.za normálnych okolností by mala byť Bugárova strana vnímaná ako súčasť opozičnej hrádze proti Robertovi Ficovi. Ale nie je to tak. Isteže, dá sa chápať, že voči Mostu sa ostro vyhraňuje práve SMK, od ktorej sa bugárovci odštiepili. Napokon, ani KDH a odídení palkovci sa k sebe nesprávali veľmi kamarátsky. Lenže Most na rozdiel od KDS má dobré šance dostať sa do parlamentu – a preto je zaujímavé, že najsilnejšie slová voči bugárovcom zvolil nie Pál Csáky, ale líder najsilnejšej opozičnej strany Mikuláš Dzurinda. V rozhovore s čitateľmi Aktualne.sk sa Dzurinda vyjadril: „Vyznám sa z dvoch obáv: 1. je to piata kolóna Smeru a 2. táto strana vznikla aj na základe silnej objednávky biznisu.“ Tvrdé slová. Ale pravdivé?
.kuloárne reči
Dzurindove vyhlásenia na adresu Mostu nakoniec až takým veľkým prekvapením nie sú. Z kuloárov najsilnejšej opozičnej strany sa prakticky už od vzniku Bugárovej strany potichu šíria všelijaké reči, voči tomuto zoskupeniu nie príliš prajné. Ide vraj o projekt v záujme Smeru, ktorého cieľom je oslabiť opozíciu. Šíritelia tieto tvrdenia opierajú o dva argumenty. Na viacerých ľudí, ako sú napríklad podpredseda strany Zsolt Simon či László Nagy má mať podľa nich Ficova strana „páky“, prostredníctvom ktorých na nich dokáže v správnu chvíľu zatlačiť. Most vykresľujú aj ako stranu maďarských podnikateľov a vplyvných lobistov, ktorých jediným cieľom je byť vo vláde s kýmkoľvek a profitovať z toho. Dzurinda teda len uhladene formuloval názory, ktoré pri neformálnych debatách na chodbách parlamentu zaznievajú „natvrdo“. Ako to však pri takýchto sprisahaneckých diskusiách väčšinou chodí, všetko je v podobe hypotéz bez konkrétnych dôkazov.
.podnikatelia verzus intelektuáli
Tlačová beseda Bélu Bugára prilákala minulý týždeň pomerne slušný počet novinárov. Prišli aj všetky veľké televízie, takže predseda Mostu mohol byť spokojný. Aj keď témou malo byť najmä predstavenie ekonomického programu strany, novinárov oveľa viac zaujímala Bugárova reakcia na čerstvú aktualitu – hodenie zápalnej fľaše na budovu slovenského veľvyslanectva v Budapešti.
Lenže zaujímavejšou témou bol práve ekonomický program. Podľa našich informácii z prostredia Mostu existuje v strane istý spor medzi dvoma skupinami, ktoré sa pracovne dajú označiť ako podnikatelia a intelektuáli. Išlo o to, ako bude obsadená komisia, ktorá mala program vypracovať a ktorá skupina bude mať pri príprave programu navrch. Či starí pragmatickí harcovníci z okruhu Zsolta Simona, alebo noví ľudia, ktorých sa snaží presadiť v strane skupina intelektuálov okolo šéfa vydavateľstva Kalligram Lászlóa Szigetiho. Exminister Simon však tvrdí, že o žiadnom napätí nemožno hovoriť. Ak tak, potom len o nejakých poruchách v komunikácii. „Žiadny problém pri vypracúvaní ekonomického programu nebol. Ak aj vznikli nejaké komunikačné šumy, tak to bolo spôsobené tým, že ľudia boli na dovolenkách v rôznom čase a bolo treba pracovať. Žiadny iný problém tam nie je a s obsahom hospodárskej politiky je všeobecný súhlas,“ povedal pre .týždeň Simon.
Program nakoniec prezentoval doteraz verejne neznámy ekonóm Zsolt Bindics, ktorý má spoločné podnikateľské aktivity so Szigetim. Žeby malé Szigetiho víťazstvo? V hrubých rysoch sa dá program zaradiť napravo od politického stredu. Most chce znížiť odvody, investovať do vzdelania a nesúhlasí s európskou daňovou harmonizáciou. Uvažuje aj o znížení daní na 17 percent v prípade, ak sa bude ekonomike dariť.
V Bugárovej strane sa v tejto súvislosti črtá aj celkom zaujímavý obsahový spor. Zsolt Simon a jeho skupina si želajú, aby mal Most proreformný program, ktorý by radil stranu skôr k pravici. Oponenti však uprednostňujú skôr program zameraný na potreby a záujmy ľudí (Maďarov aj Slovákov) žijúcich na juhu Slovenska – čo je vlastne podobný koncept tomu, ktorý zapustil korene v SMK.
V kuloároch Mostu sa hovorí aj o silnom vplyve generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkara Világiho. Nášmu časopisu sa ho nepodarilo zastihnúť, pretože Világi bol minulý týždeň na dovolenke. Zrejme by nám však potvrdil, čo povedal koncom júna pre denník Pravda. Világiho slová boli vtedy rezolútne: „Je to účelové podsúvanie mojej osoby niektorými ľuďmi, ktorým vyhovuje strašiť ľudí nejakými ekonomickými vplyvmi bez akýchkoľvek argumentov. Bol som v tomto smere trpezlivý a roky som vyčkával. Teraz však už začínajú v tomto smere konať moji právnici, nielen vo vzťahu k autorom takýchto výrokov, ale aj k médiám. Najprv žiadam o opravu a ak nepochodím, tak to potiahneme až na súd.“
.dve tváre Mostu
Stranu čaká aj ďalší, zatiaľ ešte ukrytý spor: chce byť Most naozaj čo najviac rovnocenne maďarsko-slovenskou stranou, alebo budú Slováci ako Rudolf Chmel (exminister a bývalý veľvyslanec v Budapešti, ktorý hovorí plynulo po maďarsky) v strane skôr ornamentmi? Podľa našich informácií naznačili záujem o bližšiu spoluprácu s Mostom viaceré známe slovenské osobnosti z politického prostredia. Bugárovci sú však zatiaľ veľmi zdržanliví: údajne z dôvodu, že nechcú pribraním vyhraneného Slováka odstrašiť Maďarov, ale ani sa príliš jasne vyhraniť pred slovenským publikom. Zsolt Simon sa bráni, že profilovanie slovenských politikov v Moste chce čas. „Máme krajského predsedu strany v Žiline a v Prešove a ani jeden nie je Maďar. Nemôžete odo mňa očakávať, aby som diktoval, kto budú slovenski lídri. Je tam však vytvorený priestor, aby sa takíto lídri formovali. Ani za pánom Chmelom sme nechodili, on sám povedal, že chce s nami spolupracovať.“ Nebude teda Rudolf Chmel vo vedení len „kvótovým Slovákom“? „Pán Chmel nie je sám, to nie je pravda. Budujeme štruktúry a tie budú mať právo do toho zasahovať,“ uzatvoril Simon.
Maďarsko-slovenskú dilemu, pred ktorou stojí Most, najlepšie dokresľujú dva obrazy. Tým prvým je Bugárova tvár na bilbordoch Most-Híd, ktoré sú rozmiestnené aj v kútoch Slovenska, kde živého Maďara dosiaľ videli nanajvýš ako turistu. Marketing Mostu je teda jasný: Slováci, aj vy zo severu Slovenska, ste u nás vítaní.
Horšie je to na juhu Slovenska, konkrétne v Komárne. Tu vidíme iný obraz: primátor Tibor Bastrnák už roky prezentuje Komárno ako mesto Maďarov (žije tu 60 percent Maďarov a 35 percent Slovákov), stavajú sa tu pomníky späté s maďarskými symbolmi. Bastrnák bol jedným z piatich členov organizačného výboru, ktorý na odhalenie sochy svätého Štefana pozval z najvyšších politikov iba maďarského prezidenta Lászlo Sólyoma. Ako je známe nielen v Maďarsku, ale aj medzi našimi Maďarmi, Sólyom má doma najbližšie k Orbánovmu Fideszu, s ktorým rád rozohráva nacionalistickú kartu.
Bugárova strana síce na rozdiel od SMK kritizuje vyznenie celej akcie a fakt, že tam bol pozvaný iba Sólyom. Na druhej strane však háji Bastrnáka chabým argumentom, že v organizačném výbore bolo viac členov. Iste, ale všetci konali v zhode. Strana sa ďalej háji, že celá akcia nemá s Mostom nič spoločné, keďže výbor rozhodoval ešte pred vznikom strany. Iste, lenže primátor Bastrnák je prominentným členom Mostu.
Páni z Mostu, ako je to teda s vaším maďarsko-slovenským „mostom“?
.piata kolóna
Keď predstavitelia strany odpovedajú na otázky o svojom mieste na politickej scéne, vidia sa napravo od stredu. Horšie je to už, ak sa majú vyjadriť, s kým by si v prípade volebného úspechu vedeli predstaviť vládnu spoluprácu. „Každý, kto nám pomôže s uskutočňovaním našich programových cieľov. Samozrejme s výnimkou SNS,“ odpovedá na otázku .týždňa o najbližších partneroch podpredseda Simon. Strán, ktoré na takéto otázky odpovedajú podobne vágnym spôsobom, je však niekoľko mesiacov pred voľbami väčšina. Nie je to žiadne Bugárovo špecifikum, z ktorého by sa dali vyvodzovať ďalekosiahle závery.
Ako teda naložiť s vyhláseniami Mikuláša Dzurindu? Politici SDKÚ sa mýlia v tom, keď Most označujú za projekt Smeru. Kto pozorne sledoval, ako strana vznikala, vie, že o akomsi politickom subjekte zmierenia, v ktorom by popri Maďaroch boli aj Slováci, písali intelektuáli z pozadia Mostu už dávnejšie. Na tom, že takáto strana nakoniec aj vznikla, nemá Smer žiadnu zásluhu. Najväčšou hybnou silou bol vývoj v SMK a osobná samoľúbosť Bélu Bugára, ktorej niekoľko intelektuálov dalo smer a ideový náter. Či bude strana v budúcnosti viac hodnotová, alebo čisto pragmatická, je už iná otázka.
V niečom má však predseda SDKÚ pravdu. Scenár, že ak Most uspeje, tak nebude mať problém vládnuť so Smerom, je úplne reálny. Nakoniec, viacerí z politikov Mostu, ktorí boli predtým v SMK, boli po voľbách v roku 2006 pripravení vládnuť v koalícii so Smerom – dokonca v trojici s Mečiarovým HZDS.
Podľa tejto logiky by sa však za piatu kolónu Smeru dali považovať aj SMK (odmietol by hádam Csáky ponuku Fica?) a, samozrejme, aj KDH (s čestnou výnimkou Daniela Lipšica). Dokonca ani opozičný líder SDKÚ sa voči Smeru nevyhranil preto, že by štruktúry strany mali so spoločným vládnutím nejaký zásadný problém, ale z pudu politickej sebazáchovy.
Takže asi tak, SDKÚ – piatou kolónou Fica je dnes vlastne každý.
.kuloárne reči
Dzurindove vyhlásenia na adresu Mostu nakoniec až takým veľkým prekvapením nie sú. Z kuloárov najsilnejšej opozičnej strany sa prakticky už od vzniku Bugárovej strany potichu šíria všelijaké reči, voči tomuto zoskupeniu nie príliš prajné. Ide vraj o projekt v záujme Smeru, ktorého cieľom je oslabiť opozíciu. Šíritelia tieto tvrdenia opierajú o dva argumenty. Na viacerých ľudí, ako sú napríklad podpredseda strany Zsolt Simon či László Nagy má mať podľa nich Ficova strana „páky“, prostredníctvom ktorých na nich dokáže v správnu chvíľu zatlačiť. Most vykresľujú aj ako stranu maďarských podnikateľov a vplyvných lobistov, ktorých jediným cieľom je byť vo vláde s kýmkoľvek a profitovať z toho. Dzurinda teda len uhladene formuloval názory, ktoré pri neformálnych debatách na chodbách parlamentu zaznievajú „natvrdo“. Ako to však pri takýchto sprisahaneckých diskusiách väčšinou chodí, všetko je v podobe hypotéz bez konkrétnych dôkazov.
.podnikatelia verzus intelektuáli
Tlačová beseda Bélu Bugára prilákala minulý týždeň pomerne slušný počet novinárov. Prišli aj všetky veľké televízie, takže predseda Mostu mohol byť spokojný. Aj keď témou malo byť najmä predstavenie ekonomického programu strany, novinárov oveľa viac zaujímala Bugárova reakcia na čerstvú aktualitu – hodenie zápalnej fľaše na budovu slovenského veľvyslanectva v Budapešti.
Lenže zaujímavejšou témou bol práve ekonomický program. Podľa našich informácii z prostredia Mostu existuje v strane istý spor medzi dvoma skupinami, ktoré sa pracovne dajú označiť ako podnikatelia a intelektuáli. Išlo o to, ako bude obsadená komisia, ktorá mala program vypracovať a ktorá skupina bude mať pri príprave programu navrch. Či starí pragmatickí harcovníci z okruhu Zsolta Simona, alebo noví ľudia, ktorých sa snaží presadiť v strane skupina intelektuálov okolo šéfa vydavateľstva Kalligram Lászlóa Szigetiho. Exminister Simon však tvrdí, že o žiadnom napätí nemožno hovoriť. Ak tak, potom len o nejakých poruchách v komunikácii. „Žiadny problém pri vypracúvaní ekonomického programu nebol. Ak aj vznikli nejaké komunikačné šumy, tak to bolo spôsobené tým, že ľudia boli na dovolenkách v rôznom čase a bolo treba pracovať. Žiadny iný problém tam nie je a s obsahom hospodárskej politiky je všeobecný súhlas,“ povedal pre .týždeň Simon.
Program nakoniec prezentoval doteraz verejne neznámy ekonóm Zsolt Bindics, ktorý má spoločné podnikateľské aktivity so Szigetim. Žeby malé Szigetiho víťazstvo? V hrubých rysoch sa dá program zaradiť napravo od politického stredu. Most chce znížiť odvody, investovať do vzdelania a nesúhlasí s európskou daňovou harmonizáciou. Uvažuje aj o znížení daní na 17 percent v prípade, ak sa bude ekonomike dariť.
V Bugárovej strane sa v tejto súvislosti črtá aj celkom zaujímavý obsahový spor. Zsolt Simon a jeho skupina si želajú, aby mal Most proreformný program, ktorý by radil stranu skôr k pravici. Oponenti však uprednostňujú skôr program zameraný na potreby a záujmy ľudí (Maďarov aj Slovákov) žijúcich na juhu Slovenska – čo je vlastne podobný koncept tomu, ktorý zapustil korene v SMK.
V kuloároch Mostu sa hovorí aj o silnom vplyve generálneho riaditeľa Slovnaftu Oszkara Világiho. Nášmu časopisu sa ho nepodarilo zastihnúť, pretože Világi bol minulý týždeň na dovolenke. Zrejme by nám však potvrdil, čo povedal koncom júna pre denník Pravda. Világiho slová boli vtedy rezolútne: „Je to účelové podsúvanie mojej osoby niektorými ľuďmi, ktorým vyhovuje strašiť ľudí nejakými ekonomickými vplyvmi bez akýchkoľvek argumentov. Bol som v tomto smere trpezlivý a roky som vyčkával. Teraz však už začínajú v tomto smere konať moji právnici, nielen vo vzťahu k autorom takýchto výrokov, ale aj k médiám. Najprv žiadam o opravu a ak nepochodím, tak to potiahneme až na súd.“
.dve tváre Mostu
Stranu čaká aj ďalší, zatiaľ ešte ukrytý spor: chce byť Most naozaj čo najviac rovnocenne maďarsko-slovenskou stranou, alebo budú Slováci ako Rudolf Chmel (exminister a bývalý veľvyslanec v Budapešti, ktorý hovorí plynulo po maďarsky) v strane skôr ornamentmi? Podľa našich informácií naznačili záujem o bližšiu spoluprácu s Mostom viaceré známe slovenské osobnosti z politického prostredia. Bugárovci sú však zatiaľ veľmi zdržanliví: údajne z dôvodu, že nechcú pribraním vyhraneného Slováka odstrašiť Maďarov, ale ani sa príliš jasne vyhraniť pred slovenským publikom. Zsolt Simon sa bráni, že profilovanie slovenských politikov v Moste chce čas. „Máme krajského predsedu strany v Žiline a v Prešove a ani jeden nie je Maďar. Nemôžete odo mňa očakávať, aby som diktoval, kto budú slovenski lídri. Je tam však vytvorený priestor, aby sa takíto lídri formovali. Ani za pánom Chmelom sme nechodili, on sám povedal, že chce s nami spolupracovať.“ Nebude teda Rudolf Chmel vo vedení len „kvótovým Slovákom“? „Pán Chmel nie je sám, to nie je pravda. Budujeme štruktúry a tie budú mať právo do toho zasahovať,“ uzatvoril Simon.
Maďarsko-slovenskú dilemu, pred ktorou stojí Most, najlepšie dokresľujú dva obrazy. Tým prvým je Bugárova tvár na bilbordoch Most-Híd, ktoré sú rozmiestnené aj v kútoch Slovenska, kde živého Maďara dosiaľ videli nanajvýš ako turistu. Marketing Mostu je teda jasný: Slováci, aj vy zo severu Slovenska, ste u nás vítaní.
Horšie je to na juhu Slovenska, konkrétne v Komárne. Tu vidíme iný obraz: primátor Tibor Bastrnák už roky prezentuje Komárno ako mesto Maďarov (žije tu 60 percent Maďarov a 35 percent Slovákov), stavajú sa tu pomníky späté s maďarskými symbolmi. Bastrnák bol jedným z piatich členov organizačného výboru, ktorý na odhalenie sochy svätého Štefana pozval z najvyšších politikov iba maďarského prezidenta Lászlo Sólyoma. Ako je známe nielen v Maďarsku, ale aj medzi našimi Maďarmi, Sólyom má doma najbližšie k Orbánovmu Fideszu, s ktorým rád rozohráva nacionalistickú kartu.
Bugárova strana síce na rozdiel od SMK kritizuje vyznenie celej akcie a fakt, že tam bol pozvaný iba Sólyom. Na druhej strane však háji Bastrnáka chabým argumentom, že v organizačném výbore bolo viac členov. Iste, ale všetci konali v zhode. Strana sa ďalej háji, že celá akcia nemá s Mostom nič spoločné, keďže výbor rozhodoval ešte pred vznikom strany. Iste, lenže primátor Bastrnák je prominentným členom Mostu.
Páni z Mostu, ako je to teda s vaším maďarsko-slovenským „mostom“?
.piata kolóna
Keď predstavitelia strany odpovedajú na otázky o svojom mieste na politickej scéne, vidia sa napravo od stredu. Horšie je to už, ak sa majú vyjadriť, s kým by si v prípade volebného úspechu vedeli predstaviť vládnu spoluprácu. „Každý, kto nám pomôže s uskutočňovaním našich programových cieľov. Samozrejme s výnimkou SNS,“ odpovedá na otázku .týždňa o najbližších partneroch podpredseda Simon. Strán, ktoré na takéto otázky odpovedajú podobne vágnym spôsobom, je však niekoľko mesiacov pred voľbami väčšina. Nie je to žiadne Bugárovo špecifikum, z ktorého by sa dali vyvodzovať ďalekosiahle závery.
Ako teda naložiť s vyhláseniami Mikuláša Dzurindu? Politici SDKÚ sa mýlia v tom, keď Most označujú za projekt Smeru. Kto pozorne sledoval, ako strana vznikala, vie, že o akomsi politickom subjekte zmierenia, v ktorom by popri Maďaroch boli aj Slováci, písali intelektuáli z pozadia Mostu už dávnejšie. Na tom, že takáto strana nakoniec aj vznikla, nemá Smer žiadnu zásluhu. Najväčšou hybnou silou bol vývoj v SMK a osobná samoľúbosť Bélu Bugára, ktorej niekoľko intelektuálov dalo smer a ideový náter. Či bude strana v budúcnosti viac hodnotová, alebo čisto pragmatická, je už iná otázka.
V niečom má však predseda SDKÚ pravdu. Scenár, že ak Most uspeje, tak nebude mať problém vládnuť so Smerom, je úplne reálny. Nakoniec, viacerí z politikov Mostu, ktorí boli predtým v SMK, boli po voľbách v roku 2006 pripravení vládnuť v koalícii so Smerom – dokonca v trojici s Mečiarovým HZDS.
Podľa tejto logiky by sa však za piatu kolónu Smeru dali považovať aj SMK (odmietol by hádam Csáky ponuku Fica?) a, samozrejme, aj KDH (s čestnou výnimkou Daniela Lipšica). Dokonca ani opozičný líder SDKÚ sa voči Smeru nevyhranil preto, že by štruktúry strany mali so spoločným vládnutím nejaký zásadný problém, ale z pudu politickej sebazáchovy.
Takže asi tak, SDKÚ – piatou kolónou Fica je dnes vlastne každý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.