Záchrana SkyEurope ako protikrízové opatrenie?

Fungovanie spoločnosti sa občas prirovnáva k pyramídovej hre, čo evokuje spomienky na kauzy nebankových spoločností. Ako majú tieto obvinenia vnímať neuspokojení cestujúci? Boli okradnutí a mal by im štát kompenzovať vzniknuté straty, ako to vláda sľubovala v prípade nebankových subjektov? Zdá sa, že myslenie ľudí sa v prípade SkyEurope týmto smerom neuberá. Otázka, prečo štát nespravil nič na záchranu tejto obľúbenej leteckej spoločnosti, je však namieste.

Takýto krok by bol nepochybne populárny a zároveň by bolo možné vydávať ho za ďalšie protikrízové opatrenie. V mnohých iných prípadoch súčasná vláda poskytla krachujúcim podnikom záchrannú ruku. Krátko po svojom nástupe do funkcií ministri Ficovej vlády schválili dotáciu pre súkromnú spoločnosť Siderit, ktorá aj napriek štátnej podpore o niečo neskôr skrachovala. Aj súkromné bane v Novákoch, v ktorých nedávno došlo k tragickej nehode s vysokými stratami na životoch, sú stálym príjemcom štátnej podpory, bez ktorej by firma neprežila a nemohla zamestnávať ľudí z regiónu. A čo vybrané štátne podniky? Vládna dotácia pre ŽS Cargo bola poskytnutá už počas krízy pre zlé výsledky hospodárenia spoločnosti a mala slúžiť na udržanie chodu podniku a zamestnanosti. Do rovnakej kategórie patrí aj diskutovaná dotácia pre Lesy SR. Nehovoriac o našej verejnoprávnej televízií, kde sa každoročné vyrovnávanie straty zo štátneho rozpočtu stalo železným pravidlom.

Všetky tieto prípady sú obrazom toho, ako vláda podporuje slovenskú ekonomiku v čase krízy. Výdavky sú prednostne smerované na udržanie a konzervovanie súčasného stavu, a nie na ekonomický rozvoj spojený s prípravou lepšej štartovacej pozície Slovenska po kríze. 

Ani takzvané vládne rozvojové projekty sa nedajú považovať za skutočný impulz pre ekonomiku alebo za prípravu na jej oživenie. Komu prospeje rekonštrukcia Bratislavského hradu, národné športové štadióny, verejnoprávny mediálny komplex, ďalšia atómová elektráreň či širokorozchodná železnica? Spoločné majú najmä to, že na nich slušne zarobia veľkí dodávatelia, podobne ako na výstavbe diaľnic. Aj keď tie rýchle cesty prinášajú aspoň zlepšenie rozvojového potenciálu zaostalejším regiónom. Protikrízové ťaženie súčasnej vlády krajinu zanechá zadlženú a posiatu stavbami, ktoré pri troche šťastia pritiahnu peniaze z turizmu alebo z predaja. Ak by sa však počas krízy tieto investície nerealizovali, nič podstatné by sa neudialo. Akurát deficit v štátnej kase by bol o nejaké to percento nižší.

Potvrdzuje sa, že v boji o verejné prostriedky jednoznačne ťahajú za dlhší koniec veľkí zabehaní hráči, ktorých pozície sú ohrozené krízou. Majú vybudované dobré kontakty a sú silnými lobistami. Opatrenia, ktoré by Slovensku skutočne pomohli, ostali na bočnej koľaji. Vezmime si príklad šrotovného či poľnohospodárskych dotácií a porovnajme ich s dovolenkovými poukážkami alebo znížením odvodov. V oboch prípadoch vie malý počet dobre organizovaných veľkopodnikateľov presadiť svoje návrhy ľahšie ako množstvo malých a slabo zorganizovaných malopodnikateľov a občanov. Preto boli aj vyššie spomínané spoločnosti, či už štátne, alebo súkromné, schopné vybaviť si u vlády pôžičku na prežitie.

Nie som zástancom záchrany krachujúcich firiem pod taktovkou štátu, a ani SkyEurope nie je v tomto ohľade výnimkou. Na druhej strane si myslím, že takáto intervencia by bola oveľa efektívnejšia ako značná časť z  protikrízových opatrení prijatých vládou. Veď táto súkromná spoločnosť urobila svojou cenovou politikou a intenzívnym marketingom v zahraničí pre propagáciu Slovenska, ako destinácie cestovného ruchu, viac, ako štátna agentúra na podporu cestovného ruchu za celé obdobie svojej existencie. Vláda by si nemusela robiť ani starosti o budúcnosť bratislavského letiska, ktoré s odchodom SkyEurope stratilo jedného zo svojich najvýznamnejších klientov.

SkyEurope mala jednoducho smolu, že jej akcionári a manažéri neboli zvyknutí uchádzať sa v núdzi o pomoc štátu. Keby tento zvyk mali, možno by sa z deficitného protikrízového balíka ušlo aj im.