Už dávno som nebol tak prilepený na obrazovku, mám na to svedkov. Naposledy som sa podobne kochal vystúpením Evy Kristínovej na gymnáziu, tá ma zaujala hlavne mávaním v takom umeleckom ponče, mávala, mávala, až sme sa báli, že odletí. Oratórium Cyril a Metod by rozhodne tiež malo ísť na stredné školy, ide o skvelú inšpiráciu na stužkovú. Presne tak má vyzerať paródia na operu, rock, národné mýty, kostýmy či tanec. Mávanie obrusmi a hádzanie sa o zem ako choreografia, tanečnice v nočných košeliach či „zlí rockeri“ v legínach. Kvíliaca gitara, kvíliaci speváci, orchester pre istotu zdupľovaný syntiakmi, patetická recitácia, projekcia s matrixovsky kvapkajúcou hlaholikou. Starosloviensky Otčenáš v podaní Dušana Jarjabka. To hádam pochopí každý! Lepšie by to nevymysleli ani majstri z Monty Python so Sashom Baronom Cohenom dokopy, som rád, že máme zmysel aj pre takýto krutý humor. Ak by Juraj Nvota chcel nakrúcať pokračovanie Muziky a hľadal by scénu porovnateľnú s insitnou častuškou o Leninovi, môže prevziať ktorýkoľvek úryvok z tohto diela a má fenomenálnu komediálnu scénu, dokonca aj s rovnakým posolstvom. To pod Hradom, tam to bolo o niečo vážnejšie, ale dramaturg sa tiež pochlapil. Najpopulárnejšia slovenská skupina Desmod oslavuje Deň ústavy so zborom ruského ministerstva vnútra. O tomto orgáne asi netreba písať nič, za všetko hovorili komunistické červené hviezdy na plagátoch. Aký asi musia byť na tom ruskom ministerstve radi, že našli v EÚ krajinu, ktorá s nimi rada spieva! A to od politických špičiek až po zlatých slávikov. To je taký humor, že zrazu nie je smiešne nič. Nuž, všetkého schopných „molodcov“ bolo a bude vždy dosť. Výstižnejší soundtrack si, žiaľ, k našim súčasným štátnym oslavám nedokážem predstaviť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.