.predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, ale aj niektorí ďalší politici, hovoria o Moste ako o piatej kolóne Smeru. Ako hodnotíte tieto výroky?
Svojho času Mikuláš Dzurinda, keď som rezignoval na post ministra kultúry, povedal, že so mnou odchádza z vlády noblesa. Nerád by som preto interpretoval jeho slová, lebo by som z nej musel niečo zľaviť. Nemá zmysel vydávať dojmy za fakty, fabulovať bez argumentov, čo dokonca robia aj niektoré takzvané mienkotvorné médiá. Médiám až tak nerozumiem, politici, prirodzene, majú k našej strane vzťah určený svojimi záujmami, čo je v poriadku, hoci sa mi nezdá, že by práve vzťah SDKÚ musel byť rovno konfrontačný. Konkurenčný možno, ale to je v trhovej spoločnosti hádam normálne.
.kto sú teda najbližší politickí partneri Mostu?
Sú to, pravdaže, parlamentné strany napravo, teda KDH, SDKÚ aj SMK, aj napriek tomu, že pre posledné dve sme zrejme „zradcovia“, hoci ja osobne neviem, koho som v tomto straníckom koalično-opozičnom spektre zradil. Žiaľ, v tejto súvislosti treba zaznamenať, že SDKÚ sa síce v ničom nezhoduje so Smerom, ale vo vzťahu k maďarskej otázke panuje medzi nimi vzácna zhoda. Inak povedané, hungarofóbia môže byť silné puto. Ak z tohto hľadiska posudzujem dôslednú protimaďarskú a protimenšinovú politiku Smeru, vyzeralo by to skôr na zhodu s SDKÚ, a nie s Mostom, ktorý nielen v týchto veciach, predpokladám, bude korektným, ale tvrdým partnerom. Takže, vyčkajte času, ako tá hus klasu.
.podľa našich informácií nebude mať Most v prípade, že sa dostane po voľbách do parlamentu, problém vstúpiť do vládnej koalície so Smerom. Aspoň taká je väčšinová nálada v strane. Z čoho taká nálada vyplýva?
Reálne sú rôzne povolebné varianty, dokonca i takzvaná veľká koalícia, ktorá by dosť nebezpečne zabetónovala záujmovú sieť na klientelistickom Slovensku, z ktorého je volič už teraz unavený. Ak však viete niečo o väčšinovej nálade v našej strane, rád sa nechám poučiť, ale faktami a argumentmi, lebo ja o takých náladách neviem. Inak sú také vyhlásenia iba zbožnými želaniami hovorcov – neviem koho. A, samozrejme, mystifikujú a zavádzajú prípadných voličov strany. Hovoriť pár týždňov po založení strany o jej koaličnom, priam vládnom potenciáli je síce pekné, ale tak trochu nič neriešiace slovenské špecifikum. Zrejme sa mu nedá vyhnúť, hoci je zaujímavé len pre médiá a niektorých politikov.
.podľa našich informácií existuje v strane isté napätie medzi intelektuálmi okolo vás a Lászlóa Szigetiho a podnikateľmi okolo Zsolta Simona, ktoré súvisí zo zápasom o vplyv v strane. Kto má väčšiu šancu?
Opäť vychádzate z poznatkov, ktoré ja nemám. Okrem toho, že nepociťujem vami spomínané napätie medzi intelektuálmi a podnikateľmi v strane. Také ani nie je, lebo takto sa problém v strane neobjavil. Pokiaľ ide o môjho priateľa Laca Szigetiho, ste úplne mimo, lebo ten ma skôr od politického angažmánu v strane odhováral, resp. chcel ma vidieť v intelektuálnej sfére, no ja som si povedal, že ak táto strana prichádza s programom, ktorý tu ja tlačím intelektuálne donkichotsky dvadsať rokov, tak by nebolo celkom morálne zostať bokom.
.vedenie strany rokovalo údajne aj o vylúčení primátora Komárna Bastrnáka. Čo zavážilo, že v strane ostal?
Opäť máte mylné informácie. O vylúčení Tibora Bastrnáka vedenie strany vôbec nerokovalo. Nepochybne, pri organizovaní návštevy maďarského prezidenta došlo k viacerým pochybeniam a nebol dôvod vychádzať v ústrety jeho nárokom, ktoré mali charakter veľmi individuálnej, tzv. súkromnej návštevy, lebo ak chce prezident, hoci susednej krajiny, odhaľovať akúkoľvek sochu a rečniť pri tom, a zadúša sa už dlhší čas tým, ako chce maďarsko-slovenské porozumenie, nemôže to robiť bez slovenských partnerov. To by Árpád Gőncz nikdy ako prezident neurobil. V tomto zlyhal maďarský prezident, hoci ho maďarská diplomacia na to isto upozorňovala. Komárňanskí organizátori, ktorí vec začali dávno pred vznikom strany Most, preukázali málo znalosti diplomacie, zato dosť diletantizmu a možno aj nie celkom dobrých úmyslov, ale im by som sa tak nečudoval, lebo vstúpili na pole pre nich príliš vysoké. Podľahol im asi aj Tibor Bastrnák.
.nenabúralo jeho konanie základný pilier strany – snahu o spoluprácu so Slovákmi? Mnohí intelektuáli tu roky hovoria o tom, že uhorské dejiny sú aj našimi dejinami a primátor potom urobí z otvárania sochy svätého Štefana čisto maďarskú akciu...
Akciu organizovali komárňanské občianske združenia, predpokladám, že so súhlasom primátora. Predstaviteľom cirkvi, ktorý požehnal sochu po slovensky, bol napokon slovenský katolícky kňaz, takže na tejto stránke sporu, zdá sa, zvíťazil rozum. Vedel by som si predstaviť, že by sa práve preto v celej veci, keďže ide o svätca, dokázala angažovať výraznejšie aj cirkev, ale aj tá má zrejme zatiaľ na očiach nacionalistické okuliare – takisto slovenská ako maďarská. Nehovoriac o tom, že vec má širší charakter sporu o naše dejiny. Ale to je už iná kapitola, ktorú nevieme otvoriť ani na úrovni intelektuálneho diskurzu, ani na úrovni diskurzu v rámci cirkvi, hoci slovenská a maďarská biskupská konferencia už čosi iniciovala, a spoliehať sa v tejto téme na politikov – slovenských i maďarských, inkluzíve prezidentov – by som nateraz odporúčal len veľmi výberovo. Takže volič si bude musieť vybrať.
Svojho času Mikuláš Dzurinda, keď som rezignoval na post ministra kultúry, povedal, že so mnou odchádza z vlády noblesa. Nerád by som preto interpretoval jeho slová, lebo by som z nej musel niečo zľaviť. Nemá zmysel vydávať dojmy za fakty, fabulovať bez argumentov, čo dokonca robia aj niektoré takzvané mienkotvorné médiá. Médiám až tak nerozumiem, politici, prirodzene, majú k našej strane vzťah určený svojimi záujmami, čo je v poriadku, hoci sa mi nezdá, že by práve vzťah SDKÚ musel byť rovno konfrontačný. Konkurenčný možno, ale to je v trhovej spoločnosti hádam normálne.
.kto sú teda najbližší politickí partneri Mostu?
Sú to, pravdaže, parlamentné strany napravo, teda KDH, SDKÚ aj SMK, aj napriek tomu, že pre posledné dve sme zrejme „zradcovia“, hoci ja osobne neviem, koho som v tomto straníckom koalično-opozičnom spektre zradil. Žiaľ, v tejto súvislosti treba zaznamenať, že SDKÚ sa síce v ničom nezhoduje so Smerom, ale vo vzťahu k maďarskej otázke panuje medzi nimi vzácna zhoda. Inak povedané, hungarofóbia môže byť silné puto. Ak z tohto hľadiska posudzujem dôslednú protimaďarskú a protimenšinovú politiku Smeru, vyzeralo by to skôr na zhodu s SDKÚ, a nie s Mostom, ktorý nielen v týchto veciach, predpokladám, bude korektným, ale tvrdým partnerom. Takže, vyčkajte času, ako tá hus klasu.
.podľa našich informácií nebude mať Most v prípade, že sa dostane po voľbách do parlamentu, problém vstúpiť do vládnej koalície so Smerom. Aspoň taká je väčšinová nálada v strane. Z čoho taká nálada vyplýva?
Reálne sú rôzne povolebné varianty, dokonca i takzvaná veľká koalícia, ktorá by dosť nebezpečne zabetónovala záujmovú sieť na klientelistickom Slovensku, z ktorého je volič už teraz unavený. Ak však viete niečo o väčšinovej nálade v našej strane, rád sa nechám poučiť, ale faktami a argumentmi, lebo ja o takých náladách neviem. Inak sú také vyhlásenia iba zbožnými želaniami hovorcov – neviem koho. A, samozrejme, mystifikujú a zavádzajú prípadných voličov strany. Hovoriť pár týždňov po založení strany o jej koaličnom, priam vládnom potenciáli je síce pekné, ale tak trochu nič neriešiace slovenské špecifikum. Zrejme sa mu nedá vyhnúť, hoci je zaujímavé len pre médiá a niektorých politikov.
.podľa našich informácií existuje v strane isté napätie medzi intelektuálmi okolo vás a Lászlóa Szigetiho a podnikateľmi okolo Zsolta Simona, ktoré súvisí zo zápasom o vplyv v strane. Kto má väčšiu šancu?
Opäť vychádzate z poznatkov, ktoré ja nemám. Okrem toho, že nepociťujem vami spomínané napätie medzi intelektuálmi a podnikateľmi v strane. Také ani nie je, lebo takto sa problém v strane neobjavil. Pokiaľ ide o môjho priateľa Laca Szigetiho, ste úplne mimo, lebo ten ma skôr od politického angažmánu v strane odhováral, resp. chcel ma vidieť v intelektuálnej sfére, no ja som si povedal, že ak táto strana prichádza s programom, ktorý tu ja tlačím intelektuálne donkichotsky dvadsať rokov, tak by nebolo celkom morálne zostať bokom.
.vedenie strany rokovalo údajne aj o vylúčení primátora Komárna Bastrnáka. Čo zavážilo, že v strane ostal?
Opäť máte mylné informácie. O vylúčení Tibora Bastrnáka vedenie strany vôbec nerokovalo. Nepochybne, pri organizovaní návštevy maďarského prezidenta došlo k viacerým pochybeniam a nebol dôvod vychádzať v ústrety jeho nárokom, ktoré mali charakter veľmi individuálnej, tzv. súkromnej návštevy, lebo ak chce prezident, hoci susednej krajiny, odhaľovať akúkoľvek sochu a rečniť pri tom, a zadúša sa už dlhší čas tým, ako chce maďarsko-slovenské porozumenie, nemôže to robiť bez slovenských partnerov. To by Árpád Gőncz nikdy ako prezident neurobil. V tomto zlyhal maďarský prezident, hoci ho maďarská diplomacia na to isto upozorňovala. Komárňanskí organizátori, ktorí vec začali dávno pred vznikom strany Most, preukázali málo znalosti diplomacie, zato dosť diletantizmu a možno aj nie celkom dobrých úmyslov, ale im by som sa tak nečudoval, lebo vstúpili na pole pre nich príliš vysoké. Podľahol im asi aj Tibor Bastrnák.
.nenabúralo jeho konanie základný pilier strany – snahu o spoluprácu so Slovákmi? Mnohí intelektuáli tu roky hovoria o tom, že uhorské dejiny sú aj našimi dejinami a primátor potom urobí z otvárania sochy svätého Štefana čisto maďarskú akciu...
Akciu organizovali komárňanské občianske združenia, predpokladám, že so súhlasom primátora. Predstaviteľom cirkvi, ktorý požehnal sochu po slovensky, bol napokon slovenský katolícky kňaz, takže na tejto stránke sporu, zdá sa, zvíťazil rozum. Vedel by som si predstaviť, že by sa práve preto v celej veci, keďže ide o svätca, dokázala angažovať výraznejšie aj cirkev, ale aj tá má zrejme zatiaľ na očiach nacionalistické okuliare – takisto slovenská ako maďarská. Nehovoriac o tom, že vec má širší charakter sporu o naše dejiny. Ale to je už iná kapitola, ktorú nevieme otvoriť ani na úrovni intelektuálneho diskurzu, ani na úrovni diskurzu v rámci cirkvi, hoci slovenská a maďarská biskupská konferencia už čosi iniciovala, a spoliehať sa v tejto téme na politikov – slovenských i maďarských, inkluzíve prezidentov – by som nateraz odporúčal len veľmi výberovo. Takže volič si bude musieť vybrať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.