Útok na Hedvigu Malinovú sa udial pred troma rokmi. Jej zranenia a stav vtedy potvrdili spolužiaci, učitelia, záchranári, prijímací lekár, ošetrujúci lekár aj psychiater. Pre vládu pokus o jej zosadenie, pre normálneho človeka nepriestrelné svedectvá.
Dnes však prichádza dekan Lekárskej fakulty UK Labaš so znaleckým posudkom, ktorý vyvoláva dojem, že útok sa nestal, že Hedviga sa sama pohrýzla a všetko ostatné si vymyslela. Pod posudkom sú navyše uvedené mená celého kolektívu nezávislých lekárov. Pre vládu vítaná pomoc, pre normálneho človeka čo?
Vyzerá to vážne, takmer by človek zapochyboval, či to nie je zvrat celého príbehu. Ale nie je to zložité a nie je to žiaden zvrat. Je to iba odporné.
Po prvé – dnešný posudok prichádza po troch rokoch od napadnutia. Čo teda znalci vlastne skúmali? Hedvigu tesne po útoku nevideli. Nemohli jej zmerať tlak ani tep, nemohli vidieť jej oči, tvár, reakcie, triašku, pohyby. Videli len fotku a pôvodné lekárske správy. V tomto sú pôvodné svedectvá ošetrujúcich lekárov a záchranárov, ale aj učiteľov a spolužiakov z povahy veci oveľa hodnovernejšie.
Ale nielen v tomto. Pretože po druhé – posudok je podľa dekana Labaša dielom kolektívu lekárov. To by mohla byť silná pozícia, pretože toľko lekárov nemožno len tak jednoducho podozrievať zo zaujatosti. Lenže rýchlo vyšla najavo ukrývaná pravda – spomínaní lekári posudok nielenže nepodpísali (ukázalo sa, že viacerí podpis vyslovene odmietli), ale že traja či štyria z nich dokonca svoj podiel na takto vyrobenom posudku verejne odmietli. Prečo to urobili? Mohol naozaj dekan Labaš použiť mená svojich kolegov bez ich súhlasu? Vyzerá to tak, že presne toto urobil. Ak to ale urobil, čo ho k tomu viedlo? Podľa .týždňa existuje jediné rozumné vysvetlenie – nehodnoverný Labaš (zdiskreditoval sa viacerými vyjadreniami už dávnejšie) chcel posudok zhodnoverniť menami slušných lekárov, ktorých nemožno podozrievať zo zlého úmyslu. Lenže tento priehľadný úmysel vyšiel okamžite najavo, pretože časť lekárov sa odvážne ozvala. Tým sa celý posudok dostal z roviny odbornosti do roviny neznesiteľnej manipulácie.
Ani to však nie je všetko. Pretože, a to je po tretie – posudok prichádza v situácii, keď štátna moc zúfalo hľadá spôsob, ako z kauzy neodísť s ťažkou porážkou. Používa na to už tri roky všetko, čo je po ruke – silu a popularitu štátnych funkcií, podmanivosť obrazovky, skryté páky mocenského aparátu, predsudky voči Maďarom, podivnú prokuratúru, nehodných vyšetrovateľov, neznalých znalcov, neustále obchádzanie zákonných postupov. Nepomohlo, a tak najnovšie siahla táto moc už aj na sebaúctu celého lekárskeho stavu, na dobré meno našej najväčšej univerzity a dokonca aj na renomé kritických médií (dostať do SME palcový titulok „Lekári: Hedviga sa pohrýzla“ môže vojsť do dejín najlepšie zvládnutých dezinformácií). Toto je podstatné pri posudzovaní Labašovho posudku – moc tohto štátu už dávno nehľadá v prípade Hedvigy Malinovej pravdu, ale vlastnú záchranu. Celý Labašov posudok je len posledná, veľmi trápna epizóda tohto sebazáchovného pokusu.
Ale je to užitočná epizóda. Pre všetkých, pretože je dobré vedieť, kam až je schopná táto moc zájsť pri krivení pravdy (vedieť to znamená byť pripravený na budúcnosť). Ale užitočné je to tentoraz najmä pre našich lekárov a našu najväčšiu univerzitu – posudok, ktorý sa zaštítil ich menom, totiž znamená výzvu mlčať na obranu vlastnej kariéry, alebo kričať na obranu pravdy. .týždeň preto s veľkým záujmom očakáva reakciu Univerzity Komenského, ale aj najväčších lekárskych a vedeckých autorít. Lebo ich dnešné ticho znamená podľa nás ich hanebný návrat pred rok 1989.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.