.v čom sú najväčšie problémy malých obcí?
Samozrejme ekonomika. Aj s rozdelením do pólov rastu to bolo nedomyslené. Mnoho obcí sa dostalo do kategórie, keď môžu žiadať európske peniaze iba z programu na rozvoj vidieka. Peňazí je tam veľmi málo a keď sme to prepočítali na obyvateľa, tak to bola almužna.
.kto rozhodoval o zaradení do pólov rastu?
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja spolu s Vyššími územnými celkami v roku 2007. Bola to požiadavka Európskej únie. Obce boli na základe rôznych kritérií rozdelené do inovačného pólu rastu a kohézneho pólu rastu. Tie, čo ostali mimo, sú, slušne povedané, akoby bezperspektívne. My ako Združenie miest a obcí Slovenska sme boli proti takémuto deleniu, ale neúspešne.
.čo ste presadzovali?
Chceli sme, aby sa pri malých obciach zohľadňovali aj iné kritéria. Napríklad cestovný ruch. Zoberte si také Donovaly. Majú okolo 150 obyvateľov a nemôžu takmer na nič žiadať európske peniaze.
.aké boli ešte iné kritéria na zaradenie do pólov rastu okrem počtu obyvateľov?
Dodnes neviem. Viedlo to však určite k tomu, že malé obce sa stali ešte ekonomicky slabšími. A nechcem, aby sa tieto dedinky vyľudňovali.
.spôsobí to vyľudňovanie?
Ak sa v nich nevybuduje základná infraštruktúra, tak možno áno. Vo Švédsku s tým mali problém, ľudia chodili na vidiek už iba na víkendy. Potom tam vrazili obrovské peniaze do infraštruktúry a cestovného ruchu. Vytvorili sa nové pracovné miesta a trend sa začal pomaly obracať.
.obce, ktoré sú mimo pólov rastu, teda môžu žiadať peniaze len z programu na rozvoj vidieka?
Áno, pre akýkoľvek iný operačný plán je podmienka byť zaradený v kohéznom alebo inovačnom póle rastu. Dnes sú v programe rozvoja vidieka žiadosti vo výške 170 percent alokovaných prostriedkov na roky 2007 až 2013.
.čo to znamená?
To, že bolo prvé kolo a už žiadne ďalšie nebude. Viete, čoho sa teraz bojím? Je veľa žiadostí a mnohí starostovia, najmä z tých malých obcí, preto peniaze nedostanú. Môžu rezignovať a povedia si, že už žiadne európske peniaze nechcú.
.sú takí, ktorí už rezignovali?
A koľko! Zaznieva to z každého regiónu. Povie si: príprava projektu ma stála tristotisíc korún, to je moja ročná spotreba energie, tak načo je to celé?
.ďalší problém malých obcí je asi aj povinné spolufinancovanie.
Samozrejme. Rozvoj vidieka mal byť stopercentne financovaný, obce nemali doplácať.
.o aké zdroje mimo fondov EÚ sa môžu malé obce ešte uchádzať?
Môžu žiadať prostriedky z Environmentálneho fondu, alebo z Fondu rozvoja bývania. Malé obce majú problém aj v tom, že výška do dotácie z programu na rozvoj vidieka je limitovaná počtom obyvateľov. Jednoducho výška sumy, o ktorú môžu žiadať, sa odvíja od toho, koľko ľudí v dedine žije.
.čo sú najakútnejšie potreby týchto malých obcí?
Investície do verejného osvetlenia, väčšinou majú staré typy osvetlenia, ktoré je dnes drahé na prevádzku aj údržbu. Potom sú to investície do infraštruktúry. Cesty, chodníky, kanalizácia.
.nepomohlo by, keby sa menšie obce spojili do väčších celkov?
Bývalý splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský robil kedysi na túto tému prieskum na východe Slovenska. Ľudia síce často deklarovali, že sú nespokojní s prácou starostu, ale spájať sa nechceli.
.prečo?
Je to najmä o lokálpatriotizme. Do školy už aj tak často chodia inde a tak sa boja, že spájaním by prišli o identitu, folklór, zvyky. Ja by som sa na ich mieste obávala tiež.
.keď sa obce spoja, ešte nemusia stratiť identitu alebo zvyky...
Neverte tomu. Má to aj ďalší rozmer Napríklad naši poľskí kolegovia nás vyzývajú, aby sme sa nespájali. Hovoria: nikdy neurobte takú hlúposť ako my. Čím väčšie územie, tým sa ťažšie riadi. To čo je malé je pre starostu dostupné a ľahšie manažovateľné. Čas a ekonomika však určite malé obce prinútia spájať sa aspoň do mikroregiónov.
.aký je v týchto malých obciach záujem o prácu starostu?
Niekedy nulový. Ľudia sú nároční, od starostu vyžadujú aj to, na čo reálne nemôže mať zdroje.
.viete o príkladoch obcí, ktorým v najbližšom čase hrozí vyľudnenie?
Konkrétne nie, ale tento problém sa týka najmä juhu a východu Slovenska.
.keď sa bude pripravovať ďalší referenčný rámec na čerpanie eurofondov, budete ako ZMOS žiadať, aby sa póly rastu stanovovali inak?
Určite. Mám predstavu, že by sa mal oveľa viac zohľadňovať potenciál pre cestovný ruch. Obce s perspektívnym cestovným ruchom ako napríklad Donovaly, Zuberec by mali patriť do kohéznych a inovačných pólov rastu. Celému procesu by mala predchádzať dôkladná analýza.
Samozrejme ekonomika. Aj s rozdelením do pólov rastu to bolo nedomyslené. Mnoho obcí sa dostalo do kategórie, keď môžu žiadať európske peniaze iba z programu na rozvoj vidieka. Peňazí je tam veľmi málo a keď sme to prepočítali na obyvateľa, tak to bola almužna.
.kto rozhodoval o zaradení do pólov rastu?
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja spolu s Vyššími územnými celkami v roku 2007. Bola to požiadavka Európskej únie. Obce boli na základe rôznych kritérií rozdelené do inovačného pólu rastu a kohézneho pólu rastu. Tie, čo ostali mimo, sú, slušne povedané, akoby bezperspektívne. My ako Združenie miest a obcí Slovenska sme boli proti takémuto deleniu, ale neúspešne.
.čo ste presadzovali?
Chceli sme, aby sa pri malých obciach zohľadňovali aj iné kritéria. Napríklad cestovný ruch. Zoberte si také Donovaly. Majú okolo 150 obyvateľov a nemôžu takmer na nič žiadať európske peniaze.
.aké boli ešte iné kritéria na zaradenie do pólov rastu okrem počtu obyvateľov?
Dodnes neviem. Viedlo to však určite k tomu, že malé obce sa stali ešte ekonomicky slabšími. A nechcem, aby sa tieto dedinky vyľudňovali.
.spôsobí to vyľudňovanie?
Ak sa v nich nevybuduje základná infraštruktúra, tak možno áno. Vo Švédsku s tým mali problém, ľudia chodili na vidiek už iba na víkendy. Potom tam vrazili obrovské peniaze do infraštruktúry a cestovného ruchu. Vytvorili sa nové pracovné miesta a trend sa začal pomaly obracať.
.obce, ktoré sú mimo pólov rastu, teda môžu žiadať peniaze len z programu na rozvoj vidieka?
Áno, pre akýkoľvek iný operačný plán je podmienka byť zaradený v kohéznom alebo inovačnom póle rastu. Dnes sú v programe rozvoja vidieka žiadosti vo výške 170 percent alokovaných prostriedkov na roky 2007 až 2013.
.čo to znamená?
To, že bolo prvé kolo a už žiadne ďalšie nebude. Viete, čoho sa teraz bojím? Je veľa žiadostí a mnohí starostovia, najmä z tých malých obcí, preto peniaze nedostanú. Môžu rezignovať a povedia si, že už žiadne európske peniaze nechcú.
.sú takí, ktorí už rezignovali?
A koľko! Zaznieva to z každého regiónu. Povie si: príprava projektu ma stála tristotisíc korún, to je moja ročná spotreba energie, tak načo je to celé?
.ďalší problém malých obcí je asi aj povinné spolufinancovanie.
Samozrejme. Rozvoj vidieka mal byť stopercentne financovaný, obce nemali doplácať.
.o aké zdroje mimo fondov EÚ sa môžu malé obce ešte uchádzať?
Môžu žiadať prostriedky z Environmentálneho fondu, alebo z Fondu rozvoja bývania. Malé obce majú problém aj v tom, že výška do dotácie z programu na rozvoj vidieka je limitovaná počtom obyvateľov. Jednoducho výška sumy, o ktorú môžu žiadať, sa odvíja od toho, koľko ľudí v dedine žije.
.čo sú najakútnejšie potreby týchto malých obcí?
Investície do verejného osvetlenia, väčšinou majú staré typy osvetlenia, ktoré je dnes drahé na prevádzku aj údržbu. Potom sú to investície do infraštruktúry. Cesty, chodníky, kanalizácia.
.nepomohlo by, keby sa menšie obce spojili do väčších celkov?
Bývalý splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský robil kedysi na túto tému prieskum na východe Slovenska. Ľudia síce často deklarovali, že sú nespokojní s prácou starostu, ale spájať sa nechceli.
.prečo?
Je to najmä o lokálpatriotizme. Do školy už aj tak často chodia inde a tak sa boja, že spájaním by prišli o identitu, folklór, zvyky. Ja by som sa na ich mieste obávala tiež.
.keď sa obce spoja, ešte nemusia stratiť identitu alebo zvyky...
Neverte tomu. Má to aj ďalší rozmer Napríklad naši poľskí kolegovia nás vyzývajú, aby sme sa nespájali. Hovoria: nikdy neurobte takú hlúposť ako my. Čím väčšie územie, tým sa ťažšie riadi. To čo je malé je pre starostu dostupné a ľahšie manažovateľné. Čas a ekonomika však určite malé obce prinútia spájať sa aspoň do mikroregiónov.
.aký je v týchto malých obciach záujem o prácu starostu?
Niekedy nulový. Ľudia sú nároční, od starostu vyžadujú aj to, na čo reálne nemôže mať zdroje.
.viete o príkladoch obcí, ktorým v najbližšom čase hrozí vyľudnenie?
Konkrétne nie, ale tento problém sa týka najmä juhu a východu Slovenska.
.keď sa bude pripravovať ďalší referenčný rámec na čerpanie eurofondov, budete ako ZMOS žiadať, aby sa póly rastu stanovovali inak?
Určite. Mám predstavu, že by sa mal oveľa viac zohľadňovať potenciál pre cestovný ruch. Obce s perspektívnym cestovným ruchom ako napríklad Donovaly, Zuberec by mali patriť do kohéznych a inovačných pólov rastu. Celému procesu by mala predchádzať dôkladná analýza.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.