Nadšenie podzemnej cirkvi, opatrnosť cirkvi „oficiálnej“. A k tomu reakcia čínskej vlády, ktorá Vatikánu diskrétne opakuje svoje požiadavky na zlepšenie vzťahov: prerušiť vzťahy s Taiwanom a nezasahovať do vnútorných záležitostí Číny.
Odozvy na pápežov list určený „biskupom, kňazom, zasväteným osobám a veriacim laikom katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike“ na seba nedali dlho čakať. Nečudo – čínski biskupi a kňazi už dlho žiadajú Vatikán o jasné stanoviská k svojim problémom.
.päťdesiat rokov prenasledovania
Tie vznikli za posledných päťdesiat rokov. Počas tohto obdobia prešla katolícka komunita v Číne bolestivým vývojom a jeho výsledkom je dnešné rozdelenie cirkvi – na jednu podporovanú štátom a druhú podzemnú.
V 50. rokoch sa v Číne začala vlna prenasledovania a krajinu museli opustiť zahraniční misionári a biskupi. Vodcovia náboženských skupín boli pozatváraní spolu s kostolmi. Do štátnej štruktúry pribudol Úrad pre náboženské záležitosti a Vlastenecké združenie čínskych katolíkov kontrolované vládou. V roku 1958 sa konali prvé dve biskupské vysviacky bez pápežovho súhlasu.
V období rokov 1966 – 1976 zasiahla krajinu kultúrna revolúcia a nebrala ohľad ani na katolíkov, ktorí spolupracovali so štátom. Keď na konci 70. rokov Čína pod vedením Deng Xiao-Pinga zmenila smerovanie, zdalo sa, že pre katolíkov sa začalo nové obdobie. Biskupi, kňazi a veriaci boli prepustení z pracovných táborov a kostoly sa opäť stali miestom modlitby. Koncom 80. rokov však prišlo nové rozdelenie.
Tu začal hrať dôležitú úlohu kardinál Jozef Tomko, ktorý sa vtedy stal prefektom pápežskej Kongregácie pre evanjelizáciu národov. V roku 1988 pápež Ján Pavol II. schválil takzvaných osem Tomkových bodov, ktoré mali za cieľ upokojiť situáciu v Číne. Podľa týchto bodov majú katolíci vyhľadávať verných kňazov, ktorí sú v spoločenstve s pápežom. Ale pre duchovné dobro môžu prijímať sviatosti aj od iných kňazov.
V 90. rokoch sa čoraz väčšie množstvo proštátnych cirkevných činiteľov z Číny začalo obracať na pápeža so žiadosťami o dodatočné schválenie svojho mandátu. Už vtedy bolo jasné, že skoro nikto z nich nechce tzv. štátnu cirkev odlúčenú od Vatikánu. Pápeža o čínskej problematike informuje osobitná komisia vytvorená zo zástupcov Vatikánu a svetových znalcov čínskych pomerov. Zatiaľ posledné vatikánske stretnutie mala v januári tohto roku a pripravila pre pápeža podklady o aktuálnom stave veriacich v Číne. Ratzinger sa vtedy prvýkrát zmienil o liste, na ktorý dozrel čas.
.jedna cirkev?
List bol nedávno zverejnený a Benedikt XVI. v ňom hovorí o novom smerovaní čínskej cirkvi. Nepriamo oslovuje aj štátne autority, keď potvrdzuje snahu Vatikánu o pokračovanie v dialógu pod podmienkou pravdy a pripomína čínske príslovie, že púť dlhá desaťtisíc míľ sa začína prvým krokom.
List sa vyhýba termínu „vlastenecká cirkev“, ktorý doteraz používajú masmédiá. Ako pripomenul hongkonský kardinál Zen, „Cirkev v Číne sa javí ako rozdelená na dve, jednu oficiálnu, uznanú vládou, a ďalšiu podzemnú, ktorá odmieta byť nezávislá od Ríma. V skutočnosti je to jedna Cirkev, pretože všetci chcú byť jednotní s pápežom.“
V liste pápež oceňuje utrpenie čínskych katolíkov, ale tvrdí, že ovocím prenasledovania má byť jednota a zmierenie, ktoré sa neuskutoční zo dňa na deň. Na to sú podľa neho potrební verní svedkovia Krista, ktorí „trpeli, odpúšťali a dali svoj život pre budúcnosť Katolíckej cirkvi v Číne“.
V konfrontácii s horúcimi problémami, ktoré uvádzajú aj listy čínskych biskupov a kňazov smerujúce do Vatikánu, sa Benedikt XVI. obracia na čínsku vládu so žiadosťou, aby uznala členov podzemnej vetvy cirkvi. List potvrdzuje zhodu s vládou pri výbere kandidátov, publikovaní menovania a uznaní biskupa. Zhoda ešte nenastala pri biskupskom menovaní. Ak ide o nezákonné vysviacky, sú všeobecne zakázané, výnimočne sa môžu tolerovať iba v prípade neslobody.
K existujúcemu Vlasteneckému združeniu, ktoré je predĺženou rukou čínskej vlády, sa Vatikán stavia odmietavo, lebo jeho princípy autonómie a nezávislosti sa nezhodujú s katolíckou náukou. O Pekingu ako mieste budúceho pápežovho vyslanca pre Čínu sa nehovorí, no z kontextu je jasné, že tam Vatikán môže kedykoľvek presunúť svoje veľvyslanectvo. Čínske záležitosti doteraz riešil pápežský vyslanec v Taiwane.
.rôzne názory na jednotu
„Čína sa otvára slobode a evanjeliu tak, ako je otvorená slobodnému trhu,“ vyjadril sa k pápežovmu dokumentu vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone, ktorý sa zúčastnil na zimnom stretnutí komisie. Pápežov list nazval míľnikom v úsilí Benedikta XVI. o normalizáciu vzťahov, ktorý hovorí jasné „nie“ myšlienke stáleho konfliktu s legitímnymi civilnými autoritami. Čína sa možno bojí opakovania poľskej situácie v 70. rokoch, keď sa cirkev stala oporou procesu demokratizácie. Ratzinger však Peking uisťuje, že „Katolícka cirkev, ktorá pôsobí v Číne, nemá poslanie, aby menila štruktúru alebo spravovanie štátu“. A dodáva, že katolíci by mali byť dobrými a vzornými obyvateľmi.
V ten istý deň, keď Vatikán zverejnil dokument, sa ozval hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Konštatoval, že Čína „zobrala pápežov list na vedomie“, a pripomenul, že bola stále ochotná zlepšovať bilaterálne vzťahy. Hovorca vyjadril nádej, že Vatikán nevytvorí nové prekážky vo vzájomnom dialógu, o ktorý sa chce usilovať aj Peking. Pozorovatelia označujú tento diskrétny spôsob za krok vpred. V minulosti, napríklad pri svätorečení čínskych mučeníkov v roku 2000, totiž vláda spustila pred i po udalosti nevyberanú kampaň. Prišli obvinenia proti Vatikánu, osobné útoky na pápeža a pre biskupov tajnej cirkvi väzenie.
Vatikán desať dní pred oficiálnym zverejnením listu poslal jeho text na vládny stôl ako znamenie úcty zo strany Svätej Stolice. Mierna odpoveď čínskych úradov svedčí o istých rozpakoch. Môže ísť o napätie vnútri vlády medzi krídlom, ktoré chce ukázať Čínu ako otvorenú krajinu, a tými, čo chcú mať cirkev pod kontrolou. Isté však je, že Jednotný front, ktorý pôsobí v tieni komunistov, v čase zverejnenia listu povolal do mesta Huairou neďaleko Pekingu vlasteneckých kňazov a požadoval od nich „veľa pokoja“ pri hodnotení pápežových slov. Jeden veriaci z hlavného mesta to komentoval slovami: „Nechcú, aby sme ukázali náš zápal a jednotu s pápežom.“
Národný vodca Vlasteneckého hnutia laik Liu Bainian vyhlásil, že hnutie list pápeža distribuovať nebude. Takto môže nastať problém pri jeho rozširovaní, pretože všetky náboženské publikácie podliehajú kontrole a schváleniu vládou. Liu síce „poradil“ katolíkom zaobstarať si ho na internete, no podľa posledných správ musel list zmiznúť z katolíckych internetových stránok a oficiálna stránka Vatikánu sa v Číne nedá otvoriť.
V podzemnej cirkvi sa k listu dostávajú záujemcovia e-mailom alebo faxom. Hoci vidia snahu pápeža pochopiť ich rozpoloženie, myslia si, že úplná jednota medzi biskupmi, ako si to želá Benedikt XVI., je zatiaľ nemožná. Biskup Wei Jingyj, ktorý nebol schválený vládou, sa vyjadril, že cirkev sa stane jednotnou iba vtedy, ak v krajine bude skutočná náboženská sloboda.
A kým sa vedú polemiky o správnom výklade listu pre čínskych katolíkov, prvú júlovú nedeľu vo farnosti Nepoškvrneného počatia v Pekingu prijalo krst, sväté prijímanie a birmovanie ďalších 262 nových katolíkov.
.rudolf Smoter
Autor je študent žurnalistiky na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme.
Kresťanstvo v Číne
Zachovaný monument z roku 635 je prvým materiálnym dokladom o ranej prítomnosti kresťanov – konkrétne nestoriánov – v Číne.
Prví katolícki misionári prišli podľa historických záznamov do Číny v 13. storočí. Významný rozmach zažili misie Spoločnosti Ježišovej od 16. storočia až do 19. storočia. Jej členovia priniesli na čínsky cisársky dvor západnú vedu, matematiku, astronómiu a výtvarné umenie. Okrem toho sa venovali aj interkultúrnym a filozofickým dialógom s čínskymi učencami, najmä nasledovníkmi Konfucia. Základy katolíckej cirkvi v Číne položili práve oni.
V roku 1807 pricestoval do Číny prvý protestantský misionár, Škót Robert Morrison. Dnes je v Číne značný počet protestantov – presné číslo však nie je známe, rôzne zdroje uvádzajú počty od 20 do 65 miliónov.
Katolícka cirkev je v Číne zatiaľ rozdelená. Pôsobí tu na jednej strane štátom podporovaná katolícka cirkev a na druhej strane podzemná katolícka cirkev – tá má približne 12 miliónov členov. Podzemná cirkev vznikla okolo skupiny asi 40 biskupov, ktorí odmietli kolaborovať s komunistickou vládou a ich vysvätenie vláda neschválila. Podzemná cirkev hlása jednotu s Vatikánom. Zo štátom podporovanej cirkvi chceli komunisti pôvodne mať autonómnu čínsku cirkev, ktorá by nepodliehala Vatikánu, dnes je zrejmé, že väčšina jej kléru je za opätovné zjednotenie s pápežom. Podľa slov pátra Josepha Shina zo Spoločnosti Ježišovej, ktoré citoval Vatikánsky rozhlas, si väčšina čínskych katolíkov praje, „aby Svätá Stolica mala dobrý vzťah s čínskou vládou, pretože by to veriacim uľahčilo život“.
.mg
Odozvy na pápežov list určený „biskupom, kňazom, zasväteným osobám a veriacim laikom katolíckej cirkvi v Čínskej ľudovej republike“ na seba nedali dlho čakať. Nečudo – čínski biskupi a kňazi už dlho žiadajú Vatikán o jasné stanoviská k svojim problémom.
.päťdesiat rokov prenasledovania
Tie vznikli za posledných päťdesiat rokov. Počas tohto obdobia prešla katolícka komunita v Číne bolestivým vývojom a jeho výsledkom je dnešné rozdelenie cirkvi – na jednu podporovanú štátom a druhú podzemnú.
V 50. rokoch sa v Číne začala vlna prenasledovania a krajinu museli opustiť zahraniční misionári a biskupi. Vodcovia náboženských skupín boli pozatváraní spolu s kostolmi. Do štátnej štruktúry pribudol Úrad pre náboženské záležitosti a Vlastenecké združenie čínskych katolíkov kontrolované vládou. V roku 1958 sa konali prvé dve biskupské vysviacky bez pápežovho súhlasu.
V období rokov 1966 – 1976 zasiahla krajinu kultúrna revolúcia a nebrala ohľad ani na katolíkov, ktorí spolupracovali so štátom. Keď na konci 70. rokov Čína pod vedením Deng Xiao-Pinga zmenila smerovanie, zdalo sa, že pre katolíkov sa začalo nové obdobie. Biskupi, kňazi a veriaci boli prepustení z pracovných táborov a kostoly sa opäť stali miestom modlitby. Koncom 80. rokov však prišlo nové rozdelenie.
Tu začal hrať dôležitú úlohu kardinál Jozef Tomko, ktorý sa vtedy stal prefektom pápežskej Kongregácie pre evanjelizáciu národov. V roku 1988 pápež Ján Pavol II. schválil takzvaných osem Tomkových bodov, ktoré mali za cieľ upokojiť situáciu v Číne. Podľa týchto bodov majú katolíci vyhľadávať verných kňazov, ktorí sú v spoločenstve s pápežom. Ale pre duchovné dobro môžu prijímať sviatosti aj od iných kňazov.
V 90. rokoch sa čoraz väčšie množstvo proštátnych cirkevných činiteľov z Číny začalo obracať na pápeža so žiadosťami o dodatočné schválenie svojho mandátu. Už vtedy bolo jasné, že skoro nikto z nich nechce tzv. štátnu cirkev odlúčenú od Vatikánu. Pápeža o čínskej problematike informuje osobitná komisia vytvorená zo zástupcov Vatikánu a svetových znalcov čínskych pomerov. Zatiaľ posledné vatikánske stretnutie mala v januári tohto roku a pripravila pre pápeža podklady o aktuálnom stave veriacich v Číne. Ratzinger sa vtedy prvýkrát zmienil o liste, na ktorý dozrel čas.
.jedna cirkev?
List bol nedávno zverejnený a Benedikt XVI. v ňom hovorí o novom smerovaní čínskej cirkvi. Nepriamo oslovuje aj štátne autority, keď potvrdzuje snahu Vatikánu o pokračovanie v dialógu pod podmienkou pravdy a pripomína čínske príslovie, že púť dlhá desaťtisíc míľ sa začína prvým krokom.
List sa vyhýba termínu „vlastenecká cirkev“, ktorý doteraz používajú masmédiá. Ako pripomenul hongkonský kardinál Zen, „Cirkev v Číne sa javí ako rozdelená na dve, jednu oficiálnu, uznanú vládou, a ďalšiu podzemnú, ktorá odmieta byť nezávislá od Ríma. V skutočnosti je to jedna Cirkev, pretože všetci chcú byť jednotní s pápežom.“
V liste pápež oceňuje utrpenie čínskych katolíkov, ale tvrdí, že ovocím prenasledovania má byť jednota a zmierenie, ktoré sa neuskutoční zo dňa na deň. Na to sú podľa neho potrební verní svedkovia Krista, ktorí „trpeli, odpúšťali a dali svoj život pre budúcnosť Katolíckej cirkvi v Číne“.
V konfrontácii s horúcimi problémami, ktoré uvádzajú aj listy čínskych biskupov a kňazov smerujúce do Vatikánu, sa Benedikt XVI. obracia na čínsku vládu so žiadosťou, aby uznala členov podzemnej vetvy cirkvi. List potvrdzuje zhodu s vládou pri výbere kandidátov, publikovaní menovania a uznaní biskupa. Zhoda ešte nenastala pri biskupskom menovaní. Ak ide o nezákonné vysviacky, sú všeobecne zakázané, výnimočne sa môžu tolerovať iba v prípade neslobody.
K existujúcemu Vlasteneckému združeniu, ktoré je predĺženou rukou čínskej vlády, sa Vatikán stavia odmietavo, lebo jeho princípy autonómie a nezávislosti sa nezhodujú s katolíckou náukou. O Pekingu ako mieste budúceho pápežovho vyslanca pre Čínu sa nehovorí, no z kontextu je jasné, že tam Vatikán môže kedykoľvek presunúť svoje veľvyslanectvo. Čínske záležitosti doteraz riešil pápežský vyslanec v Taiwane.
.rôzne názory na jednotu
„Čína sa otvára slobode a evanjeliu tak, ako je otvorená slobodnému trhu,“ vyjadril sa k pápežovmu dokumentu vatikánsky štátny sekretár Tarcisio Bertone, ktorý sa zúčastnil na zimnom stretnutí komisie. Pápežov list nazval míľnikom v úsilí Benedikta XVI. o normalizáciu vzťahov, ktorý hovorí jasné „nie“ myšlienke stáleho konfliktu s legitímnymi civilnými autoritami. Čína sa možno bojí opakovania poľskej situácie v 70. rokoch, keď sa cirkev stala oporou procesu demokratizácie. Ratzinger však Peking uisťuje, že „Katolícka cirkev, ktorá pôsobí v Číne, nemá poslanie, aby menila štruktúru alebo spravovanie štátu“. A dodáva, že katolíci by mali byť dobrými a vzornými obyvateľmi.
V ten istý deň, keď Vatikán zverejnil dokument, sa ozval hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Konštatoval, že Čína „zobrala pápežov list na vedomie“, a pripomenul, že bola stále ochotná zlepšovať bilaterálne vzťahy. Hovorca vyjadril nádej, že Vatikán nevytvorí nové prekážky vo vzájomnom dialógu, o ktorý sa chce usilovať aj Peking. Pozorovatelia označujú tento diskrétny spôsob za krok vpred. V minulosti, napríklad pri svätorečení čínskych mučeníkov v roku 2000, totiž vláda spustila pred i po udalosti nevyberanú kampaň. Prišli obvinenia proti Vatikánu, osobné útoky na pápeža a pre biskupov tajnej cirkvi väzenie.
Vatikán desať dní pred oficiálnym zverejnením listu poslal jeho text na vládny stôl ako znamenie úcty zo strany Svätej Stolice. Mierna odpoveď čínskych úradov svedčí o istých rozpakoch. Môže ísť o napätie vnútri vlády medzi krídlom, ktoré chce ukázať Čínu ako otvorenú krajinu, a tými, čo chcú mať cirkev pod kontrolou. Isté však je, že Jednotný front, ktorý pôsobí v tieni komunistov, v čase zverejnenia listu povolal do mesta Huairou neďaleko Pekingu vlasteneckých kňazov a požadoval od nich „veľa pokoja“ pri hodnotení pápežových slov. Jeden veriaci z hlavného mesta to komentoval slovami: „Nechcú, aby sme ukázali náš zápal a jednotu s pápežom.“
Národný vodca Vlasteneckého hnutia laik Liu Bainian vyhlásil, že hnutie list pápeža distribuovať nebude. Takto môže nastať problém pri jeho rozširovaní, pretože všetky náboženské publikácie podliehajú kontrole a schváleniu vládou. Liu síce „poradil“ katolíkom zaobstarať si ho na internete, no podľa posledných správ musel list zmiznúť z katolíckych internetových stránok a oficiálna stránka Vatikánu sa v Číne nedá otvoriť.
V podzemnej cirkvi sa k listu dostávajú záujemcovia e-mailom alebo faxom. Hoci vidia snahu pápeža pochopiť ich rozpoloženie, myslia si, že úplná jednota medzi biskupmi, ako si to želá Benedikt XVI., je zatiaľ nemožná. Biskup Wei Jingyj, ktorý nebol schválený vládou, sa vyjadril, že cirkev sa stane jednotnou iba vtedy, ak v krajine bude skutočná náboženská sloboda.
A kým sa vedú polemiky o správnom výklade listu pre čínskych katolíkov, prvú júlovú nedeľu vo farnosti Nepoškvrneného počatia v Pekingu prijalo krst, sväté prijímanie a birmovanie ďalších 262 nových katolíkov.
.rudolf Smoter
Autor je študent žurnalistiky na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme.
Kresťanstvo v Číne
Zachovaný monument z roku 635 je prvým materiálnym dokladom o ranej prítomnosti kresťanov – konkrétne nestoriánov – v Číne.
Prví katolícki misionári prišli podľa historických záznamov do Číny v 13. storočí. Významný rozmach zažili misie Spoločnosti Ježišovej od 16. storočia až do 19. storočia. Jej členovia priniesli na čínsky cisársky dvor západnú vedu, matematiku, astronómiu a výtvarné umenie. Okrem toho sa venovali aj interkultúrnym a filozofickým dialógom s čínskymi učencami, najmä nasledovníkmi Konfucia. Základy katolíckej cirkvi v Číne položili práve oni.
V roku 1807 pricestoval do Číny prvý protestantský misionár, Škót Robert Morrison. Dnes je v Číne značný počet protestantov – presné číslo však nie je známe, rôzne zdroje uvádzajú počty od 20 do 65 miliónov.
Katolícka cirkev je v Číne zatiaľ rozdelená. Pôsobí tu na jednej strane štátom podporovaná katolícka cirkev a na druhej strane podzemná katolícka cirkev – tá má približne 12 miliónov členov. Podzemná cirkev vznikla okolo skupiny asi 40 biskupov, ktorí odmietli kolaborovať s komunistickou vládou a ich vysvätenie vláda neschválila. Podzemná cirkev hlása jednotu s Vatikánom. Zo štátom podporovanej cirkvi chceli komunisti pôvodne mať autonómnu čínsku cirkev, ktorá by nepodliehala Vatikánu, dnes je zrejmé, že väčšina jej kléru je za opätovné zjednotenie s pápežom. Podľa slov pátra Josepha Shina zo Spoločnosti Ježišovej, ktoré citoval Vatikánsky rozhlas, si väčšina čínskych katolíkov praje, „aby Svätá Stolica mala dobrý vzťah s čínskou vládou, pretože by to veriacim uľahčilo život“.
.mg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.