Zatiaľ čo sa americký kasínový kapitalizmus zrútil a európske hospodárske satelity Ameriky trpia, Čína súčasnú situáciu zjavne využíva a uprostred globálnej hospodárskej krízy zvyšuje svoj obchodný prebytok. V prvých štyroch mesiacoch tohto roka sa stala najväčším svetovým vývozcom tovaru, keď predbehla doterajšieho šampióna – Nemecko.
Je pravda, že v iných ekonomických ukazovateľoch Čína stále výrazne zaostáva. Hoci predstavuje 20 percent svetovej populácie, jej podiel na celosvetovom HDP dosahuje v súčasnosti iba sedem percent. Naproti tomu Spojené štáty a Európska únia tvoria až 54 percent celosvetového HDP, hoci v nich žije iba 12 percent svetovej populácie.
.sila a počty
Vzhľadom na neuveriteľný rast Číny sa však tieto údaje rýchlo menia. V rokoch 1995 až 2008 zaznamenala čínska ekonomika celkový rast o 229 percent, zatiaľ čo svetová ekonomika za ten istý čas vzrástla o 63 percent, USA o 45 percent a európska dvadsaťsedmička iba o 37 percent. Pre Čínu bude možno ťažké vyrovnať sa niekedy úspechu malej ázijskej krajiny, akou je Singapur, ktorý už predstihol USA v HDP na obyvateľa meraného paritou kúpnej sily. V blízkom čase sa však Čína stane nepochybne najväčšou ekonomickou mocnosťou sveta. Na to, aby to dosiahla, navyše nepotrebuje ani štvrtinu americkej úrovne HDP, pretože je viac ako štyrikrát ľudnatejšia krajina ako USA.
Síly globalizácie, ktoré oslobodil pád komunizmu, vytvorili lepší svet s rýchlou ekonomickou zbiehavosťou a znižujúcou sa nerovnosťou. Podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby, stanovenou Svetovou bankou na 1,25 dolára denne, sa znížil z 52 percent v roku 1981 na 25 percent v roku 2005. Viac než 50 percent svetovej populácie sa dnes radí k strednej vrstve so životnou úrovňou nad priemernou hranicou chudoby v rozvinutých krajinách (8,2 dolára podľa parity kúpnej sily v roku 1996). Aj celosvetový Giniho koeficient nerovnosti medzi štátmi sa znížil z 0,653 v roku 1980 na 0,556 v roku 2007, a to zväčša vďaka neuveriteľnej výkonnosti rozvojových ekonomík, ako sú Čina a India.
Rozvoj sveta však nie je bez problémov. Emisie oxidu uhličitého rýchlo rastú, zdroje fosílnych palív sa rapídne vyčerpávajú a globálne otepľovanie sa zrýchľuje. Aj keby sa USA vedené prezidentom Barackom Obamom prihlásili ku kjótskemu protokolu, dosiahne svetová teplota v nasledujúcich 30 rokoch najvyššiu hodnotu za posledných 800-tisíc rokov.
.zlý smer kapitálu
Obrovské prisťahovalecké vlny z rozvojových štátov do krajín OECD navyše odčerpávajú vzdelanú pracovnú silu tým prvým a zaťažujú asimilačnú kapacitu tých druhých. Trinásť percent obyvateľov USA a Nemecka sa narodilo inde. Podobne je to aj vo Francúzku, kde je inde narodených 8 percent obyvateľov a vo Veľkej Británii až 10 percent. Nekvalifikovaní migranti majú tendenciu prichádzať do Európy, kde zaťažujú sociálne štáty. Na druhej strane, tých kvalifikovaných to ťahá do USA, hoci sú veľmi potrební aj doma. Odliv mozgov nie je problém len Južnej Ameriky západne od And, veľa krajín Afriky, ale aj Turecka, Talianska, Veľkej Británie, balkánskych štátov, Nemecka a Fínska. Migrácia z rozvojových krajín sčasti vysvetľuje aj problém, ktorý rozpútal súčasnú finančnú krízu – medzinárodný kapitál tiekol nesprávnym smerom. V posledných rokoch USA pohltili až polovicu svetového vývozu kapitálu. NA druhej strane Čína sa na celkovom objeme podieľala iba pätinou. Iba v roku 2007 importovali USA kapitál v hodnote 790 miliard dolárov a rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny exportovali 714 miliárd.
.šetriť a konať prezieravo
Vďaka tomu mohli americké domácnosti prestať sporiť a užívali si neúmernú spotrebu. Zároveň to postavilo na hlavu pravidlo, že kapitál by mal prúdiť z bohatých krajín do chudobnejších, kde ho možno produktívnejšie investovať. A protože svet už ďalej nie je ochotný poskytovať USA tovar výmenou za ich pochybné finančné služby, budú musieť Američania opustiť svoj svet snov. Budú sa musieť pripraviť na dlhotrvajúce obdobie zmenšených očakávaní, ktoré potrvá dlhšie ako budúci hospodársky boom a vyžiada si podstatné štrukturálne zmeny v americkej ekonomike.
V nasledujúcich desaťročiach bude pre svet najväčšou výzvou udržanie mieru, pretože meniaca sa štruktúra ekonomickej moci si vyžiada politické zmeny, ktoré USA nebudú prijímať príliš ľahko. Situácia sa podobá na ohrozovanie britskej geopolitickej hegemónie Nemeckom v 19. storočí, keď nemecká ekonomika kvitla. Dôsledkom toho bolo politické napätie, ktoré viedlo k dvom svetovým vojnám a doviedlo západnú civilizáciu na pokraj kolapsu. Zostáva iba dúfať, že politickí lídri, ktorí určujú kurz 21. storočia, budú natoľko priezieraví, aby sa takému výsledku vyhli.
Hans-Werner Sinn je profesor ekonómie a verejných financií na Mníchovskej univerzite a prezident Ifo institutu.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
Je pravda, že v iných ekonomických ukazovateľoch Čína stále výrazne zaostáva. Hoci predstavuje 20 percent svetovej populácie, jej podiel na celosvetovom HDP dosahuje v súčasnosti iba sedem percent. Naproti tomu Spojené štáty a Európska únia tvoria až 54 percent celosvetového HDP, hoci v nich žije iba 12 percent svetovej populácie.
.sila a počty
Vzhľadom na neuveriteľný rast Číny sa však tieto údaje rýchlo menia. V rokoch 1995 až 2008 zaznamenala čínska ekonomika celkový rast o 229 percent, zatiaľ čo svetová ekonomika za ten istý čas vzrástla o 63 percent, USA o 45 percent a európska dvadsaťsedmička iba o 37 percent. Pre Čínu bude možno ťažké vyrovnať sa niekedy úspechu malej ázijskej krajiny, akou je Singapur, ktorý už predstihol USA v HDP na obyvateľa meraného paritou kúpnej sily. V blízkom čase sa však Čína stane nepochybne najväčšou ekonomickou mocnosťou sveta. Na to, aby to dosiahla, navyše nepotrebuje ani štvrtinu americkej úrovne HDP, pretože je viac ako štyrikrát ľudnatejšia krajina ako USA.
Síly globalizácie, ktoré oslobodil pád komunizmu, vytvorili lepší svet s rýchlou ekonomickou zbiehavosťou a znižujúcou sa nerovnosťou. Podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby, stanovenou Svetovou bankou na 1,25 dolára denne, sa znížil z 52 percent v roku 1981 na 25 percent v roku 2005. Viac než 50 percent svetovej populácie sa dnes radí k strednej vrstve so životnou úrovňou nad priemernou hranicou chudoby v rozvinutých krajinách (8,2 dolára podľa parity kúpnej sily v roku 1996). Aj celosvetový Giniho koeficient nerovnosti medzi štátmi sa znížil z 0,653 v roku 1980 na 0,556 v roku 2007, a to zväčša vďaka neuveriteľnej výkonnosti rozvojových ekonomík, ako sú Čina a India.
Rozvoj sveta však nie je bez problémov. Emisie oxidu uhličitého rýchlo rastú, zdroje fosílnych palív sa rapídne vyčerpávajú a globálne otepľovanie sa zrýchľuje. Aj keby sa USA vedené prezidentom Barackom Obamom prihlásili ku kjótskemu protokolu, dosiahne svetová teplota v nasledujúcich 30 rokoch najvyššiu hodnotu za posledných 800-tisíc rokov.
.zlý smer kapitálu
Obrovské prisťahovalecké vlny z rozvojových štátov do krajín OECD navyše odčerpávajú vzdelanú pracovnú silu tým prvým a zaťažujú asimilačnú kapacitu tých druhých. Trinásť percent obyvateľov USA a Nemecka sa narodilo inde. Podobne je to aj vo Francúzku, kde je inde narodených 8 percent obyvateľov a vo Veľkej Británii až 10 percent. Nekvalifikovaní migranti majú tendenciu prichádzať do Európy, kde zaťažujú sociálne štáty. Na druhej strane, tých kvalifikovaných to ťahá do USA, hoci sú veľmi potrební aj doma. Odliv mozgov nie je problém len Južnej Ameriky západne od And, veľa krajín Afriky, ale aj Turecka, Talianska, Veľkej Británie, balkánskych štátov, Nemecka a Fínska. Migrácia z rozvojových krajín sčasti vysvetľuje aj problém, ktorý rozpútal súčasnú finančnú krízu – medzinárodný kapitál tiekol nesprávnym smerom. V posledných rokoch USA pohltili až polovicu svetového vývozu kapitálu. NA druhej strane Čína sa na celkovom objeme podieľala iba pätinou. Iba v roku 2007 importovali USA kapitál v hodnote 790 miliard dolárov a rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny exportovali 714 miliárd.
.šetriť a konať prezieravo
Vďaka tomu mohli americké domácnosti prestať sporiť a užívali si neúmernú spotrebu. Zároveň to postavilo na hlavu pravidlo, že kapitál by mal prúdiť z bohatých krajín do chudobnejších, kde ho možno produktívnejšie investovať. A protože svet už ďalej nie je ochotný poskytovať USA tovar výmenou za ich pochybné finančné služby, budú musieť Američania opustiť svoj svet snov. Budú sa musieť pripraviť na dlhotrvajúce obdobie zmenšených očakávaní, ktoré potrvá dlhšie ako budúci hospodársky boom a vyžiada si podstatné štrukturálne zmeny v americkej ekonomike.
V nasledujúcich desaťročiach bude pre svet najväčšou výzvou udržanie mieru, pretože meniaca sa štruktúra ekonomickej moci si vyžiada politické zmeny, ktoré USA nebudú prijímať príliš ľahko. Situácia sa podobá na ohrozovanie britskej geopolitickej hegemónie Nemeckom v 19. storočí, keď nemecká ekonomika kvitla. Dôsledkom toho bolo politické napätie, ktoré viedlo k dvom svetovým vojnám a doviedlo západnú civilizáciu na pokraj kolapsu. Zostáva iba dúfať, že politickí lídri, ktorí určujú kurz 21. storočia, budú natoľko priezieraví, aby sa takému výsledku vyhli.
Hans-Werner Sinn je profesor ekonómie a verejných financií na Mníchovskej univerzite a prezident Ifo institutu.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.