KNIHA Alessandro Baricco Barbari Kalligram, 2009
„Rameno, ktoré sa premenilo na plutvu, nemusí byť rakovina, ale začiatok ryby,” píše taliansky spisovateľ, autor krásnych kníh ako je Hodváb, Tisícdeväťsto alebo Oceán More v jednej z tridsiatich esejí publikovaných „každých päť-šesť dní” medzi májom a októbrom roku 2006 v denníku La Repubblica. Nejde o klasickú zbierku esejí publikovaných v tlači a neskôr zviazaných v knihe, ide podľa vlastných slov autora o „knihu, písanú v priamom prenose.” Je to pozoruhodná a zaujímavá kniha. Jej témou je prenikanie barbarov do centra unavenej civilizácie. Podľa Baricca to nie je kultúrna vojna, ale dlhodobý proces „mutácie”. Prichádzajúca generácia je podľa neho vybavená žiabrami, umožňujúcimi dlhodobý pobyt pod vodou. My starší sa tiež môžeme ponoriť, no z času na čas musíme vyplávať na hladinu a nadýchnuť sa starého dobrého vzduchu. Barbarskú mutáciu ilustruje Alessandro Baricco na zmenenom prístupe k vínu, na novej taktike profesionálneho futbalu a na edičnej politike knižných vydavateľstiev, pričom svoje úvahy končí meditáciou na a o čínskom múre. Nesníva o starých dobrých časoch, nevykresľuje barbarskú apokalypsu, nelamentuje nad komplikovanou prítomnosťou. Len sa díva, len sa diví a snaží sa porozumieť. Dívať a diviť sa spolu s ním je mimoriadnym zážitkom.
.juraj Kušnierik
FILM Hore
Poznáte to, nie? Stolná lampa poskakuje po písmenkách, hľadajúc si dobré miesto na filmovom plátne, napokon zatlčie do zeme literu “i“ v slove Pixar a postaví sa na jej miesto. Pixar – to vo svete nielen americkej, ale aj svetovej filmovej animácie niečo znamená. Je to značka dobrej kvality. A pestovaného štýlu. Najnovší celovečerný opus tohto štúdia – Hore – je určený deťom, ale ani dospelák sa pri ňom neprepadne od nudy. Príbehové disneyovské klišé funguje len do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre modernú rozprávku; dokonca sa odohráva dramatický prerod postáv a melodramatické pasáže majú regulárny nádych lyriky; hlavné postavičky nie sú veru nijakí vyblýskaní krásavci – skôr naopak. V predĺženom prológu sme svedkami stretnutia, lásky a šťastného manželstva Petersonovcov. Starenka Ellie zomiera ešte predtým, ako sa večne zamilovanému páru podarí splniť si detský sen postaviť si domček pri ďalekých vodopádoch. Starček Peterson – ukáže sa – nie je domased. Na ceste za snom všelikoho stretáva, napríklad hrozne tučného a urozprávaného malého skauta, obrovského farebného vtáka Kevina, psa Duga. A odkiaľsi z hĺbky rozprávkového príbehu, hoci happyend je povinnou jazdou, prenikajú na povrch smutné pravdy nášho života. Detstvo vôbec nie je ľahké, deti sú zraniteľné. A nezáleží na tom, či ich sklamal vlastný otec, pretože ich opustil – tak sa to stalo skautíkovi Russelovi; alebo ich dôveru v ľudí nalomil hrdina, z ktorého sa tiež vykľul zradca – ako sa to stalo starčekovi, keď bol ešte malý.
.zm
KNIHA Radoslav Procházka: Mak proti Gatsbymu Edition Ryba, 2009
Právnická literatúra je už raz taká. Ponúka mnoho poučného, bohužiaľ, často akademicky nezrozumiteľného a ťažko pochopiteľného. Radoslav Procházka napísal však niečo neobyčajne jasné a hodnotné aj pre náročných.
Jozef Mak a Jay Gatsby sú postavy literárne, reprezentujúce zdanlivo svojský náhľad na svet. Hronského Mak, povinné čítanie na strednej škole, trpí typickým údelom klasiky, t. j. minimálnou motiváciou prečítať si ho. Odpoveďou a zároveň dôvodom, prečo by si mal každý cestou Joža Maka aspoň raz prejsť sám, je práve toto v dnešnej dobe vydané pojednanie o zodpovednosti za škodu. Zdanlivo nepredstaviteľná komparácia dvoch charakterov a ich analógia s akoukoľvek právnou analýzou je nečakaná, no v Procházkových slovách sa zdá úplne zrejmá a jasná. Autor dôverne pozná jurisdikciu Spojených štátov, ktorú kriticky a poučne preplieta s domácim právnym stavom. „My sa pýtame, prečo sa to stalo, oni kto nám to urobil,“ odznie v knihe. Prečo my všetko hádžeme na tragédiu a osud, zatiaľ čo oni hľadajú vinníka?
Zaujímavé odpovede dneška a hlavne kompetentný pohľad na tému. Autor potvrdil svoju reputáciu často oslovovaného odborníka a renomovaného advokáta, ktorý sa nebojí nachádzať paralely v dnešnej tlači alebo v sledovaní Simpsonovcov. Čítanie o našej pasivite a ich individualizme je miestami depresívne. Hrdosť a húževnatosť, pokora a masochizmus, triezve hodnotenie a poučný záver. Potrebné dielo.
.vladimír Volčko
„Rameno, ktoré sa premenilo na plutvu, nemusí byť rakovina, ale začiatok ryby,” píše taliansky spisovateľ, autor krásnych kníh ako je Hodváb, Tisícdeväťsto alebo Oceán More v jednej z tridsiatich esejí publikovaných „každých päť-šesť dní” medzi májom a októbrom roku 2006 v denníku La Repubblica. Nejde o klasickú zbierku esejí publikovaných v tlači a neskôr zviazaných v knihe, ide podľa vlastných slov autora o „knihu, písanú v priamom prenose.” Je to pozoruhodná a zaujímavá kniha. Jej témou je prenikanie barbarov do centra unavenej civilizácie. Podľa Baricca to nie je kultúrna vojna, ale dlhodobý proces „mutácie”. Prichádzajúca generácia je podľa neho vybavená žiabrami, umožňujúcimi dlhodobý pobyt pod vodou. My starší sa tiež môžeme ponoriť, no z času na čas musíme vyplávať na hladinu a nadýchnuť sa starého dobrého vzduchu. Barbarskú mutáciu ilustruje Alessandro Baricco na zmenenom prístupe k vínu, na novej taktike profesionálneho futbalu a na edičnej politike knižných vydavateľstiev, pričom svoje úvahy končí meditáciou na a o čínskom múre. Nesníva o starých dobrých časoch, nevykresľuje barbarskú apokalypsu, nelamentuje nad komplikovanou prítomnosťou. Len sa díva, len sa diví a snaží sa porozumieť. Dívať a diviť sa spolu s ním je mimoriadnym zážitkom.
.juraj Kušnierik
FILM Hore
Poznáte to, nie? Stolná lampa poskakuje po písmenkách, hľadajúc si dobré miesto na filmovom plátne, napokon zatlčie do zeme literu “i“ v slove Pixar a postaví sa na jej miesto. Pixar – to vo svete nielen americkej, ale aj svetovej filmovej animácie niečo znamená. Je to značka dobrej kvality. A pestovaného štýlu. Najnovší celovečerný opus tohto štúdia – Hore – je určený deťom, ale ani dospelák sa pri ňom neprepadne od nudy. Príbehové disneyovské klišé funguje len do tej miery, ktorá je nevyhnutná pre modernú rozprávku; dokonca sa odohráva dramatický prerod postáv a melodramatické pasáže majú regulárny nádych lyriky; hlavné postavičky nie sú veru nijakí vyblýskaní krásavci – skôr naopak. V predĺženom prológu sme svedkami stretnutia, lásky a šťastného manželstva Petersonovcov. Starenka Ellie zomiera ešte predtým, ako sa večne zamilovanému páru podarí splniť si detský sen postaviť si domček pri ďalekých vodopádoch. Starček Peterson – ukáže sa – nie je domased. Na ceste za snom všelikoho stretáva, napríklad hrozne tučného a urozprávaného malého skauta, obrovského farebného vtáka Kevina, psa Duga. A odkiaľsi z hĺbky rozprávkového príbehu, hoci happyend je povinnou jazdou, prenikajú na povrch smutné pravdy nášho života. Detstvo vôbec nie je ľahké, deti sú zraniteľné. A nezáleží na tom, či ich sklamal vlastný otec, pretože ich opustil – tak sa to stalo skautíkovi Russelovi; alebo ich dôveru v ľudí nalomil hrdina, z ktorého sa tiež vykľul zradca – ako sa to stalo starčekovi, keď bol ešte malý.
.zm
KNIHA Radoslav Procházka: Mak proti Gatsbymu Edition Ryba, 2009
Právnická literatúra je už raz taká. Ponúka mnoho poučného, bohužiaľ, často akademicky nezrozumiteľného a ťažko pochopiteľného. Radoslav Procházka napísal však niečo neobyčajne jasné a hodnotné aj pre náročných.
Jozef Mak a Jay Gatsby sú postavy literárne, reprezentujúce zdanlivo svojský náhľad na svet. Hronského Mak, povinné čítanie na strednej škole, trpí typickým údelom klasiky, t. j. minimálnou motiváciou prečítať si ho. Odpoveďou a zároveň dôvodom, prečo by si mal každý cestou Joža Maka aspoň raz prejsť sám, je práve toto v dnešnej dobe vydané pojednanie o zodpovednosti za škodu. Zdanlivo nepredstaviteľná komparácia dvoch charakterov a ich analógia s akoukoľvek právnou analýzou je nečakaná, no v Procházkových slovách sa zdá úplne zrejmá a jasná. Autor dôverne pozná jurisdikciu Spojených štátov, ktorú kriticky a poučne preplieta s domácim právnym stavom. „My sa pýtame, prečo sa to stalo, oni kto nám to urobil,“ odznie v knihe. Prečo my všetko hádžeme na tragédiu a osud, zatiaľ čo oni hľadajú vinníka?
Zaujímavé odpovede dneška a hlavne kompetentný pohľad na tému. Autor potvrdil svoju reputáciu často oslovovaného odborníka a renomovaného advokáta, ktorý sa nebojí nachádzať paralely v dnešnej tlači alebo v sledovaní Simpsonovcov. Čítanie o našej pasivite a ich individualizme je miestami depresívne. Hrdosť a húževnatosť, pokora a masochizmus, triezve hodnotenie a poučný záver. Potrebné dielo.
.vladimír Volčko
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.