý...
.ste známy aj organizovaním turnajov na Slovensku. Napríklad v Prešove sa uskutočnila kontinentálna kvalifikácia MS družstiev mužov a žien v roku 2004. Záujem bol však opäť malý.
To je Slovensko, boli sme z toho veľmi sklamaní. Veď si predstavte, že sme vytlačili 3 000 vstupeniek, ktoré sme zadarmo rozdali priateľom a ľuďom, ktorí sa tomuto športu venujú. Na semifinále a finále sme sa rozhodli spočítať divákov, ktorí sa prišli pozrieť. Bolo ich 50.
.je ten spomínaný a všadeprítomný nezáujem demotivujúci?
Sú dni, keď si kladiem otázky, že načo to vlastne robím? Našťastie som zanietený, a to vždy vyhrá.
.keď pôjdem v nedeľu športovať, prečo si mám zahrať bedminton, a nie tenis?
Lebo keď si chcete tenis ozaj dobre zahrať, musíte byť na istej úrovni, keď chytíte tenisovú raketu prvý raz, bude to trápenie. Bedminton majú ľudia akosi v krvi, prirodzenosť pinkania košíka je v každom z nás.
Autor je spolupracovník .týždňa
Peter Tarcala /
Narodil sa v roku 1976 a k bedmintonu sa dostal rok pred nežnou revolúciou. Žije v Prešove, kde vyštudoval Personálny manažment. Je generálnym sekretárom Slovenského zväzu bedmintonu, zastáva post v Medzinárodnej rade Svetovej bedmintonovej federácie a vykonáva funkciu športového riaditeľa Badminton Europe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.