.dá sa hovoriť o špecifických problémoch malých obcí?
Určite. Skrachovalo poľnohospodárstvo, narástla nezamestnanosť, odchádzajú vzdelaní ľudia. S tým všetkým sa musia vedieť vyrovnať.
.čo si myslíte o rozdelení obcí do pólov rastu?
Nemám na to úplne vyhranený názor. Viem, že starostovia sú s tým nespokojní. Na druhej strane to nemusí mať na obce nejaký dramatický dopad. Ak je starosta schopný líder, tak si vie poradiť, aj keď je jeho obec mimo pólov rastu. A ak sa iba vezie, tak mu nepomôže ani to, že je v póloch rastu. To vyplýva aj z výskumov, ktoré sme robili na našej katedre.
.snaha, aby sa menšie obce zlučovali, naráža často na odpor miestnych. Sú ich obavy neopodstatnené?
Malé obce sú ekonomický nezmysel. Okolo šesťdesiat percent prostriedkov dávajú na správu a na služby im už takmer nič neostane.
.spájanie by bolo teda racionálne?
Rozdrobenosť je napríklad aj vo Francúzsku, tam je však administratíva urobená zmysluplnejšie. U nás máme takmer tritisíc obcí, z toho veľká časť sú práve tie malé. Každá obec je pritom správcom dane, čo znamená, že viac ako dvetisíc ľudí musí poznať zákon o správe daní, musí mať softvér. V každej obci musí teda ešte byť aj účtovníčka, ktorá pozná tisíc predpisov. To nedáva zmysel. Nebolo by rozumnejšie, keby to robila jedna obec?
.na zlučovanie obcí však nie je vôľa. Prečo?
Je to aj politický problém. Voliči, ktorí disciplinovane chodia voliť, žijú najmä v malých obciach. O zlučovaní nechcú ani počuť a strany sa tejto agendy boja. Je ťažké vysvetliť ľuďom, že zlučovaním neprídu o svoje samosprávne žitie, len sa zefektívni ich fungovanie.
.zaznievajú aj argumenty, že keď sa obce spoja do veľkých celkov, horšie sa riadia.
V niektorých štátoch boli „zlučovačky“ až nezmyselné. Napríklad v Dánsku vytvorili celky až s dvadsaťtisíc obyvateľmi. To nie je dobra cesta. Zvýši sa síce ekonomická efektívnosť, ale zhorší sa dostupnosť samosprávy pre obyvateľov. Sú názory, že treba zachovať právnu subjektivitu, post starostu, ale administratívu a rozvoj robiť spoločne. V Maďarsku je napríklad úrad takzvaného okružného notára, ktorý robí administratívu pre viaceré obce. A osvedčilo sa to.
.aká je budúcnosť malých obcí, ktorým každoročne ubúdajú obyvatelia?
Budú sa vyprázdňovať a postupne sa môžu stať takými víkendovými destináciami, kde budú bývať hlavne chalupári. Ak sa, samozrejme, nepodarí oživiť poľnohospodárstvo, vidiecku turistiku a nadchnúť ľudí pre vidiek. Tak ako sa to stalo vo Francúzsku.
.ako sa to vo Francúzsku podarilo?
Robili obrovskú kampaň – à la campagne, čo znamená na vidiek. Všetci hovorili, aké je to úžasné, byť na vidieku. Stalo sa módou tam chodiť. Štát to podporoval a na vidieku sa tak podarilo oživiť služby, vytvoriť pracovné miesta a v konečnom dôsledku aj pritiahnuť ľudí, ktorí tam začali žiť.
.na to však musí byť vidiek pripravený, čo ten náš nie je.
Práve tomu majú slúžiť aj tie peniaze z európskych fondov.
.dá sa hovoriť o hranici počtu obyvateľov, pri ktorej ešte obec dokáže zmysluplne fungovať?
Nedá sa na to odpovedať jednoznačne. Napríklad Parihuzovce pri Prešove majú 21 obyvateľov. Je to ešte obec? – pýtam sa. Je to samosprávna jednotka, z pohľadu legislatívy rovnocenná s Prešovom. Aj malá obec môže zužitkovať svoj potenciál, napríklad v cestovnom ruchu. Veľa závisí aj od dopravného napojenia na najbližšie centrum.
.nevedú peniaze z fondov Európskej únie niekedy až k prílišnému spoliehaniu sa na „mecenáša“ a rezignovaniu na hľadanie iných riešení?
Problém je skôr inde. Dostupnosť fondov je u nás značne spolitizovaná. Za tým si stojím. Nie vždy sú projekty vyberané podľa zmysluplnosti. Jeden starosta raz povedal, že časť zdrojov by sa mohla rozdeliť na hlavu obyvateľa, aby každý dostal aspoň niečo. Každá obec, aj malá, by tak dostala povedzme šestnásťtisíc eur. A druhá časť zdrojov by mohla byť rozdeľovaná formou súťaže. Je to rozumný návrh.
.ako funguje v praxi politický protekcionizmus?
Starosta si musí „pripraviť pôdu“. Buď prostredníctvom nejakého poslanca, alebo vysoko postaveného rodáka. Je však zložité o tom hovoriť, pretože neviem nič dokázať. Stretla som sa s tvrdením, že ceny, povedzme za zemné práce, sú nadhodnotené v projekte o tridsať percent – aby bolo z čoho platiť „na správnych miestach“.
.viete o prípade, keď agentúra vrátila obce peniaze, ak ňou vypracovaný projekt na eurofondy nevyšiel?
Nie, neviem.
.ďalším problémom je aj spolufinancovanie projektov zo strany malých obcí.
Samozrejme, tých päť percent je pre obec veľa. Preto sa prikláňam k tomu, že malé obce by bez ohľadu na ich politickú reprezentáciu, mali dostávať časť prostriedkov z eurofondov paušálne. A museli by, samozrejme, presne zdokumentovať, na čo ich minuli.
Určite. Skrachovalo poľnohospodárstvo, narástla nezamestnanosť, odchádzajú vzdelaní ľudia. S tým všetkým sa musia vedieť vyrovnať.
.čo si myslíte o rozdelení obcí do pólov rastu?
Nemám na to úplne vyhranený názor. Viem, že starostovia sú s tým nespokojní. Na druhej strane to nemusí mať na obce nejaký dramatický dopad. Ak je starosta schopný líder, tak si vie poradiť, aj keď je jeho obec mimo pólov rastu. A ak sa iba vezie, tak mu nepomôže ani to, že je v póloch rastu. To vyplýva aj z výskumov, ktoré sme robili na našej katedre.
.snaha, aby sa menšie obce zlučovali, naráža často na odpor miestnych. Sú ich obavy neopodstatnené?
Malé obce sú ekonomický nezmysel. Okolo šesťdesiat percent prostriedkov dávajú na správu a na služby im už takmer nič neostane.
.spájanie by bolo teda racionálne?
Rozdrobenosť je napríklad aj vo Francúzsku, tam je však administratíva urobená zmysluplnejšie. U nás máme takmer tritisíc obcí, z toho veľká časť sú práve tie malé. Každá obec je pritom správcom dane, čo znamená, že viac ako dvetisíc ľudí musí poznať zákon o správe daní, musí mať softvér. V každej obci musí teda ešte byť aj účtovníčka, ktorá pozná tisíc predpisov. To nedáva zmysel. Nebolo by rozumnejšie, keby to robila jedna obec?
.na zlučovanie obcí však nie je vôľa. Prečo?
Je to aj politický problém. Voliči, ktorí disciplinovane chodia voliť, žijú najmä v malých obciach. O zlučovaní nechcú ani počuť a strany sa tejto agendy boja. Je ťažké vysvetliť ľuďom, že zlučovaním neprídu o svoje samosprávne žitie, len sa zefektívni ich fungovanie.
.zaznievajú aj argumenty, že keď sa obce spoja do veľkých celkov, horšie sa riadia.
V niektorých štátoch boli „zlučovačky“ až nezmyselné. Napríklad v Dánsku vytvorili celky až s dvadsaťtisíc obyvateľmi. To nie je dobra cesta. Zvýši sa síce ekonomická efektívnosť, ale zhorší sa dostupnosť samosprávy pre obyvateľov. Sú názory, že treba zachovať právnu subjektivitu, post starostu, ale administratívu a rozvoj robiť spoločne. V Maďarsku je napríklad úrad takzvaného okružného notára, ktorý robí administratívu pre viaceré obce. A osvedčilo sa to.
.aká je budúcnosť malých obcí, ktorým každoročne ubúdajú obyvatelia?
Budú sa vyprázdňovať a postupne sa môžu stať takými víkendovými destináciami, kde budú bývať hlavne chalupári. Ak sa, samozrejme, nepodarí oživiť poľnohospodárstvo, vidiecku turistiku a nadchnúť ľudí pre vidiek. Tak ako sa to stalo vo Francúzsku.
.ako sa to vo Francúzsku podarilo?
Robili obrovskú kampaň – à la campagne, čo znamená na vidiek. Všetci hovorili, aké je to úžasné, byť na vidieku. Stalo sa módou tam chodiť. Štát to podporoval a na vidieku sa tak podarilo oživiť služby, vytvoriť pracovné miesta a v konečnom dôsledku aj pritiahnuť ľudí, ktorí tam začali žiť.
.na to však musí byť vidiek pripravený, čo ten náš nie je.
Práve tomu majú slúžiť aj tie peniaze z európskych fondov.
.dá sa hovoriť o hranici počtu obyvateľov, pri ktorej ešte obec dokáže zmysluplne fungovať?
Nedá sa na to odpovedať jednoznačne. Napríklad Parihuzovce pri Prešove majú 21 obyvateľov. Je to ešte obec? – pýtam sa. Je to samosprávna jednotka, z pohľadu legislatívy rovnocenná s Prešovom. Aj malá obec môže zužitkovať svoj potenciál, napríklad v cestovnom ruchu. Veľa závisí aj od dopravného napojenia na najbližšie centrum.
.nevedú peniaze z fondov Európskej únie niekedy až k prílišnému spoliehaniu sa na „mecenáša“ a rezignovaniu na hľadanie iných riešení?
Problém je skôr inde. Dostupnosť fondov je u nás značne spolitizovaná. Za tým si stojím. Nie vždy sú projekty vyberané podľa zmysluplnosti. Jeden starosta raz povedal, že časť zdrojov by sa mohla rozdeliť na hlavu obyvateľa, aby každý dostal aspoň niečo. Každá obec, aj malá, by tak dostala povedzme šestnásťtisíc eur. A druhá časť zdrojov by mohla byť rozdeľovaná formou súťaže. Je to rozumný návrh.
.ako funguje v praxi politický protekcionizmus?
Starosta si musí „pripraviť pôdu“. Buď prostredníctvom nejakého poslanca, alebo vysoko postaveného rodáka. Je však zložité o tom hovoriť, pretože neviem nič dokázať. Stretla som sa s tvrdením, že ceny, povedzme za zemné práce, sú nadhodnotené v projekte o tridsať percent – aby bolo z čoho platiť „na správnych miestach“.
.viete o prípade, keď agentúra vrátila obce peniaze, ak ňou vypracovaný projekt na eurofondy nevyšiel?
Nie, neviem.
.ďalším problémom je aj spolufinancovanie projektov zo strany malých obcí.
Samozrejme, tých päť percent je pre obec veľa. Preto sa prikláňam k tomu, že malé obce by bez ohľadu na ich politickú reprezentáciu, mali dostávať časť prostriedkov z eurofondov paušálne. A museli by, samozrejme, presne zdokumentovať, na čo ich minuli.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.