„Pamätám si dobre na to, aký rozruch vyvolávali plagáty oznamujúce, že do Bratislavy prídu hosťovať Kolischovci, Rosého kvarteto, České kvarteto [...] O koncertoch sa hovorilo týždne dopredu a týždne po nich, zháňali sa vstupenky, doma sa kládli na pult programované diela. Bratislava sa kedysi hemžila domácimi kvartetami. […] Hrali úradníci, lekári, právnici, teda ľudia, ktorých spájal záujem o hudbu,“ spomína v eseji O komornej hudbe a domácom muzicírovaní Ján Albrecht, legendárny hudobník, pedagóg a originálny mysliteľ, ktorý tradície pestovania komornej hudby u nás zachraňoval aj v nežičlivých časoch. Ale hudba neznela len v Bratislave. Napríklad aj v desaťtisícovom mestečku Liptovský Hrádok, odkiaľ pochádzam, bolo ešte niekedy v dvadsiatych rokoch 20. storočia sláčikové kvarteto, v ktorom hrala miestna honorácia. Aktívne domáce muzicírovanie, postupne čoraz viac vytláčané reprodukčnou technikou, sa však pomaly vytrácalo a komorná hudba ostala takmer výlučne v „oficiálnych“ koncertných sieňach. Bezprostredné očarenie, okamihy porozumenia vo vzájomnej komunikácii interpretov a publika najmä v nedávnych rokoch striedala ušľachtilá nuda. „Chýba radosť z hudby,“ stanovil v jednom z rozhovorov z konca 90. rokov nahlas nepríjemnú diagnózu po návrate zo štúdia na londýnskej Royal College of Music violončelista Jozef Lupták a rozhodol sa usporiadať vlastný festival. V atmosfére pragmatizmu a tichej rezignácie išlo o odvážny krok.
.siločiary hudby
Myslím, že aj matematikom sa pri slove konvergencie vybaví hneď po profesionálnych asociáciách kľúčová nahrávka súboru Collegium Musicum.Tento názov nebol pre festival vybratý náhodne. Je to symbol, ktorý hovorí o inšpirujúce slobode hľadania a o spájaní, nezaťaženom konvenciami. Marián Varga bol viackrát hosťom Konvergencií a aktuálny comeback Collegia s vynikajúcim Martinom Valihorom za bicími symbolicky uzavrie 10. ročník.
Konvergenciám sa podarilo v rámci jedného podujatia nenásilne a zmysluplne spojiť majstrovské opusy Brahmsa, Mozarta, Pärta a Messiaena s hudbou slovenských skladateľov Vladimíra Godára, Petra Zagara alebo projektmi Petra Breinera, Andreja Šebana, Oskara Rózsu či s koncertom Idy Kelarovej, Ghymesu alebo Vrbovských víťazov. Siločiary hudby, ako festival nazval Daniel Pastirčák, pritiahli aj vynikajúcich domácich i zahraničných hudobníkov, ktorí sa na Konvergencie radi vracajú. Rovnako ako príjemne rôznorodé publikum, ktoré je otvorené a zvedavé. Táto ideálne fungujúca symbióza, založená na vzájomnej komunikácii, produkuje počas festivalu priateľskú a inšpirujúcu atmosféru plnú pozitívnej energie. Podľa všetkého je nákazlivá. Posledné roky trávia totiž Konvergencie leto koncertmi po Slovensku. A keďže ich je z roka na rok viac, zdá sa, že úspešne lámu mýtus o malom záujme o klasickú hudbu.
.desiate Konvergencie
Festival otvorí tento rok Haydnov Violončelový koncert C dur v interpretácii fenomenálneho Roberta Cohena, žiaka William Pleetha, André Navarru alebo Jacqueline du Pré. Len málo hudobníkov vyžaruje takú charizmu, energiu a radosť z hudby ako on. „Nevnímam súčasnú hudbu ako exkluzívnu […] Hudba je výrazom života, ktorý sa mení,“ povedal pred tromi rokmi v rozhovore pre .týždeň britský violončelista. Tento prirodzený prístup k dielam súčasných skladateľov si osvojil aj jeho žiak Jozef Lupták, ktorý na koncerte uvedie svetovú premiéru skladby Jevgenija Iršaia. Medzi najzaujímavejšie projekty festivalu bude určite patriť vystúpenie súboru The Dowland Project. Aktuálne CD Romaria, ktoré vydal prestížny mníchovský label ECM, nazval britský Gramophone „tichým rozhovorom medzi hudobníkmi, kultúrami a epochami“. Vynikajúci tenorista, bývalý člen slávnych Hilliard Ensemble John Potter, svetoznámy džezový saxofonista John Surman, lutnista Stephen Stubbs a slovenský huslista Miloš Valent ponúknu v Jezuitskom kostole vlastný pohľad na stredovekú hudbu, v ktorom sa rešpekt k dávnym majstrom prirodzene a citlivo spája s improvizačnou slobodou. Výsledok na nahrávke je podľa BBC Music Magazine „presvedčivý, podmanivý a výnimočne krásny“ a viem si predstaviť, že v live podobe bude ešte sugestívnejší. Sobotný večer uzavrie nočný koncert spievaných i hraných uspávaniek v Klariskách, ktoré pre Konvergencie pripravil Vladimír Godár. Program bude súčasne akousi hudobnou mapou sveta, ktorá predstaví diela autorov rôznych národností a epoch. Ťažiskom sú, pochopiteľne, komorné koncerty, z ktorých sa zvlášť teším na českých klasikov hudby 20. storočia Bohuslava Martinů a Leoša Janáčka, na diela nespravodlivo zabúdaných bratislavských rodákov Johanna Nepomuka Hummela a Ernő Dohnányiho (s výborným klaviristom Mikim Škutom) alebo na génia viedenského klasicizmu Josepha Haydna. Je to nádherná hudba, ktorá v stredoeurópskom priestore jednoznačne patrí do kultúrneho povedomia a stále u nás nezaznieva dostatočne často.
.nielen o hudbe
Ani desať rokov od svojho vzniku sa Konvergencie našťastie príliš nezmenili, s istou licenciou ich možno nazvať „Pohodou klasickej hudby“. Úspešne sa im vyhýba rutina, stále dokážu prekvapiť a majú niečo verbálne ťažko definovateľné, čím sa odlišujú od podobných festivalov, ktoré medzičasom na Slovensku pribudli. Nie sú len priestorom, ktorý si vytvorila skupina spriaznených hudobníkov, aby si mala kde zahrať. Sú umeleckou výpoveďou jednej generácie, dokladom vkusu, odvahy, hľadania a miestom inšpirujúcich ľudských stretnutí.
Na to, aby si väčšina z nás založila sláčikové kvarteto, je už bohužiaľ (a pre okolie azda i našťastie) trochu neskoro. Nič však nebráni vychutnať si predposledný septembrový víkend komornú atmosféru Konvergencií, pretože, ako píše klasik nemeckej muzikológie Hans Heinrich Eggebrecht, ak „sme schopní hudbu prijímať, nechať, aby sa dotkla nášho vnútra, stotožniť sa s ňou, je hudba taká, akí môžeme byť aj my. A my sme takí vo chvíli, keď nás hudba takými robí...“ Na Konvergenciách znie len dobrá hudba.
Konvergencie sa bude konať od 17. do 20. septembra na rôznych miestach v Bratislave.
Autor je hudobný publicista.
.siločiary hudby
Myslím, že aj matematikom sa pri slove konvergencie vybaví hneď po profesionálnych asociáciách kľúčová nahrávka súboru Collegium Musicum.Tento názov nebol pre festival vybratý náhodne. Je to symbol, ktorý hovorí o inšpirujúce slobode hľadania a o spájaní, nezaťaženom konvenciami. Marián Varga bol viackrát hosťom Konvergencií a aktuálny comeback Collegia s vynikajúcim Martinom Valihorom za bicími symbolicky uzavrie 10. ročník.
Konvergenciám sa podarilo v rámci jedného podujatia nenásilne a zmysluplne spojiť majstrovské opusy Brahmsa, Mozarta, Pärta a Messiaena s hudbou slovenských skladateľov Vladimíra Godára, Petra Zagara alebo projektmi Petra Breinera, Andreja Šebana, Oskara Rózsu či s koncertom Idy Kelarovej, Ghymesu alebo Vrbovských víťazov. Siločiary hudby, ako festival nazval Daniel Pastirčák, pritiahli aj vynikajúcich domácich i zahraničných hudobníkov, ktorí sa na Konvergencie radi vracajú. Rovnako ako príjemne rôznorodé publikum, ktoré je otvorené a zvedavé. Táto ideálne fungujúca symbióza, založená na vzájomnej komunikácii, produkuje počas festivalu priateľskú a inšpirujúcu atmosféru plnú pozitívnej energie. Podľa všetkého je nákazlivá. Posledné roky trávia totiž Konvergencie leto koncertmi po Slovensku. A keďže ich je z roka na rok viac, zdá sa, že úspešne lámu mýtus o malom záujme o klasickú hudbu.
.desiate Konvergencie
Festival otvorí tento rok Haydnov Violončelový koncert C dur v interpretácii fenomenálneho Roberta Cohena, žiaka William Pleetha, André Navarru alebo Jacqueline du Pré. Len málo hudobníkov vyžaruje takú charizmu, energiu a radosť z hudby ako on. „Nevnímam súčasnú hudbu ako exkluzívnu […] Hudba je výrazom života, ktorý sa mení,“ povedal pred tromi rokmi v rozhovore pre .týždeň britský violončelista. Tento prirodzený prístup k dielam súčasných skladateľov si osvojil aj jeho žiak Jozef Lupták, ktorý na koncerte uvedie svetovú premiéru skladby Jevgenija Iršaia. Medzi najzaujímavejšie projekty festivalu bude určite patriť vystúpenie súboru The Dowland Project. Aktuálne CD Romaria, ktoré vydal prestížny mníchovský label ECM, nazval britský Gramophone „tichým rozhovorom medzi hudobníkmi, kultúrami a epochami“. Vynikajúci tenorista, bývalý člen slávnych Hilliard Ensemble John Potter, svetoznámy džezový saxofonista John Surman, lutnista Stephen Stubbs a slovenský huslista Miloš Valent ponúknu v Jezuitskom kostole vlastný pohľad na stredovekú hudbu, v ktorom sa rešpekt k dávnym majstrom prirodzene a citlivo spája s improvizačnou slobodou. Výsledok na nahrávke je podľa BBC Music Magazine „presvedčivý, podmanivý a výnimočne krásny“ a viem si predstaviť, že v live podobe bude ešte sugestívnejší. Sobotný večer uzavrie nočný koncert spievaných i hraných uspávaniek v Klariskách, ktoré pre Konvergencie pripravil Vladimír Godár. Program bude súčasne akousi hudobnou mapou sveta, ktorá predstaví diela autorov rôznych národností a epoch. Ťažiskom sú, pochopiteľne, komorné koncerty, z ktorých sa zvlášť teším na českých klasikov hudby 20. storočia Bohuslava Martinů a Leoša Janáčka, na diela nespravodlivo zabúdaných bratislavských rodákov Johanna Nepomuka Hummela a Ernő Dohnányiho (s výborným klaviristom Mikim Škutom) alebo na génia viedenského klasicizmu Josepha Haydna. Je to nádherná hudba, ktorá v stredoeurópskom priestore jednoznačne patrí do kultúrneho povedomia a stále u nás nezaznieva dostatočne často.
.nielen o hudbe
Ani desať rokov od svojho vzniku sa Konvergencie našťastie príliš nezmenili, s istou licenciou ich možno nazvať „Pohodou klasickej hudby“. Úspešne sa im vyhýba rutina, stále dokážu prekvapiť a majú niečo verbálne ťažko definovateľné, čím sa odlišujú od podobných festivalov, ktoré medzičasom na Slovensku pribudli. Nie sú len priestorom, ktorý si vytvorila skupina spriaznených hudobníkov, aby si mala kde zahrať. Sú umeleckou výpoveďou jednej generácie, dokladom vkusu, odvahy, hľadania a miestom inšpirujúcich ľudských stretnutí.
Na to, aby si väčšina z nás založila sláčikové kvarteto, je už bohužiaľ (a pre okolie azda i našťastie) trochu neskoro. Nič však nebráni vychutnať si predposledný septembrový víkend komornú atmosféru Konvergencií, pretože, ako píše klasik nemeckej muzikológie Hans Heinrich Eggebrecht, ak „sme schopní hudbu prijímať, nechať, aby sa dotkla nášho vnútra, stotožniť sa s ňou, je hudba taká, akí môžeme byť aj my. A my sme takí vo chvíli, keď nás hudba takými robí...“ Na Konvergenciách znie len dobrá hudba.
Konvergencie sa bude konať od 17. do 20. septembra na rôznych miestach v Bratislave.
Autor je hudobný publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.